Cirkev ako inštitúcia má v spoločnosti dlhú a komplexnú históriu. Jej vplyv sa prejavuje v rôznych oblastiach, od duchovného vedenia po sociálnu angažovanosť. Avšak, ako každá inštitúcia, aj cirkev má svoje silné a slabé stránky.
Katedrála svätého Martina v Bratislave
Plusy cirkvi
- Duchovné vedenie a podpora: Cirkev poskytuje duchovné vedenie a podporu svojim členom, pomáha im nájsť zmysel života a riešiť existenciálne otázky.
- Sociálna angažovanosť a charita: Mnoho cirkví sa aktívne angažuje v sociálnej práci a charite, pomáha ľuďom v núdzi a podporuje spravodlivosť.
- Zachovávanie tradícií a kultúry: Cirkev zohráva dôležitú úlohu pri zachovávaní tradícií, kultúry a historického dedičstva.
- Etické a morálne usmernenie: Cirkev ponúka etické a morálne usmernenie, ktoré môže pomôcť ľuďom robiť správne rozhodnutia a žiť zmysluplný život.
Napríklad, mnohí kňazi robia v médiách evanjelizáciu. Ďalším príkladom je, že akýkoľvek kontakt s najrôznejšími kategóriami trpiacich je skvelou platformou spolupráce aj s ľuďmi pochybujúcimi či neveriacimi.
Mínusy cirkvi
- Kontroverzné názory a postoje: Niektoré názory a postoje cirkvi môžu byť kontroverzné a neakceptovateľné pre všetkých členov spoločnosti.
- Historické prešľapy a zlyhania: Cirkev sa v minulosti dopustila prešľapov a zlyhaní, ktoré vrhajú tieň na jej súčasné pôsobenie.
- Byrokracia a mocenské štruktúry: Byrokracia a mocenské štruktúry v cirkvi môžu viesť k korupcii a zneužívaniu moci.
- Nedostatok transparentnosti a zodpovednosti: Niektoré cirkvi trpia nedostatkom transparentnosti a zodpovednosti, čo môže viesť k nedôvere zo strany verejnosti.
Napríklad, za slovenského štátu arizoval biskup Vojtaššák a významne spolupracoval s tisovským režimom. Aktívne šiel do antisemitského postoja a konania odobreného rasistickou legislatívou tisovského režimu.
Podľa noriem sa duchovní nemajú vyjadrovať v médiách k zložitým a kontroverzným otázkam a aj na jednorazovú spoluprácu s médiami potrebujú súhlas svojho biskupa alebo predstaveného. Kňaz nikdy nehovorí ako súkromná osoba. Je dôležité, aby to, čo hovorí Cirkev, neurčovali médiá, ale určovala si samotná Cirkev.
Pápež František
Financovanie cirkvi
Je známe, že československý štát od svojho vzniku v roku 1918 a predtým aj rakúsko-uhorská monarchia podporovali finančne duchovných. Za prvej republiky sa príjem našich duchovných skladal z dvoch základných zložiek: z plnenia od cirkevného zboru, v ktorom bol farár zvolený, vo forme vokátora a z tzv. kongruy, teda finančnej podpory duchovných zo strany štátu. Po prevrate vo februári 1948 komunistický štát pokračoval v tejto finančnej podpore a pokračuje v nej aj Slovenská republika až doteraz.
Prijatím zákona č. 370/2019 Z. z. o finančnej podpore cirkví a náboženských spoločností sa naši duchovní a Evanjelická cirkev a. v. neocitli v horšej situácii, než v ktorej sa nachádzali pred prijatím tohto zákona. Práve naopak, výška štátneho príspevku pre Evanjelickú cirkev a. v. na Slovensku je o dosť vyššia a štát upustil od rozhodovania o tom, aká má byť výška štátnej podpory pre toho-ktorého duchovného.
V súčasnosti naši farári v jednom dome pracujú, robia misiu (cirkevný zbor) a z iného domu (ústredie Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku) dostávajú mzdu. Myslím, že farárom má dávať mzdu ten, pre koho pracujú (cirkevný zbor s podporou štátu, pre ktorý je misijná práca farárov nenahraditeľným prínosom, veď preto ju aj podporuje). Takúto misijnú prácu farári nevykonávajú pre ústredie Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku, ktoré je administratívnym prvkom v cirkvi a ktoré je v súčasnosti zamestnávateľom farárov.
Tabuľka: Porovnanie závislej a slobodnej práce duchovných
| Kritérium | Závislá práca | Slobodné povolanie |
|---|---|---|
| Vzťah | Nadriadenosť zamestnávateľa, podriadenosť zamestnanca | Nezávislosť, vlastná zodpovednosť |
| Rozhodovanie | Vôľa zamestnávateľa | Slobodná vôľa duchovného |
| Zákonník | Zákonník práce | Písmo sväté a Cirkevná ústava |