Každý uvedený príbeh, výzva k zamysleniu, pochádza zo zdroja, ktorý je uvedený pod textom. V prípade jeho kopírovania uvádzajte prosím i tento zdroj.
Galatským 1:6 Divím sa, že tak skoro odstupujete od toho, ktorý vás povolal v milosti Kristovej, k inému evanjeliu, 7 ktoré nie je iné, iba že sú niektorí, ktorí vás nepokoja a chcú prevrátiť evanjelium Kristovo.
Pred nejakým rokom som márne chodil po lekárňach a pýtal svoje lieky na tlak, ktoré beriem už tretie desaťročie. Jednoducho ich nemali. Príčinu som zistil až vtedy, keď som sa obrátil na ŠÚKL - Štátny ústav pre kontrolu liečiv. Výrobca mal technické problémy a liek jednoducho nedodával. Lekár mi ponúkal iné lieky, ktoré však nezaberali tak, ako mali, a ja som tŕpol, aký to bude mať dopad, pretože srdce je predsa len srdce. Je tomu tak i vo viere a Písmo nás na to upozorňuje od začiatku po koniec. Srdiečko si máme strážiť viac ako oko v hlave, tie máme dve, srdce len jedno. Naše duševné srdce treba sýtiť zdravým pokrmom, vlastne liekom, ktorým nie je nič iné ako Božie Slovo. Naše srdce je totiž od narodenia choré.
Iste, pracuje desaťročia, neraz mu dávame zabrať, až ide z hrude vyskočiť, ale drie do posledného dychu. Choré je však po stránke odlúčenia od Boha a uzdraviť ho môže len liek pre neho určený. Na ten už ŠÚKL dosah nemá, za jeho správne užívanie a čistotu sme zodpovední my sami. Výpadok tohto lieku na trhu nehrozí, na lúkach nerastie, v poli sa neseje a ani nezberá. Je ním Božie slovo. Obsahuje toľko odporúčaní, rád, záverov, návodov, príkazov, podmienok a hlavne uistení a zasľúbení, že vo svojej podstate zdanlivo tvorí ten najzložitejší recept na život, v skutočnosti je však tým najjednoduchším a najjasnejším receptom. Najdôležitejšia ingrediencia je Pán Ježiš Kristus.
Tento recept na večný život však počíta aj s našou voľbou. Je to ako keby vám lekár predpísal recept, ktorého ingrediencie sa dajú zmeniť. To, čo sa nám páči, toho tam pridáme, to čo nás obmedzuje, toho si dáme menej alebo to úplne vygumujeme. Čo myslíte, bude nám takýto liek pomáhať? Naša zodpovednosť spočíva v tom, ako budeme k receptu na večný život pristupovať. Máme úplnú slobodnú voľbu, môžeme ho dokonca pokrčiť, zahodiť, spáliť. Nepoznám však smrteľne chorého pacienta, a tých som počas svojho pôsobenia v zdravotníctve videl skutočne dosť, ktorý by lekárovi začal diktovať do receptu to, čo by tam chcel mať on. A predsa sa to deje. U nás, v našich životoch. Odmietame liek Božie Slovo vo svojej plnosti a chceme večný život dosiahnuť takpovediac po svojom.
Preto sa stáva, že niektorú časť Písma máme radšej, inú ani neotvárame, a ak na nás niekde vyskočí obviňujúci veršík, ktorý zasiahne naše svedomie, rýchlo hľadáme iné verše, ktoré by ho popreli, ospravedlnili nás, alebo, a to je častejšie, strčíme ho do posledného šuflíka v pamäti, a budeme sa tejto pasáži vyhýbať, ako sa len dá. Prakticky tým meníme obsah lieku, ktorý má udržiavať naše srdce čisté, vo vzťahu k Bohu otvorené, plné milosti, lásky, ale aj spravodlivej sebakritiky vo svetle pravdy, ktorá nie je ničím iným ako účinnou látkou, stimulom k náprave. Všetci sme chorí a nemusíme sa za to hanbiť. Veď sám Pán Ježiš povedal, že prišiel liečiť chorých, teda nás, zdraví nepotrebujú lekára. Ani nemôžu potrebovať, na tejto zemi ani žiaden zdravý v tomto smere nikdy nebol a ani nie je. Jediný zdravý bol lekár, ktorý nám dal možnosť uzdravenia, berme teda jeho liek každý deň. ŠÚKL vidím v prenesenom význame ako náš zbor, ktorý má povinnosť strážiť nemennosť zloženia lieku na večný život a aj jeho dostupnosť v každom čase. Modlime sa jedni za druhých, aby sme spoločne obstáli a ustrážili jeho večný účinok.
1 Timoteovi 6:11 Ale ty, ó, človeče Boží, utekaj od takých vecí, ale sa žeň za spravedlivosťou, pobožnosťou, vierou, láskou, trpezlivosťou, krotkosťou.
Dnešné deti sú presne také isté ako deti za čias Mojžiša, Davida alebo Izaiáša. Veľkú časť svojho dňa trávia hraním sa. Aj archeologické nálezy dokumentujú rôzne podoby hračiek, dnes máme aj múzeá, kde nájdeme hračky našich babičiek, pradedov a ich predchodcov. V mojom detstve pochopiteľne nebol taký výber hračiek ako je dnes, aj keď hračkárstva už existovali a boli to najnavštevovanejšie obchody rodín s deťmi. Okrem plastovej tatrovky, ktorá bola absolútnym hitom dlhé roky, som mal rôzne stavebnice, vláčik, náradie, viac či menej prepracované zdrobneliny rôznych skutočných vecí tej doby. Ako každé iné dieťa mal som aj veci, ktoré sa hračkami nedali vôbec nazvať a predsa som sa s nimi vyhral celé hodiny. Napríklad taký magnet. Fascinujúce na ňom bolo, že v sebe ukrýval silu bez toho aby doň viedla šnúra od zástrčky.
Žijeme vo svete a ten ako vieme je pod panstvom diabla. Bojuje proti svojmu oponentovi Bohu a snaží sa čo najviac ľudom zabrániť prísť k Nemu. U neveriacich sa snaží dosiahnuť, aby ľudia nemali čas Boha hľadať, namiesto obrazu Boha ponúka ľuďom jeho náhradu, ktorá vyzerá ako Boh, ale nie je to Boh. Keď už človek začne hľadať Stvoriteľa, zaobaľuje svoje lži do Jeho pravdy takže človek neplní vôľu Otca, ale vôľu diabla. U tých, ktorí Boha nehľadajú používa všetky dostupné nástrahy a lákadlá sveta, aby im ani nezišla na um myšlienka na Spasiteľa. Že sa mu to darí je očividne jasné, stačí sa poobzerať po svojom okolí, kde sa ľudia ženú za zábavou, potešením, peniazmi a zážitkami. Obrátený človek to nemá o veľa ľahšie, tu sa diabol snaží znepríjemniť ich život a čo viac, ak veriaci zlyhá, okamžite na neho žaluje u Boha. Pravda je, veriaci nepríde o spasenie, ale môže do večnosti vojsť ako slabo hospodáriaci sluha s „talentami“, ktorý nevydal všetko svoje úsilie na to, aby majetok zverený Bohom zhodnotil na maximum. Preto na veriacich číha pokušenie na každom kroku.
Zvyčajne začne hlodať červík pokušenia v prvotnej myšlienke a od nej je len krôčik k uskutočneniu hriechu. Ako z toho von? Ako odolať? Jedni radia, odolávaj hriechu a nemysli na pokušenie. Skúsili ste to niekedy? Príklad. Keď si na stôl v kuchyni dáme tortu a povieme si, nemôžem si dať, zavrieme oči a budeme sami seba presviedčať, že na ňu nebudeme myslieť, tá torta tam stále bude. Ak odbehneme do obývačky, pustíme si televízor, tá torta tam stále bude. Raz sa do tej kuchyne vrátime a tá torta tam stále bude! To nie je riešenie. My musíme to pokušenie opustiť, vyhodiť ho preč alebo od neho utiecť.
Riešenie. Diabol a Boh sú ako dva magnety nastavené tak, že sa vzájomne odpudzujú. My sme tretí magnet. Uprostred nich. Máme dve strany, ktoré majú opačnú polarizáciu. K jednému z tých dvoch magnetov (diabol, Boh) nás to priťahuje, naopak vo vzťahu ku druhému odpudzuje. Ak teda príde pokušenie od magnetu diabol, musíme byť nastavený tak, aby k tej strane z ktorej prichádza pokušenie sme boli otočení tou odpudzovanou plochou. Tým automaticky nastavíme druhú stranu, ktorá nás ťahá k druhému magnetu, Bohu. V Písme sa píše, že Boh nedopustí, aby sme boli skúšaní nad naše možnosti. Ruku na srdce, koľkokrát sme ani v takých skúškach neobstáli, diablovi urobili radosť a Boha zarmútili. Skúsme vyskúšať princíp troch magnetov a keď príde pokušenie naše každodenné, obráťme sa k Bohu.
Je rozdiel, ak človek vo svojej viere s Bohom starne, alebo rastie. Každé dieťa, ktoré sa narodí, je stredobodom záujmu najbližších. Pozorne sledujú jeho pohyby, dýchanie, kontrolujú to, čím ho sýtia, zaujímajú sa o jeho hmotnosť. Potom príde zlom, kedy sa do pozornosti dostanú jeho duševné prejavy. Prvé slová, prvé reakcie na okolie, prvý vedomý smiech (plaču si už užili dosť). Všetky tieto sprievodné znaky rastu vyvrcholia počas nasledujúcich zhruba dvadsiatich rokov života, kedy sa z dieťaťa stane samostatný jedinec, schopný rozlišovať dobro a zlo, schopný starať sa sám o seba, ktorý inklinuje k určitej skupine svojich rovesníkov a ktorého cieľom je založenie rodiny. Obrátený človek vo vzťahu k Bohu je na tom do istej miery podobne. Bod zlomu - zrodu nastáva vo chvíli, keď uverí a odovzdá svoj život Bohu. Mal by nasledovať rast vo viere, ktorý je však vo veľkej miere závislý od vôle obráteného človeka.
Treba povedať, že môže ísť o kohokoľvek. Môže mať ako najvyššie vzdelanie len základnú školu, alebo doktorát z filozofie, môže ísť o učňa alebo docenta jadrovej fyziky, absolventa strednej školy alebo môže byť profesorom teológie. Vzťah k Bohu si nenárokuje génia s vysokým IQ. Rast by však mal po narodení nasledovať. Keď prichádza na svet dieťa, nielen rodičia ale celé okolie sa na jeho príchod pripravujú. Chystajú mu všetky malé i veľké veci, ktoré bude potrebovať, neraz kupujú veci, ktoré sa k slovu dostanú až o niekoľko rokov. Plánujú mu budúcnosť do najmenších detailov. Niečo podobné sa deje aj v nebi. Očakáva sa znovuzrodenie jedinca, všetci sa tešia na ten Bohom predzvedený okamih.
Kto z vás je taký človek, ktorý má sto oviec a keď stratí jednu z nich nezanechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nejde za tou stratenou, dokiaľ ju nenájde? A keď nájde, vezme na svoje plecia a raduje sa. A keď príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: Radujte sa so mnou, lebo som našiel svoju ovcu, ktorá sa bola stratila. Hovorím vám, že tak bude radosť v nebi nad jedným hriešnikom, činiacim pokánie, väčšia ako nad deväťdesiatdeväť spravodlivými, ktorí nepotrebujú pokánie. Alebo ktorá žena, ktorá má desať grošov, keby stratila jeden groš, nezažne sviecu a nezametá dom a nehľadá bedlivo, dokiaľ nenájde? A keď nájde, zvolá priateľky a susedy a povie: Radujte sa so mnou, lebo som našla groš, ktorý som bola stratila. Tak, hovorím vám, býva radosť pred anjelmi Božími nad jedným hriešnikom, činiacim pokánie.
V nasledujúcich dňoch a rokoch pozorne sledujú, ako to ich Božie dieťa rastie. Tešia sa z každého krôčiku, každej zloženej skúšky, z každého vyhraného boja i z toho ako dieťatko vyrastá v dospeláka viery a čím ďalej sa viac podobá na svojho Pána a Kráľa. Sú však bežné prípady, kedy dieťa ostane dieťaťom. Ostane na tej istej úrovni, ako po narodení. Mesiac, dva, tri sa nič nedeje, rodičia sa utešujú, po roku, dvoch, desiatich sa radosť mení na trápenie a hovorí sa o tragédii. Nie je tomu inak ani v nebi. Znovuzrodený ostal na tej úrovni, ako keď sa mu Pán dal poznať a daroval mu večný život. Nerastie ani vo viere a tým pádom ani v službe. Je pre život s Pánom nepoužiteľný. Tu sa nedá vyhovárať na nedostatočné vedenie zo strany Boha skrze Ducha svätého, tu veci treba jasne pomenovať. Taký človek dar spásy prijal, ale netúži poznať svojho Darcu viac. Bojí sa, že ho ten dar bude niečo stáť.
Ak by však Boh za svoj dar niečo očakával, potom by to nebol dar. Ten je darom len vtedy, keď nie je ničím podmienený zo strany obdarovaného. Keď milovanej osobe dáme dar a ona ho dá do skrine a roky naň nepozrie, bolí nás to. Môžeme si ako ľudia povedať, že sme sa nestrafili do vkusu osoby. U daru spásy je to však iné, každý by ho chcel, ale nie každému prinesie takú radosť, akú očakávajú v nebi. I preto sú v Písme verše o odmenách za život vo viere, za úspešne zložené skúšky a vytrvanie na ceste s Bohom. Niekto s darom spásy vo viere iba starne, iný práve vďaka nemu vo viere rastie.
Lukáš 21:34 Dbajte, aby vaše srdcia neboli obťažené obžerstvom a opilstvom a starosťami o živobytie, a znenazdania prikvačil by vás ten deň 35 ako osídlo, lebo príde na všetkých, ktorí bývajú na celej zemi. 36 Bdejte teda každý čas a modlite sa, aby ste mohli ujsť všetkému, čo sa má stať, a postaviť sa pred Syna človeka.
Na dedine je zvykom chovať rôzne domáce zvieratá, ktoré svojim chovateľom prinášajú osoh počas celého roka. Okrem úžitkových zvierat bývajú pri týchto domoch aj nechcení obyvatelia. Ide najmä o hlodavce. Práve im boli určené rôzne dômyselné „osídla“ - pasce. Najbežnejšou pascou bola doštička so silnou pružinou a malým plieškom kam sa umiestňovala návnada. Keď sa myška do návnady zahryzla, pružina vymrštila pevný drôt, ktorý v okamihu myšku prikvačil, prípadne jej zlomil väzy, takže z tejto pasce sa už nedostala.
Osídlo, pred ktorým varuje Lukáš vo verši 35 je trvalou hrozbou pre všetkých ľudí. Je poukazom na nástrahy, návnady tohto sveta, ktoré nás dokážu k sebe pripútať natoľko, že si ani nevšimneme aké nebezpečenstvo nám hrozí. Ak nám pasca okamžite nezlomí väzy, potom máme ešte čas volať o pomoc. Paradoxom je, že keby sme volali na pomoc iných ľudí, nedokážu nám z pasce pomôcť. Predstavte si, že okolo myši v pasci by sa zbehlo sto, dvesto iných myší. Dokázali by myšku oslobodiť? Určite nie. Pomoc musí prísť zhora, od mocnejšieho, múdrejšieho, milujúceho. Len On vie ako nás z pasce dostať.
Ľudia, ktorí žili náboženstvom a nemali osobný vzťah s Bohom vymysleli porekadlo: „Pomôž si sám, aj Boh ti pomôže!“ Toto neplatí, je to bezzubá formulka vyzývajúca k falošnej nádeji. Zhadzuje Boha tým, že k Jeho moci zachrániť pridáva ľudskú snahu, bez ktorej by sa Mu to nepodarilo. Nech si už kdekoľvek vo svete, všade navôkol sú jeho (satanove) lákadlá. Nech si už do niektorého zahryznutý, alebo len ovoniavaš, nech už je strunka napnutá na maximum alebo pasca sklapla a uviazol si v nej, volaj k Bohu. Aj tá najkrajšia návnada tohto sveta je v porovnaní s tým čo ponúka On iba falošným šmejdom.
Keď čašník poprinášal jedlo na stôl všetci sklonili hlavy a najstarší z rodiny nahlas ďakoval v modlitbe Bohu za tento čas a jedlo. Potom sa schuti pustili do stolovania. Pri vedľajšom stole sa ozvalo malé dievča: „Tatí, komu to ten pán ďakoval? Bohu Vieročka, modlil sa. A prečo sa aj my nemodlíme? My sme si na toto jedlo zarobili, oni boli asi niekým pozvaní, možno im dal na obed farár, a čuš už a jedz!“ pousmial sa sám nad sebou s akou brilantnosťou zvládol vysvetliť záludné otázky svojej dcéry. Nič nového pod slnkom povedal by kazateľ, realita všedných dní. Boh, ako vymyslená barlička pre slaboduchých a núdznych, cirkev ako dobročinná nadácia, ktorá čas od času dá okúsiť slasti pozemského života aj svojim príslušníkom. Realita viery, značne deformovaná v očiach neveriacich ale aj formálnych kresťanov.
Znakom kresťana nie je chudoba a slaboduchosť, znakom kresťana je pokoj v duši, pokoj v súvislosti s majetkom, aj vo vzťahu k ľuďom. Znakom kresťana je empatia, zhovievavosť, porozumenie a láska. Okrem týchto znakov má kresťan aj práva a výsady. Má právo kedykoľvek a odkiaľkoľvek pristúpiť pred Boha a predniesť mu svoje radosti, starosti, vďaky a prosby. Jeho výsadou je, že každá srdcom prednesená modlitba bude vzatá na vedomie samotným Stvoriteľom. A to dokonca aj v prípade ak by prosil za nepriateľov. Samozrejme, ak je niekto nepriateľ kresťana, na 90% je aj nepriateľom Boha! A len kresťan má tú výsadu, že za takéhoto človeka môže prosiť a žehnať mu dobro v prítomnosti samotného Boha.
Po odchode z reštaurácie som presne vedel čo budem na svojej večernej audiencii vladárovi predkladať. Využijem opäť naplno výsadu, ktorú nám dal. Modliť sa za iných. Využijem istotu, ktorú nám zasľúbil, že každá modlitba bude vypočutá, ani jedna sa po ceste do neba nestratí. Pravda, vypočutá neznamená splnená. Ak je však pred Pána predložená, je len na Jeho rozhodnutí čo s ňou ďalej. Dievčatko z...
Tabuľka: Porovnanie rastu vo viere
| Aspekt | Človek, ktorý starne vo viere | Človek, ktorý rastie vo viere |
|---|---|---|
| Vzťah k Bohu | Prijal dar spásy, ale netúži po hlbšom poznaní | Aktívne hľadá Boha a rastie v poznaní |
| Služba | Nepoužiteľný pre službu Pánovi | Aktívne slúži a rozvíja svoje dary |
| Skúšky | Často neobstojí v skúškach | Zloží skúšky a vytrváva na ceste s Bohom |
| Odmena | Nemá účasť na odmenách za život vo viere | Získava odmeny za úspešný život vo viere |