Bohozjavenie nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista, známe aj ako osvietenie, je významný sviatok v liturgickom roku gréckokatolíckej cirkvi, ktorý nasleduje hneď po Pasche.
Tento sviatok pripomína zjavenie Boha v Trojici, a preto má väčší význam ako Narodenie Pána. Je dielom celej presvätej Trojice.
Slávenie Narodenia Pána predchádza Bohozjaveniu. Od sviatku Narodenia Pána až do 4. januára môžeme jesť všetko. Avšak, ak predvečer sviatku, teda 5. január, pripadne na sobotu alebo nedeľu, slávi sa až 6. januára. V takom prípade sa voľnica skracuje.
Podobne ako v predvečer Narodenia Pána, aj v predvečer Bohozjavenia (5. januára) sa veriaci zdržiavajú jedla, čo symbolizuje, že jeho očakávanie je pre nás dôležitejšie ako jedlo a matéria. Mnoho gréckokatolíkov má zvyk robiť v predvečer Bohozjavenia (5. januára) pôstnu večeru - s tými istými chodmi ako na Štedrý večer.
V predvečer Bohozjavenia sa konajú cárske časy, 3. hodinka, 6. hodinka a 9. hodinka. Poobede sa slávi veľká večiereň s liturgiou sv. Bazila Veľkého, s 13 starozmluvnými čítaniami, ktoré sú tematicky zamerané najmä na krst.
Liturgické aspekty sviatku:
- Večiereň: Počas večierne predsviatku sa spievajú 2. stichiry na stichovni. Počas večierne, ktorých je 13 (na Paschu až 15, na Narodenie Pána ich je 8), sa spieva: "vtelil a znova viditeľne prídeš, Pane, sláva tebe."
- Krst: Sviatok pripomína krst Ježiša Krista krstiteľovi Jánovi. Liturgicky je to taký istý sviatok ako 26. jún - deň spomienky na sv. krstiteľa Jána.
Ikona Bohozjavenia:
Na ikone Bohozjavenia je postava Krista, ktorý stojí v rieke Jordán.
Ikona Bohozjavenia od Andreja Rubleva
Pri rieke Jordán sú niekedy vyobrazené aj ryby a na ňom hviezdy.
Význam krstu v Jordáne:
- Ježiš sa pri krste ponára do vody, čím robí ich nástrojom krstu - spásy.
- Ježiš začína verejne účinkovať, začína zjavovať svoj plán záchrany pre ľudstvo.
- Jánov krst bol prejavom pokory a uznaním hriešnosti. A vyznávali svoje hriechy.
- Ježiš sa nechal (pokrstil) do vody. Sťa služobník prijal krst od služobníka pre našu spásu. S bázňou a radosťou žasli aj zbory anjelov.
Symbolika vody:
Voda nie je len nástroj očistenia od otroctva, ale nástroj života. Napája všetko živé. Spása a posvätenie je pre celý vesmír, pre všetko stvorenie.
Posvätenie vody:
Na Bohozjavenie konáme posvätenie vody. V minulosti sa zvykla posviacať voda v prírode, v rieke, v potoku, v jazere alebo v mori, príp. jazerá, v súčasnosti sa však tento zvyk už len málokde zachováva.
Počas posvätenia kňaz žehná vodu a nakoniec trikrát do vody ponára kríž. Počas obradu sa spievajú tropáre, v ktorých sa kladú otázky: „Jordán, prečo vraciaš späť svoje vody? Prečo sa obraciaš svoje toky a netečieš tak, ako je prirodzené? Ako môžem zniesť oheň, ktorý ma stravuje? Neviem ako ťa mám zniesť. Prečo brániš očisteniu mnohých? Prečo sa trasieš, Jordán? Vidím toho, a ktorého som sa bál. A prečo sa bojím položiť na neho svoju ruku? Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriechy sveta. Prišiel oslobodiť ľudstvo z otroctva, ako Milujúci človeka. Kde vládla smrť, teda démoni. Sekera je už priložená na korene stromov - odkazuje na hlásanie sv. Jána Krstiteľa prichádzajúcim zástupom.
Voda sa posväcuje dvakrát: raz v predvečer sviatku s liturgiou ešte pred veľkým povečerím alebo 6. januára počas liturgie sv. Jána Zlatoústeho. Posvätená voda sa uchováva a používa sa na rôzne účely počas celého roka, do ďalšieho Bohozjavenia. Veriaci si ju berú domov a budú piť alebo inak používať.
V liturgii sa spieva: „ktorý si sa zjavil na našu spásu, sláva tebe“ (cárske časy, 6. hodinka) a „zachráň nás, Pane“ (cárske časy, 9. hodinka).
Bože, čo mám robiť? | Joyce Meyer | Užívanie si každodenného života
Bohozjavenie v Prešove
Zamyslenie Jána Krstiteľa: "Hľa, Baránok Boží"
Ján Krstiteľ chce niečo ukázať. V tom celom texte je len jedno jediné sloveso v rozkazovacom spôsobe - „Hľa!“ Ján chce uchopiť našu pozornosť, chce aby sa naše očné buľvy obrátili smerom, ktorým ukazuje jeho prst. Čo nám chce tak veľmi nástojčivo ukázať? To, kým je Ježiš.
Ako Ježiš ide okolo, Ján Krstiteľ ukazuje na neho prstom a kričí (v29b-30): „Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta. To je ten, o ktorom som povedal…“ O ňom som vám celý čas hovoril. Je tu! Hľa! Celá 1. kapitola Jánovho evanjelia je posiata obrazmi SZ - Na počiatku…, Slovo, svetlo a tma, stvorenie, život, … A tak aj v týchto veršoch nachádzame silný koncentrát SZ. Tentokrát v obraze baránka. Ten totiž zohrával v teológii a živote Izraelitu veľkú úlohu.
Baránok v Starom Zákone (SZ):
- Ábel: Vôbec prvá obeta, ktorú človek Bohu priniesol bola od Ábela, druhého syna Adama a Evy. V knihe Genezis čítame, že Ábel bol „pastierom oviec“ a Bohu „obetoval prvorodené zo svojho stáda s tukom.“ Boh „priaznivo zhliadol na Ábela a na jeho obetu“ (Gn 4:2,4).
- Abrahám: Ďalší silný príbeh, v ktorom zohráva dôležitú postavu baránok nachádzame pri Abrahámovi. Celkom známy príbeh o tom, ako Abrahám šiel obetovať svojho syna Izáka, pretože ho o to Boh požiadal (aby tým vyskúšal jeho vernosť). Cestou na miesto sa Izák pýta otca: „‚Pozri, oheň a drevo je tu, no kde je baránok na spaľovanú obetu?‘ Abrahám odvetil: ‚Syn môj, baránka na spaľovanú obetu si obstará Boh.‘“ (Gn 22:7-8). A keď prišli na miesto, Boh v poslednej chvíli zastavil Abraháma a ten „sa rozhliadol a v kroví uzrel barana zachyteného za rohy. Abrahám šiel, vzal barana a obetoval ho namiesto svojho syna ako spaľovanú obetu. Abrahám nazval toto miesto ‚Hospodin sa postará‘.“
- SZ obety: Jedno z najčastejšie obetovaných zvierat bol práve baránok. Každé jedno ráno a každý jeden večer kňazi obetovali jedného baránka (Ex 29:38-39). Toto bolo jadrom celého obetného systému.
- Izaiáš: Vo veľkom prorokovi SZ, Izaiášovi, je veľkolepá pieseň o Trpiacom služobníkovi (Iz 52:13-Iz 53:12), skrze ktorého Boh prinesie záchranu.
Obraz obetného baránka je v SZ veľmi dôležitým. Kľúčovým pre život a budúcnosť Božieho ľudu. Bez baránka niet obety, bez obety niet odpustenia, bez odpustenie niet Božej prítomnosti, bez Božej prítomnosti niet Božieho ľudu.
Keď Ján Krstiteľ ukáže prstom na Ježiša a zvolá: „Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta!“, tak v mysliach okolostojacich sa okamžite vynorí celý tento SZ zástup baránkov, ktoré snímajú hriechy ľudí. Snímajú znamená, že ich berú na seba, nesú ich, odnášajú ich hriech preč.
Každý z nás potrebuje Baránka: niekoho, kto ponesie a odnesie našu vinu a trest. Niektorí robia baránka sami zo seba - sami chcú sňať svoj hriech, popasovať sa s ním, odčiniť ho. No niesť na vlastných pleciach svoje hriechy, svoju neposlušnosť, svoje zlyhania, svoju nedokonalosť, svoju temnotu a zlo - toto bremeno nás napokon zdrví! Iní zas sa robia obetným baránkom pre iných - sami chcú sňať hriech sveta. Nie až tak moc svoj (tých veľa predsa nemajú), ale zato sa sami pasujú do role trpiacich záchrancov. Ale výsledok je rovnaký - aj oni ostávajú napokon zdrvení týmto bremenom.
Tento Baránok, ktorý prichádza, je od Boha. To Boh ho prináša! A toto je neslýchané, pretože zviera na obetu prinášal práve previnilec, ktorý ho prišiel obetoval. A tento Baránok Boží je dokonalý, nevinný, bezchybný a čistý. Nepotrebuje prinášať obetu za seba. Práve naopak, jeho obeta je pre teba, pre mňa. Pre tých nedokonalých, vinných, chybných a špinavých. A že tento Baránok je Božím Baránkom znamená, že sám Boh sa rozhodol vysporiadať s našou vinou a hrie-chom. Vyhrnul si rukávy a prevzal iniciatívu. A to tým, že poslal svojho Syna.
Tento Mesiáš je nie len od Boha, ale on je Boh. To znamená, že sám Boh sa rozhodol na sebe vysporiadať s našou vinou a hriechom. Boh je tým Baránkom, ktorý na seba berie náš hriech. Ten, o ktorom hovoril Izaiáš - „Bol trápený a on sa nechal ponižovať, neotvoril ústa, ako baránok vedený na zabitie; neotvoril ústa ako ovca, ktorá onemie pred strihačom.“ (Iz 53:7) - to je náš Boh! Baránok Boží je Syn Boží. Lebo len dokonalý Baránok nás dokáže dokonale očistiť. Len on dokáže niesť naše hriechy, neposlušnosť, zlyhania, nedokonalosť, temnotu.
Autor listu Hebrejom píše o Ježišovom príchode nasledovné: „keď Kristus prichádza na svet, hovorí: Obety ani dary si neželáš, ale dal si mi telo.“ (Heb 10:5) Prečo mu dal telo? Aby sa mohol stať obetovateľným Baránkom. Na to predsa prišiel, nie? Aby zomrel. Preto sme oslavovali Vianoce. Lebo prišiel - aby zomrel. Vianoce bez Veľkej noci neprinášajú žiadnu útechu. Prišiel, aby raz a navždy priniesol dokonalú obetu, ktorá dokonale zachráni tých, ktorí v neho veria a prijímajú ho. Vidíš ho takéhoto? O to lebo Jánovi išlo, keď zvolal svoje „Hľa!“ a prstom ukázal na prichádzajúceho Krista.
Keď Ján Krstiteľ zvolal svoje „Hľa!“, tak prstom ukázal na prichádzajúceho Krista. Ľudia mali rôzne pohľady na to, čo je ich problémom a aké riešenie by ten pravý Mesiáš mal priniesť. A keď prišiel, nevideli ho, nespoznali ho. Aké očakávania máš od tohoto Mesiáša ty? Po akej záchrane túžiš? Po lepšej práci, pevnejšom zdraví, radostnejšom manželstve, plodnejšom rodičovstve…? Ježiš prináša len jednu záchranu - pred hriechom. Pred tým, s čím si nikto z nás nedokáže pomôcť. „Baránok Boží, ktorý sníma hriech“
Ak ho nevidíš, ale chceš, pros Ducha Svätého, aby ti ho zjavil. Sám Ján Krstiteľ potreboval Ducha Svätého, aby v Ježišovi spoznal zasľúbeného Mesiáša! Hovorí (Jn 1:33): „Ja som ho nepoznal, ale ten, čo ma poslal krstiť vodou, mi povedal: ‚Na koho uvidíš zostupovať Ducha a spočívať na ňom, to je ten…‘“ Ak ho teda nevidíš, ale chceš, využi túto chvíľu na tichú modlitbu, aby ti Duch zjavil. Hľa, Baránok Boží! Toto je Boží Syn.