Lakomec a lakomstvo sú biblické výrazy, ktoré nepatria len do oblasti psychologickej, ale aj do etickej a predovšetkým do náboženskej. Je to dôsledok zvráteného vzťahu človeka k Bohu a jeho zákonu. Biblia ho stavia do spoločného radu ako žiadostivosť, cudzoložstvo, krádež a ohováranie (Ex 20, 17).
Ide v podstate o silné sebazdôrazňovanie, ktoré sa môže prejaviť ako sebecká snaha a žiadosť dostať pod svoju moc osoby alebo veci. Ide o žiadostivosť, zvrátenú túžbu, smäd po vlastníctve, mať stále viac, bez ohľadu na iných, ba aj na ich škodu. Toto splýva s vlastnosťou ináč nazývanou chamtivosť, ktorá často nadobúda črty násilia, teda zúrivej žiadostivosti, čo apoštol charakterizuje slovami: „Oni otupeli a oddali sa necudnosti a nenásytne žiadostivo páchajú každú nečistotu“ (Ef 4, 19).
Chamtivosť sa osobitne protiví láske k blížnemu, najmä k chudobným; zameriava sa prvotne na materiálne dobrá, bohatstvo a peniaze. Biblia, podobne ako grécki filozofi, opisuje zlá, ktoré plodia chamtivosť, lakomstvo, ktorá preniká až k jeho náboženskej povahe, keď ho situuje a posudzuje na vysokej úrovni, neprístupnej pohanstvu.
Podľa Biblie lakomstvo zasadzuje ranu nielen blížnemu, ale uráža Boha Zmluvy a je skutočným modlárstvom. Chamtivosť často privádza nečestného obchodníka (Sir 26, 29- 27, 2) k falšovaniu závažia, že špekuluje ako zo všetkého vytĺcť peniaze (Am 8, 5). Chamtivosť privádza boháča k tomu, že násilne vymáha výkupné, že skupuje bezohľadne majetky.
Prorok Izaiáš im odkazuje: „Beda tým, čo hromadia dom na dom a pole k poľu pripájajú, takže nieto miesta viac a uprostred krajiny sami ste ubytovaní (Iz 5, 8). Alebo ako hovorí Micheáš: „Ak sa im zažiada pole, ulúpia ho, ak domy, zoberú ich; spáchajú násilie na mužovi i dome jeho, na človeku i dedičstve jeho (Mich 2, 2). O ťažkom vykorisťovaní chudobných hovorí prorok Nehemiáš: „Minulí vladári, moji predchodcovia, znamenali pre ľud veľkú ťarchu. Brali od nich na stravu a víno denne po štyridsať šeklov striebra. Ešte aj ich podriadení úradníci gniavili ľud. No ja som to nerobieval, pretože som sa bál Boha“ (Neh 5, 15).
Elizeovi sa žalovala akási žena, že veriteľ prišiel vziať si jej dvoch synov za otrokov, Elizej jej pomohol tým, že zázračne rozmonožil olej a kázal ho predať a tak vykúpiť synov (4 Kr 4, 1-7). Jeremiáš hovorí : „Beda tomu, kto stavia dom svoj nespravodlivo a izby svoje neprávom, blížneho si zotročuje bezplatne, mzdu jeho mu nevydá“ (Jer 22, 13), ide o odmietanie zaslúženej mzdy.
Chamtivosť sa stavia priamo proti láske k blížnemu, najmä k chudobným; preto Zákon má chrániť chudobných proti útokom chamtivosti. V knihe Exodus sa jasne hovorí: “ Nepožiadaš domu blížneho svojho, ani nepožiadaš manželku blížneho svojho, ani sluhu jeho, ani slúžku jeho, ani vola, ani osla, ani ničoho, čo blížneho tvojho je“(Ex 20, 17)!
Ďalej v tejto knihe Mojžiš špecifikuje prípad zvedenia panny, keď hovorí: „Kto zvedie pannu, ktorá nebola zasnúbená a bude s ňou obcovať, zaplatiac svadobný dar, zoberie si ju za manželku. Ak však jej otec celkom odoprie mu ju dať, zaplatí toľko, koľko obnáša snubný dar za pannu (Ex 22, 17). Rovnako dáva direktívu voči chamtivcom, ktorí poškodia vdovy a siroty: „Ak im ukrivdíš a oni budú ku mne volať, ja istotne počujem ich volanie a môj hnev vzbĺkne a ja vás budem mečom zabíjať. Potom vaše ženy budú vdovami a vaše deti sirotami“ (Ex 22, 24).
Ešte prísnejšie proti chamtivcovi hovorí Pán v knihe Deuteronomium: „Keď budeš od svojho blížneho požadovať, čo ti je dĺžny, nevstúpiš do jeho domu, aby si si vzal záloh, ale budeš stáť vonku a on ti vynesie, čo bude mať. Ale ak je to chudobný, záloh nesmie ostať u teba cez noc, lež ešte pred západom slnka mu ho vrátiš, aby spal vo svojom odeve a dobrorečil ti, a ty budeš mať spravodlivosť pred Pánom, svojim Bohom“ (Dt 24, 10-21).
Lakomstvo je žiadostivosť tela, lebo pohŕda Bohom, hriešnik všetko chce užívať iba pre seba a mať iba zo seba to, čo v skutočnosti prichádza z Božej lásky pre jeho službu; hriešnik- chamtivec bežiaci za úbohými dobrami (Kaz 6, 2; Prís 23, 4; 28, 22) je stále nenasýtený (Prís 27, 20; Kaz 4, 8), a bude potrestaný, lebo zneuctil Boha a spôsobil trápenie blížnemu. Chamtivosť vedie k záhube tých, v ktorých býva (Prís 1, 19); zatiaľ človek, čo nenávidí chamtivosť, predlžuje svoje dni (Prís 3, 2).
Žiadostivosť narušuje a rozkladá osobnosť človeka (Jer 6, 13; Prísl 1, 19), ale aj pospolitosť, alebo majetok, ide o lakomstvo, ktoré má zhubné následky pre dušu. Apoštol Pavol hovorí svojmu duchovnému synovi Timotejovi: „Lebo tí, čo chcú zbohatnúť, upadajú do pokušenia a osídla aj do mnohých nezmyselných a škodlivých žiadostí, ktoré ľudí ponárajú do záhuby a zatratenia“ (1 Tim 6, 9n) a v druhom liste mu dáva poučenie, že „…v posledných dňoch nastanú nebezpečné časy. Ľudia budú totiž sebeckí, chamtiví, chvastaví, pyšní, rúhaví, neposlušní voči rodičom, bezbožní, bezcitní, nezmierliví, ohovárační, nezdržanliví, suroví, bez lásky k dobru, zradní, bezhlaví, nadutí, milujúci viac rozkoše ako Boha; budú mať výzor nábožnosti, ale jej silu budú popierať. A týchto sa chráň!“ (2 Tim 3, 1-5).
Ježiš Kristus nás rovnako upozorňuje, keď hovorí: „Dajte si pozor a chráňte sa všetkej chamtivosti! Lebo aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho život nezávisí od toho, čo má“(Lk 12, 15). Rovnako je nebezpečné ak niekto miluje peniaze, tomu Kristus hovorí : „Vy sa robíte pred ľuďmi spravodlivými, ale Boh pozná vaše srdcia, lebo čo je u ľudí vznešené, pred Bohom je ohavné“ (Lk 16, 14). Evanjelista Marek upozorňuje na nebezpečenstvá : „…potom sa vlúdia svetské strarosti, klam bohatsva a všelijaké iné žiadostivosti, slovo udusia a ostane bez úžitku“ (Mk 4, 19).
Nieto sa čo diviť, že Písmo pokladá lakomstvo za neprávosť, za hriech, ktorý plodí ďalšie hriechy. Lakomstvo v akejkoľvek forme bolo zakázané. Achan bol za svätokrádežnú lakotnosť ukameňovaný (Joz 7, 16-26; Ž 10, 3; 119, 36; Prísl 28, 16; Iz 57, 17; Hab 2, 9). Ježiš odhaľuje vnútorný prameň lakomstva, keď hovorí : „Dajte si pozor a chráňte sa všetkého lakomstva!“ (Lk 12, 15). Rovnako Ježiš odmieta robiť sudcu v spore o dedičstvo (Lk 12, 14). Podobne vysvetľuje tento problém v podobenstve o bezstarostnom boháčovi, ktorý má záľubu vo svojich sýpkach, akoby mu patril zajtrajšok (Lk 12, 15-21).
Teda podľa Lukáša chamtivosť a či lakomstvo pozostáva vo vôli stále rozmnožovať svoje imanie, aj na úkor druhého, a súčasne v pripútanosti, že niekto je „skúposťou“ pripútaný k vlastným dobrám (2 Kor 9, 5). Nový zákon dáva do jednej roviny vedľa seba smilstvo a lakomstvo (1 Kor 5, 10; 6, 9n; Kol 3, 5; Ef 5, 3; 2 Pt 2, 14; Mk 7, 21n). Svätý Pavol apoštol v liste Kolosanom v hlave 3 a verši 5 definuje lakomstvo ako službu modlám, keď hvorí: „Umŕtvujte teda svoje pozemské údy: smilstvo, nečistotu, vášeň, zlú žiadostivosť a lakomstvo“.
Lakomstvo je nezlúčiteľné s duchom biblického sebaobetovania (Jer 22, 17; Mich 2, 2; Hebr 13, 5). Lakomec nemá dedičstva v Kristovom kráľovstve (1 Kor 6, 10; Ef 5, 5). Podľa sv.Tomáša Akvinskeho lakomstvo je neumiernená láska k majetku. Samotné lakomstvo je vždy hriechom. Pokiaľ odporuje spravodlivosti, je celým svojim rodom ťažký hriech. Všedným môže byť len vtedy, keď sa jedná o nedokonalosť úkonu. Lakomstvo je proti Bohu, proti samému sebe a proti blížnemu.
Starí ľudia sú pre vadu vo svojej prírodzenosti lakomí. Lakomstvo má dva významy; jeden širší pre akúkoľvek rozšírenú žiadostivosť mať akékoľvek stvorené dobro; druhý vlastný, pokiaľ je zvláštnym hriechom, ktorý sa týka vonkajších majetkov. Je sedem druhov lakomstva (skúposť, lakomosť, prostitúcia, úžerníctvo, lúpež, kartárstvo a nespravodlivosť).
Lakomstvo je hlavnou neresťou, ktorá má sedem dcér (zrada, podvod, klamanie, krivá prísaha, vyvolávanie nepokojov, násilie a zatvrdlivosť proti milosrdenstvu). Dcéry lakomstva sa rodia predovšetkým z cieľa žiadostivosti. Lakomstvo je prepiate milovanie vlastníctva bohatstva. Tento druh lakomstva je zdrojom zatvrdlivosti proti milosrdenstvu, jeho srdce sa nikdy neobmäkčí, aby zo svojho bohatstva prispel na živobytie chudobných.
Za druhé, k lakomstvu patrí prebytočné prijímanie darov. V tomto prípade je možné lakomstvo pozorovať v dvoch smeroch. Poprvé, pokiaľ je v cite, potom vzniká z lakomstva nepokoj. Podruhé, je možné ho pozorovať v účinku. Ak pre získanie cudzieho majetku používa sily, čo vedie k násiliu, inokedy k podvodu, t.j. ku klamstvu, čo vedie často ku krivoprísažníctvu, kedy sa lesť realizuje skutkom, za podvodom nasleduje zrada, ako sme to videli v prípade Judáša, ktorý z lakomstva, z túžby po peniazoch a bohatstve zradil Krista.
Lakomstvo robí ľudí nenávidenými a má príčinu v prílišnej sebaláske. Lakomstvo je ťažkým hriechom ako aj márnotratnosť. Lakomstvo pokiaľ odporuje čestnosti, má opačnú neresť, a to márnotratnosť. Márnotratnosť je opakom lakomstva. Márnotratníctvo sa posudzuje podľa vášne získať veľa peňazí, teda nie ako majúci ich nadbytok, ale tí, ktorí majú ich nedostatok.
Márnotratníci často sa nestarajú o bohatstvo, ale žijú niečomu inému. Najčastejšie sa priklonia k nemiernosti, jednak preto, že keď nadbytočne vydávajú v iných veciach, neváhajú utrácať v rozkošiach, k čomu ich vedie predovšetkým dychtivosť tela; jednak vtedy keď ich netešia dobré cnosti, potom hľadajú telesné potešenia.
Sedem hlavných hriechov
Mnohým povrchným pozorovateľom sa prikázania Desatora javia ako obmedzenie. Osem z desiatich začína slovom „nebudeš“. A predsa Boží zákon nemá za cieľ obmedzovať človeka. Podobá sa skôr zábradliu, ktoré je umiestnené na dôležitých miestach nášho života, tam, kde hrozí zvláštne nebezpečenstvo. Tieto zábradlia chránia nás samotných, našich blížnych a nášho Boha, aby nikto neutrpel škodu hriechom.
Prikázania v Desatore sú zoradené v pozoruhodnom poradí, nasledujú v logickej nadväznosti. Od úcty k Bohu sa prechádza k úcte k človeku, od človeka k správnemu vzťahu k hodnotám, potom sa zaoberá otázkou ľudských slov a nakoniec sa dotýka toho najdôležitejšieho - pohnútok a myšlienok.
Keď Boh stvoril svet a človeka, dal nám, ľuďom, do užívania všetko, čo stvoril - krásny raj, prírodu, všetko bohatstvo a krásy sveta (1 Moj 1, 27-29; 2,8.9.15.16). Z toho všetkého, čo dal k dispozícii ľuďom, si pre seba vyhradil jediný strom uprostred raja (1 Moj 2,17). Boh chcel, aby si človek vždy uvedomoval, od koho všetko dostal, kto mu dáva život, chcel, aby sa ľudia nestali sebeckými a vedeli rešpektovať vlastnícke právo iných.
Na scéne sa však objavil klamár a chamtivý cherub, ktorý sa už v minulosti pokúsil privlastniť si moc, postavenie a česť, ktoré patria len Bohu. Zvláštnym psychologickým trikom vzbudil v ľuďoch túžbu po tom, čo ešte nemajú (a nemuseli mať, pretože mali všetko) a človek Bohu odcudzil niečo z toho, čo bolo jeho (1 Moj 3,1-6). Prvým hriechom bola žiadostivosť (závisť), ktorá viedla ku krádeži. Od tejto chvíle okrem ďalších, ľudstvo počas dejín sprevádza hriech chamtivosti, sebectvo a krádeže.
„A tí, ktorí chcú byť bohatí, upadajú do pokušenia a osídla a do mnohých žiadostí nezmyselných a škodlivých, ktoré pohružujú ľudí do záhuby a do zatratenia. V biblických dobách, v stredoveku aj dnes je krádež rozšíreným zlom. Nie všetky civilizácie krádež odsudzovali ako niečo nesprávne. Starí Gréci obdivovali šikovných zlodejov a pohŕdali okradnutým, pretože si „nedokázali ustrážiť svoje vlastníctvo“.
Žiaľ, že podobne tomu bolo v stredoveku v „kresťanskej“ Európe. Martin Luther sa zmienil o tom, že ľudia kradnú všade, kde ide o peniaze a o tovar: na trhoch, v obchodoch, v krčmách aj v dielňach. Boh rešpektuje právo človeka vlastniť rôzne veci a hodnoty nadobudnuté poctivou prácou. V Biblii čítame o mnohých bohatých a pritom veľmi zbožných ľuďoch.
A predsa si ľudia majú uvedomiť, že sú len správcami, že všetko patrí Bohu (1 Moj 14,19; 2 Moj 19,5; Žalm 24,1; Žalm 50,9-12; Hagg 2,8). Hry o peniaze, jazdy načierno, zlé zaobchádzanie s požičanými vecami, zbytočné míňanie, kupovanie kradnutého tovaru, spôsobenie škody inému z nedbanlivosti, zneužívanie moci a vplyvu. Do tejto kategórie patria všetka nepoctivosť a chamtivosť, všetky plány a myšlienky o takých veciach.
Mnohé z obchodných podvodov ľudí zostane na tomto svete utajené, Boh však raz zjaví aj tie najtajnejšie veci (Kaz 12,13.14). Z ďalších výrokov Biblie rozvíjajúcich jednotlivé prikázania zisťujeme, že Bohu ide o viac než o zákaz nesprávnych činov. Prikázanie „neukradneš“ znamená tiež uviesť do poriadku minule krádeže, vrátiť všetko alebo odcudzené nahradiť. O tom jasne hovorí Ez 33, 15.16.
Keď Zacheus spoznal spasenie v Ježišovi Kristovi, vrátil ľuďom všetko, o čo ich predtým pripravil (Luk 19,8.9). Prikázanie neukradneš znamená tiež mať poctivý prístup k práci, znamená učiť sa čestnosti, bojovať proti lenivosti a nepoctivosti. Znamená učiť sa spoliehať na Božiu pomoc a nechcieť byť za každú cenu nezávisle zaistený. Znamená to správne zoradenie životných hodnôt, dať na prvé miesto veci Božie a všetky ostatné tomu podriadiť. Znamená to umenie uspokojiť sa s tým, čo mám, a nedychtiť po bohatstve. Znamená to rozvíjať umenie dávať a mať z toho radosť.
Ako bojovať proti lakomstvu a chamtivosti
Kristus smrťou na kríži premohol hriech a jeho strašné následky. Len s ním sme schopní proti hriechu bojovať a nad ním víťaziť. Náš boj s hriechom sa začal pri krste. Vtedy sme sa hriechu navždy zriekli. Odmietať hriech a proti nemu bojovať je hlavná povinnosť kresťana. Na prekonávanie hriechu nám dal Ježiš aj účinné prostriedky. Sú to najmä sviatosti, ktorých vydanie sa tiež chystá, potom ďalej modlitba a sebazaprenie. V boji proti hriechu nám veľmi pomáha aj ochrana Panny Márie a anjela strážcu.
Lenže následkom dedičného hriechu sme všetci náchylní na zlé. Hlavné rany po prvom hriechu sú: pýcha, lakomstvo, nečistota, závisť, hnev a lenivosť. Voláme ich aj hlavné hriechy, lebo z nich pochádzajú všetky ostatné hriechy a naše chyby. Tieto náklonnosti na hriech v sebe tlmíme a prekonávame najmä sebazaprením. Ním upevňujeme svoju vôľu a získavame odolnosť proti zlu.
Posledné prikázanie tvorí dôležitý záver celého Desatora. Samotným svojím obsahom ide veľmi hlboko do ľudského srdca - týka sa myšlienok, motivácie konania. Ako v kruhu, posledné prikázanie sa dotýka prvého. Láska k Bohu a blížnemu je prednostne vecou srdca, pohnútok. Práve touto medzerou medzi prvým a posledným prikázaniam si prerúbal cestu hriech. Keby Lucifer skutočne miloval Boha a nezačal mu závidieť jeho moc a postavenie, zrejme by vesmír a náš svet nepoznali útrapy, ktoré hriech spôsobil.
Bohom, ktorý v srdciach ľudí nahradil živého Boha, je vlastné ľudské JA. Je pyšné, hriešne a žiadostivé. Chceme niečo mať, niekým významným sa stať, predčiť svojich blížnych. Božie slovo sa na mnohých miestach zmieňuje o nebezpečenstve žiadostivosti a o tragických dôsledkoch tohto hriechu. Desiate prikázanie zasahuje samotnú podstatu, zdroj hriechu - ľudské myslenie. Tam hlboko v srdci, kam ľudia nevidia, častokrát pod maskou zbožnosti a humánnosti v srdci žije a rastie závisť, prerastá v nenávisť.
Už samotná taká myšlienka je zdrojom mnohého zla a hriechu. Prítomnosť takej myšlienky znečisťuje myseľ a nesprávne motivuje pohnútky! Postupne sa prediera navonok a snaží sa prejaviť činom: nájsť spôsob, ako získať, privlastniť si to, po čom človek túži! Hebrejské slovo „dychtiť“ v sebe zahŕňa aj POKUS prisvojiť si neprávom to, čo mi nepatrí.
Toto prikázanie je v rade všetkých mravných kódexov jedinečné, pretože rieši samotnú podstatu hriechu - myšlienku. Vedie proti nemu boj už vtedy, keď sa ešte nič neprejavuje navonok. Posledné prikázanie zakazuje závisť voči tomu, čo náš blížny získal a má. Dom zahŕňa celý jeho rodinný život, deti. Je spomenutá aj manželka ako objekt dychtivosti. Nebudeš sa takýmito myšlienkami ani zaoberať.
So závisťou sa máme čo najskôr a veľmi energicky vysporiadať, pretože táto burina rastie veľmi rýchlo a prináša tragické ovocie! Nezávidieť znamená druhému priať všetko dobré a spolu s ním sa z toho radovať. Božia dokonalosť a hĺbka jeho lásky sa prejavuje v tom, že všetkým praje to najlepšie a dáva ľuďom dobré dary.
Toto prikázanie nezasahuje iba myslenie a život ľudí zjavne hriešnych, ale vedie k hlbokému zamysleniu a k pokániu života ľudí, ktorí dávajú na obdiv svoju zbožnosť. Bohu však nejde len o odhalenie podstaty hriechu, o naše usvedčenie, že sme hriešni, ani o naše odsúdenie a o presné vymedzenie hriechu. BIBLIA JE KNIHOU, V KTOREJ BOH PONÚKA RIEŠENIE.
Boh nehovorí len: „Nebudeš dychtiť.“ On ide ďalej. Dobre vie, že naše srdce je „prevrátené“ (Jer 17,9) a hriešne, že žijeme na svete zamorenom hriechom. Keď v modlitbe Boha požiadame o to, aby zmenil našu myseľ, on je ochotný nás zbaviť všetkých „koreňov“ zla v našej mysli a zasiať do nej svätosť a čistotu.
Strážte si zmysly, ktoré sú vstupnou bránou do našej mysle, nečítajte, nepočúvajte, nepozerajte sa na zlé a nemravné veci. Tie myseľ znečisťujú.
Hebrejské slovo mamona znamená bohatstvo alebo majetok. Tento pojem môžeme chápať ako „to, v čo človek dúfa, v čo verí, na čo sa spolieha“. Biblia varuje pred mamonou. Kto jej podľahne, hľadá v nej nielen šťastie, ale samotný zmysel života. Samotný majetok nie je hriech.
Ježišove slová nás prekvapujú. Skôr by sme očakávali, že mamonu odsúdi. Ako teda rozumieť tomu, čo hovorí? Páči sa mi príbeh o Zachejovi. Tento muž bol výberca daní. Vyberal viac, ako mal. Zachej bol otrokom mamony. Keď sa však stretol s Ježišom, jeho vzťah k mamone sa zmenil a on verejne sľúbil: „Pane, polovicu svojho majetku dávam chudobným a ak som niekoho v niečom oklamal, vrátim to štvornásobne.“ (Lk 19,8)
O tomto príbehu ešte budeme hovoriť neskôr a podrobnejšie. Aj ten, kto získal „nespravodlivú mamonu“, môže ju použiť na konanie dobrých skutkov. Nemusíme sa obávať, že jedného dňa prídeme o majetok. Ježiš nám sľúbil, že ak sa zbavíme chamtivosti, získame oveľa viac. Dostaneme od neho večný život v nebeskom kráľovstve.
Ako sa zbaviť chamtivosti?
How to Counteract Greed | A Monk's Approach
tags: #biblia #nenavidi #chamtivost #predlzuje