V evanjeliu podľa Matúša 10:28 Ježiš hovorí: „Nebojte sa tých, ktorí zabíjajú telo, ale dušu nemôžu zabiť; bojte sa skôr Toho, ktorý aj dušu aj telo môže zahubiť v pekle.“ Rozpráva sa s učeníkmi, a niektorí z nich budú nakoniec umučení, rozpílení napoly, kruto zbičovaní a zaživa upálení. A predsa, hovorí, že to je len slabý odvar v porovnaní s peklom.
Ježišove slová sú silným povzbudením pre jeho nasledovníkov, aby sa nebáli prenasledovania a smrti, ale aby sa báli Boha, ktorý má moc nad životom a smrťou.
Ježiš a realita pekla
Pre Ježiša bolo peklo očividne skutočným miestom, keďže povedal, že ľudia ho po súdnom dni okúsia vo svojom tele. Ježiš neustále opisoval peklo ako bolestivý oheň a „vonkajšiu tmu“ (Mt 25:30; por. Júd 6:7, Júd 6:13), ako miesto nepredstaviteľne hrozného trápenia a nešťastia. Ak Ježiš, Pán lásky a Pôvodca milosti hovoril o pekle častejšie než ktokoľvek iný, a tak živým spôsobom, až pri ňom tuhla krv v žilách, určite ide o mimoriadne dôležitú pravdu.
V roku 2003 jedna výskumná skupina zistila, že 64% Američanov očakáva, že po smrti pôjdu do neba, ale menej než 1% si myslí, že môžu skončiť v pekle. Nielen že v dnešnej dobe existuje veľa ľudí, ktorí neveria biblickému učeniu o večnom treste, ale nájdu sa aj takí, ktorí ho považujú za nereálnu a ťažko prípustnú predstavu.
Peklo v Ježišových slovách
- Ježiš hovorí o „večnom ohni a treste“ ako o konečnom príbytku anjelov a ľudských bytostí, ktorí odmietli Boha (Mt 25:41; Mt 25:46).
- Hovorí, že tí, ktorí sa poddávajú hriechu, sa ocitnú v nebezpečenstve „ohnivého pekla“ (Mt 5:22; 18:8-9).
- V evanjeliu podľa Marka 9:43-44 hovorí Ježiš o človeku, ktorý ide do „pekla“ [gehenna], kde „ich červ neumiera a oheň nevyhasína“.
Symbolika ohňa a tmy
Prakticky všetci komentátori a teológovia sú toho názoru, že biblické obrazy ohňa a vonkajšej tmy sú metaforické (keďže sú teraz v pekle duše bez tela, ako by mohol byť oheň doslovný, fyzický?). Aj Jonathan Edwards poznamenal, že biblický jazyk pekla je symbolický, ale dodal: „… keď sa v Písme používajú metafory týkajúce sa duchovných vecí… zďaleka neodpovedajú doslovnej pravde.“ Povedať teda, že obraz Písma o pekelnom ohni nie je celkom doslovný, nie je vôbec žiadnou útechou. Realita bude omnoho horšia ako obraz.
Čo potom symbolizujú „oheň“ a „tma“? Živým spôsobom opisujú, čo sa stane, keď stratíme Božiu prítomnosť. Tma odkazuje na osamotenie a oheň na rozpad, ktorý je následkom oddelenia od Boha. V Ježišovom učení konečné odsúdenie, ktoré vyjde z Božích úst, znie: „Odíďte odo mňa.“
Prečo? Pôvodne sme boli stvorení na to, aby sme chodili v bezprostrednej Božej prítomnosti (Gn 2). V určitom zmysle slova je Boh samozrejme všadeprítomný a všetko udržiava. Iba v ňom všetci rozprávame, hýbeme sa a trváme (Sk 17:28). Ale Biblia hovorí, že hriech nás oddeľuje od Božej „tváre“ (Iz 59:2). Hriech nás vyčleňuje z toho hľadiska Jeho moci, ktoré nás udržiava a podopiera.
Oddelenie od Boha a jeho požehnania naveky je realita, na ktorú sa odvolávajú všetky symboly. Slovný obraz „gehenna“ a „červy“ znamená rozklad. Keď je telo mŕtve, stratí svoju krásu, silu a súdržnosť, začne sa rozkladať na základné prvky, zapáchať a rozpadať. Čo je teda „nenávratne poškodená“ ľudská duša? Ona neprestáva existovať, ale skôr sa stáva úplne neschopnou vo vzťahu ku všetkým veciam, pre ktoré je ľudská duša určená - myslenie, cítenie, schopnosť rozhodovať sa, dávať alebo prijímať lásku či radosť.
Peklo ako dôsledok slobodnej voľby
V Liste Rímskym, kapitolách 1 - 2, Pavol vysvetľuje, že Boh vo svojom hneve tých, ktorí ho odmietajú, „vydáva“ nehanebným náruživostiam ich vlastných sŕdc. Túžbou hriešneho ľudského srdca je získať nezávislosť. Chceme si sami zvoliť a chodiť vlastnou cestou (Iz 53:6). Chceme pred Bohom uniknúť - ale ako sme videli, to je vec, ktorá nás ničí najviac.
J.I. Packer píše: „Písmo vidí peklo ako dobrovoľnú voľbu… Peklo sa javí ako prejav Božieho rešpektu voľby človeka. Všetci dostanú to, čo si v skutočnosti vybrali, či už byť navždy s Bohom a uctievať ho, alebo navždy bez Boha a uctievať seba samého.“ Ak to, čo chcete najviac, je chváliť Boha v nádhere jeho svätosti, potom je to práve to, čo aj dostanete (Ž 96:9-13). Ak to, čo chcete najviac, je byť sám sebe pánom, potom sa Božia svätosť stane agóniou a Božia prítomnosť hrôzou, pred ktorou budete navždy utekať (Zjv 6:16; por. Iz 6:1-6).
Peklo je jednoducho tou cestou, ktorú si človek slobodne zvolí a ktorá bude trvať naveky. Chceli sme uniknúť Bohu, a Boh nás vo svojej nekonečnej spravodlivosti posiela tam, kam sme vždy chceli ísť.
V podobenstve z evanjelia podľa Lukáša 16:19nn nám Ježiš hovorí o boháčovi, ktorý ide do pekla a ktorý teraz prežíva muky a hrozný smäd kvôli ohnivému plameňu (v. 24). Myslím si, že jedným z dôvodov, prečo nám Biblia hovorí o pekle, je, aby mohlo fungovať ako „čuchacia soľ“ (tá v minulosti slúžila na prebratie človeka z bezvedomia - pozn. prekl.), ktorá nás upozorní na pravé nebezpečenstvo a závažnosť aj menších hriechov.
Ak naozaj chceme, aby sa pochybovači a neveriaci ľudia začali poriadne báť pekla, nemôžeme len dookola opakovať, že „peklo je ohnivé miesto“. Musíme ísť hlbšie k skutočnostiam, ktoré biblické obrazy predstavujú. Ak tak urobíme, zistíme, že aj ľudia zo sveta tým môžu byť zasiahnutí. Utekáme preč od Božej prítomnosti, a preto nás Boh vydáva našim túžbam (Rim 1:24, Rim 1:26). Preto je peklo väzením, v ktorom sú dvere najprv zamknuté nami zvnútra, a preto ich Boh uzamkne zvonka (Lk 16:26). Všetko nasvedčuje tomu, že tieto dvere zostanú zvnútra navždy zamrežované.
3MC 64 - Čo je to peklo
Ježiš a skúsenosť pekla
V evanjeliu podľa Matúša 10:28 Ježiš hovorí, že žiadna fyzická skaza sa nedá porovnať s duchovnou skazou pekla, pri ktorej strácame Božiu prítomnosť. Ale to je presne to, čo sa prihodilo Ježišovi na kríži - bol opustený od Otca (Mt 27:46). V evanjeliu podľa Lukáša 16:24 je boháč v pekle na smrť smädný (v. 24) a na kríži Ježiš povedal „Žíznim.“ (Jn 19:28) Voda života, Božia prítomnosť, bola vzatá od neho.
Kým sa nezačneme zaoberať týmto „hrozným“ učením, nikdy ani len nezačneme chápať hĺbku toho, čo pre nás Ježiš urobil na kríži. Jeho telo bolo ničené tým najhorším možným spôsobom, ale v porovnaní s tým, čo sa dialo s jeho dušou, to bolo ako blšie štipnutie. Keď zvolal, že ho jeho Boh opustil, prežíval samotné peklo.
Ak vás osočí zbežný známy a odmietne vás - zabolí to. Ak to urobí dobrý priateľ - to zabolí oveľa viac. Avšak, keď vás náhle a bez dôvodu opustí váš manželský partner a povie: „Už ťa nikdy v živote nechcem vidieť,“ to je omnoho zdrvujúcejšie. Čím dlhšie trvá vzťah, čím je hlbší a osobnejší, tým zložitejšie je akékoľvek odlúčenie. Ale vzťah Syna s Otcom nemal počiatok a bol nekonečne väčší než ten najintímnejší a najvášnivejší ľudský vzťah. Keď sa Ježišov kontakt s Bohom prerušil, vošiel do tej najhlbšej jamy a tej najrozpálenejšej pece, prekonávajúcej akúkoľvek predstavivosť. Zažil dokonalý hnev Otca.
Na kríži, Boh SÁM, vtelený v Ježišovi, vzal na seba trest. Nešiel naň v osobe niekoho iného, žiadna iná osoba to nebola ochotná podstúpiť. Takže vyvstáva otázka: akú cenu zaplatil váš Boh za to, aby nás miloval a láskavo prijal? Čo pretrpel, aby nás prijal? Kde sa tento Boh zožieral v myšlienkach, nahlas volal a kde boli jeho klince a tŕne?
V knihe proroka Izaiáša je nám povedané: „Po útrapách svojho života uvidí svetlo, nájde uspokojenie.“ (Iz 53:11). Ježiš trpel nekonečne viac než ktorákoľvek ľudská duša vo večnom pekle, a predsa sa na nás díva a hovorí: „Stálo to za to.“ Čo viac mohlo spôsobiť, že sa cítime byť milovaní a cenení?
Učenie o pekle je mimoriadne dôležité - bez neho nedokážeme porozumieť našej úplnej závislosti na Bohu, povahe a nebezpečenstvu aj tých najmenších hriechov, a tiež pravde, čo je obsiahnuté v drahocennej Ježišovej láske.
Musíme sa začať zaoberať faktom, že Ježiš hovoril o pekle viac ako Daniel, Izaiáš, Pavol, Ján a Peter dohromady.
| Osoba | Počet zmienok o pekle |
|---|---|
| Ježiš | Najviac |
| Daniel, Izaiáš, Pavol, Ján, Peter | Menej ako Ježiš dohromady |
Ježiš povedal svojim apoštolom: „Nebojte sa ľudí. Lebo nič nie je skryté, čo by sa neodhalilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo. Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu. Nepredávajú sa dva vrabce za halier? A predsa ani jeden z nich nepadne na zem bez vedomia vášho Otca. Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané. Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach."
Aj naše súčasné životy však často zaplavujú pocity neistoty a menejcennosti. Boh je tu s nami, aby nás chránil a povzbudzoval. Pripomína nám svoju lásku a to, že sme neustále v jeho rukách. Hoci o tom takpovediac vieme, potrebujeme si to neustále pripomínať, aby sme to dokázali používať v jednotlivých skúškach nášho života.