Tento článok je v prvom rade určený pre všetkých mladých, ktorí sa obrátili, ale aj pre ich rodičov, aby si nemysleli, že sa ich deti „totálne zbláznili“. Ako by sa správne a biblicky mali postaviť k problémom v rodine s ich biblickým presvedčením, a prinášať Boží vplyv do vlastnej rodiny?
Článok sa pokúsim napísať vtipne, aby som túto tému trochu odľahčil a priniesol povzbudenie, nádej a svetlo. Rodičia trochu ťažšie chápu, že práve ich „nesebestačný“ pätnásťročný teenager našiel TÚ správnu cirkev. Uprostred toľkých prúdov, denominácií, učení, náboženstiev a siekt. V momente sa rodičom zvykne „otvoriť nožík vo vrecku“ a všetky varovné signály začnú svietiť. Rodičia začnú volať na všetky dostupné linky.
Keď som sa ja obrátil (znovuzrodil), tak ako každý mladý kresťan som mal pár radikálnejších vyjadrení, ktoré vôbec neboli zle myslené, len boli trošku VIAC nevhodne podané. Plus som sa zbytočne hádal o veciach, ktorým som vtedy ešte veľmi nerozumel. Spôsobilo to, že moji rodičia sa zľakli a ZAKÁZALI mi chodiť do TEJ cirkvi, čo ma „zhypnotizovala“.
My sme predsa tradiční kresťania. Čo sa modlia k Márii[1], majú sväté obrázky a zen-budhistické knihy, cvičia karate, jógu, meditujú[2]. Teta robila s kyvadielkom (špiritizmus), brat mal meno od numerologičky a keď sme boli chorí, tak sme zase brali homeopatiká. Tak to bol začiatok môjho súženia. Pravdu povediac, dnes sa im už nečudujem, že sa vtedy zľakli, a tak zareagovali.
Chceli ma chrániť, no len ja som svoju nanovo nájdenú vieru v Krista nevedel ešte správne podávať a vysvetliť. Človek, keď zažije reálne stretnutie s Bohom, tak ho to zmení, a hoci to nevie ešte poriadne vysvetliť, nejaké argumenty to z neho nedostanú. Tento článok vlastne na neho nadväzuje.
Ako som povedal, pochádzam z tradičnej kresťanskej rodiny. Keďže sme nepoznali Písmo a ani Boha viac, tak sme boli otvorení pre rôzne spirituálne prúdy, ktoré idú nepriamo proti Bohu. V človeku je hlad po duchovnom / Bohu, lebo bol tak stvorený. No keď som sa obrátil ako šestnásťročný teenager, bol som tak nadšený, že som bol až nerozumný.
"Neprišiel som dať pokoj, ale meč"
"Nedomnievajte sa, že som prišiel dať pokoj na zem; neprišiel som dať pokoj, ale meč." Lebo som prišiel rozdeliť človeka proti jeho otcovi a dcéru proti jej materi a nevestu proti jej svokre, a nepriateľmi človeka budú jeho domáci. Keď začali problémy, tak Boh mi veľmi jasne oživil tieto verše, potom mi ich aj potvrdil. Možno vás to prekvapí, ale bolo to pre mňa povzbudením.
Ježiš sám je knieža pokoja. Prišiel, aby nás zmieril s Bohom, a tak potom jedných s druhými.[4] Jeho túžba a vôľa je, aby rodiny boli celé, funkčné a spasené (zmierené s Bohom a v Jeho pláne). On nechce určite rozbíjať rodiny. No niekedy duchovné smerovanie v rodine je rôzne, preto potom, keď tam príde evanjelium, tak príde ako meč - rozdelenie. Sú ľudia, ktorí chcú ísť za Bohom.
Potom sú takí, ktorí za ním nechcú ísť, ale idú za svojimi vlastnými cieľmi a iným náboženstvom. Niektorí dokonca niekedy otvorene až proti Bohu. Cti svojho otca a svoju mať - to je prvé prikázanie so zasľúbením -,aby ti bolo dobre, a aby si dlho žil na zemi.
Niekedy nám diabol môže zašepkať takú „extra zbožnú“ myšlienku: „Už nemusíš počúvať rodičov, počúvaš Boha a poznáš Ho oveľa viac ako oni.“. Áno, ako povedal Peter: „Boha treba VIAC počúvať ako ľudí“, to je základ. Boh musí byť na prvom mieste v našich životoch, no k prvej veci, ku ktorej ma viedol, bolo si ctiť rodičov. Hoci sme boli pohádaní a mali iné názory. A k tomu, ako 16ročnému teenagerovi so všetkým, mi to bolo dosť proti srsti, ale to bola Božia rada.
Príklad, keď mi rodičia zakázali chodiť do TEJ „nebezpečnej skupiny“, tak som vedel, že potrebujem z niečoho duchovne žiť. Hoci Bibliu som vtedy ešte tiež nepoznal, a ani som nevedel, že by som ju mal pravidelne čítať.[5] Stretával som sa aspoň v meste s kresťanmi a rozprávali sme sa o Bohu. To ma veľmi sýtilo po duchovnej stránke. Pravdu povediac, asi ja som viac hovoril ako druhí… :D, ale aj tak nás to veľmi budovalo.
Rástli sme za pochodu, pomáhalo mi si to uvedomovať veľa duchovných právd. Takisto, keďže som vedel, že si mám ctiť rodičov, ak som nechcel duchovne odumrieť, tajne raz za mesiac som išiel na mládež (mládežnícke bohoslužby). Inak by som tam bol minimálne 10 krát za mesiac. Teda snažil som si ctiť rodičov, ale aj viac poslúchať Boha. Dodnes v tom rastiem.
Posledné roky, tak ako ma Boh učí 100 % bezpodmienečnej láske ku všetkým ľudom, tak ma aj učí 100 % bezpodmienečnej úcte ku všetkým ľudom. Bez ohľadu na ich názory a chyby, len preto, že On ich miluje, preto aj ja milujem a mám k nim úctu. Aj oni, hoci Ho nepoznajú, sú Božím stvorením, stvorení na Jeho obraz, preto úctu.
Úcta je postoj rešpektu, pokory a služby voči tej osobe, a uznania jej hodnoty a vážnosti. Ctiť si niekoho neznamená s ním súhlasiť, či už v slove alebo v skutku. Prakticky som úctu zvykol prejaviť v takých maličkostiach, ako napr. zobrať zo stola špinavý riad, nehádať sa a p. Z mojej strany to bolo niečo extra, čo som nezvykol. Živo si pamätám, keď mi Boh oživil tento verš.
Prvý krok k aplikovaniu nejakej novej Božej rady je zakaždým ťažký. Možno preto, že je to môjmu starému ja neprirodzené a možno preto, že vstupujem do duchovného prielomu / opozície. Neviem, no potom to je už zakaždým ľahšie, keď si udržujem tento prielom.
Verím tomu, že Ježiš nás týmto veršom neučí aby sme boli obeťami, na ktorých sa každý rád zvezie bez následkov. Ježiš nám tu ukazuje reálny kľúč z Božieho kráľovstva, ktorý otvára dvere k zmene. PREMÁHAŤ ZLO DOBROM. Božia láska je tá, ktorá PREMÁHA svet. Keď milujeme svojich nepriateľov (napr. keď začneme byť milí k niekomu kto nás nemusí), keď dobrorečíme tomu, kto nás preklína (miesto nadávky, kritiky pokojné slovo povzbudenia, vyzdvihnúť nejakú dobrú črtu). Keď sa modlíme za toho, kto nás potupuje, robí nám zle.
Spôsobuje to, že mu akoby „sypeme žeravé uhlie na hlavu“, jeho svedomie si začína uvedomovať, že jeho správanie je zlé a začína sa meniť. Počas toho roku, keď sme mali takú tichšiu domácnosť, tak veci sa začínali pomaly uvoľňovať a ja som mohol začať chodiť do zboru.
Pamätám si jeden konkrétny moment, keď som telefonoval s mamkou ohľadom niečoho bežného. Tak som veľmi silno cítil vo svojom vnútri, že jej mám povedať, že ju mám rád. Nezvykli sme si to hovoriť v tom období. No na konci rozhovoru, keď som to povedal, tak som okamžite zložil. Pravdu povediac, bolo to ťažké, ale dobré.
To, čo o nás hovoria naše autority a blízki ľudia, má na nás veľmi veľký vplyv. No niekedy (niektorí aj častejšie) v nevedomosti nad nami môžu vyriecť skôr skazu ako život. Základ je neprijímať slová, ktoré sú slovami „smrti“.
Prijať niečo, znamená uveriť niečomu a začať podľa toho zmýšľať a žiť. Podľa mňa, jediný spôsob ako sa dá v takomto niečom obstáť je, že SME SI VEDOMÍ NAŠEJ IDENTITY V KRISTOVI. Oveľa dôležitejšie je to, čo o nás hovorí náš nebeský Ocko (mimochodom stvoriteľ vesmíru), než ktorýkoľvek človek.
Ďalší zo spôsobov ako to riešiť je dobrorečiť tým, ktorí nás preklínajú. Iný spôsob je zrušiť slovom negatívne prehlásenie o nás a/alebo prehlásiť Božiu pravdu. Príklad: „Ty ostaneš navždy sama!“, zrušenie: „Nie, Boh sa o mňa stará a postará sa aj o túto vec, lebo je verný!“.
Ježiš povedal o svojich učeníkoch: „Vy ste soľou a svetlom sveta“. S Kristom sme predurčení meniť atmosféru sveta okolo nás kdekoľvek sa nachádzame. Soľ mení chuť jedla, vylepšuje ju, kdekoľvek jej zrnká padnú.[6] Dáva chuť tam, kde nie je. Svetlo to isté, keď v tmavej miestnosti zasvietim malú sviečku, okamžite zmení, osvetlí celú miestnosť. To je naše povolanie, identita a predurčenie.
Ak si sa prvý z rodiny obrátil, je úplne jedno či si alebo nie si rodič, manžel, manželka, dcéra, syn, brat alebo sestra. S Kristom si v prevahe. Keď budeš počúvať na Pánov hlas, budeš „hlavou a nie chvostom“, teda budeš ty určovať smer pomocou Boha. On ti dá Jeho kľúče. Spolu s Nim budeš vládnuť. To neznamená manipulovať, ale s Jeho pomocou a pomocou Jeho princípov, v láske prinášať Boží vplyv a premenu - Jeho Kráľovstvo.
Každodenne si toto zafixuj: „s Kristom si hlavou a nie chvostom“.
Prenasledovanie v rodine nie je nič príjemné. No je to paradoxne asi najčastejšia forma prenasledovania, ktorú mladí kresťania na Slovensku zažívajú, hoci sa pokladáme za kresťanskú krajinu.
„Keď ťa zradí ten, koho miluješ – čo hovorí Biblia o nevere?“
| Kľúčové body | Popis |
|---|---|
| Milovať nepriateľov | Začať byť milý k niekomu, kto nás nemá rád. |
| Dobrorečiť tým, ktorí nás preklínajú | Miesto nadávky alebo kritiky povedať pokojné slovo povzbudenia, vyzdvihnúť nejakú dobrú črtu. |
| Modliť sa za tých, ktorí nás potupujú | Modliť sa za tých, ktorí nám robia zle. |
| Byť si vedomý identity v Kristovi | Uvedomiť si, čo o nás hovorí Boh, nie ľudia. |
| Zrušiť negatívne prehlásenia | Zrušiť slovom negatívne prehlásenia o nás a prehlásiť Božiu pravdu. |