História našej farnosti a Chrámu sv. Egídia v Bardejove je nerozlučne spätá s históriou mesta. Radničné námestie v Bardejove ohraničuje zo severnej strany gotická sakrálna stavba - Bazilika svätého Egídia. Bazilika sv. Egídia je v poradí siedmou bazilikou na Slovensku. Rovnako 20 rokov sa nachádza historické centrum Bardejova v zoznamoch UNESCO. Bazilika zaujme už na prvý pohľad svojou vonkajšou architektúrou. Nemenej zaujímavý je aj interiér, ktorý ukrýva množstvo hodnotných detailov a umeleckých diel. Ak sa niekedy budete nachádzať v Bardejove, určite by ste si nemali nechať ujsť návštevu Baziliky svätého Egídia. Patrí medzi jednu z najvýznamnejších pamiatok Slovenska. Je plná zaujímavostí, nielen z histórie, ale aj zo súčasnej doby.
Ak navštívite Bardejov, Baziliku svätého Egídia spoznáte jednoducho už na prvý pohľad. Nachádza sa na severnej strane Radničného námestia, čo znamená, že je aj ľahko dostupná. Hlavný vchod má z južnej strany, pričom vyniká aj loďami nachádzajúcimi sa vo východo-západnom smere. Práve k severnej stene je pristavená sakristia a na južnej strane sa nachádzajú až tri kaplnky.
Bazilika svätého Egídia je obľúbená aj z toho dôvodu, že má oveľa hlbší význam, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Ide totiž o jednu z najcharakteristickejších dominánt mesta Bardejov. Bazilika svätého Egídia v Bardejove je nádherným príkladom gotickej sakrálnej architektúry na Slovensku.
Radničné námestie s Bazilikou sv. Egídia
Založenie a raná história
História Baziliky svätého Egídia začína už v 13. storočí. Práve okolo roku 1206 sa na tomto mieste usadili mnísi z Poľska, ktorí založili kláštor, ktorý bol zasvätený svätému Egídiovi. Už na začiatku 14. storočia sa na tomto opustenom území usadili nemeckí kolonisti. V ďalších rokoch došlo k významným prestavbám a rekonštrukciám chrámu a jeho podobizeň sa zachovala až do dnešných čias.
Prvou písomnou správou o existencii kostola na tomto území je listina kráľa Bela IV. z roku 1247, v ktorej sa spomínajú „fratres de Copryvnicza Cisterciensis ordinis apud Ecclesiam Sancti Egidii de Bardfa“ - bratia z rádu cistercitov z Koprivnice pri kostole sv. Egídia z Bardejova, ktorí tu založili kláštor a dostali od kráľa rozsiahle majetky. Dnes, na základe výskumov procesu fundácie cistercitských kláštorov na území Uhorska vieme, že kláštor v Bardejove bol vybudovaný z iniciatívy kráľa Ondreja II. (1205 - 1235) na hranici kráľovstva, začiatkom 13. storočia. Rok, ani presné miesto založenia kláštora nie sú známe, ale jeho existenciu potvrdzujú miestne názvy: Mníchovský potok, Kláštorné lúky, i mestská časť „Za rajom“.
Je viac ako pravdepodobné, že pôvodný kláštor zničili pri svojom vpáde Tatári, ale, ako to dokazuje spomínaná listina z roku 1247, cisterciti ho obnovili. Roku 1269 sa cisterciti v dôsledku politických zmien v štáte na bardejovskom území už nenachádzajú a o osude chrámu ani územia Terra Bardfa niet žiadnych správ. Terra Bardfa sa postupne menila na osadu.
Začiatkom 14. storočia daroval kráľ Karol Róbert už rozvinutú osadu Bardejov svojmu sprievodcovi, rytierovi Vavrincovi a jeho potomstvu (Laurentius Filius Laurentii et eius Heredes). V listine z roku 1320, ktorou kráľ udelil obyvateľom Bardejova privilégiá v platení daní, sa už spomína farár i richtár a Bardejov ako „Civitas Bardfa“. Obyvatelia sú povinní odvádzať farárovi polovicu desiatku. O existencii chrámu sv. Egídia sa dozvedáme z listiny kráľa Ľudovíta I. z roku 1352, ktorou kráľ povolil mestu Bardejov výročný jarmok po dni sv. Egídia, patróna chrámu i mesta. Povýšenie Bardejova na slobodné kráľovské mesto na úrovni Budína a Košíc má tiež priamu súvislosť s chrámom a farnosťou. Zaiste by kráľ Ľudovít I.
Výstavba a prestavby
Údaje o čase začiatku a trvania výstavby chrámu sa rôznia. Niektorí autori datujú začiatok výstavby do konca 13. storočia, iní do polovice 14. storočia, čo je najpravdepodobnejšie. Všeobecne sa prijal názor, že základná časť chrámu - hlavná loď a bočné lode - bola dobudovaná ako trojloďová bazilika roku 1415. Do veže, ktorej výstavba prebiehala v rokoch 1420 - 1427, boli inštalované vežové hodiny, druhé v poradí v Uhorsku.
Medzi prvé prístavby chrámu patrila svätyňa. Na prístavbu svätyne, sakristie a kaplnky sv. Kataríny bola roku 1448 uzavretá zmluva s bardejovským kamenárskym majstrom Mikulášom Lapicidom (lapicida = kamenár). Smelá gotická klenba, postavená domácim majstrom, sa po roku 1458 narušila a začala sa prepadávať. Opravu svätyne, vrátane novej klenby, urobil roku 1464 majster Štefan z Košíc. Pod vedením mestského staviteľa Urbana v rokoch 1482 - 1486 pristavali kaplnky k južnej bočnej lodi.
Veronika, vdova po mestskom richtárovi Petrovi Magerovi, darovala chrámu 3000 zlatých, ktoré sa použili na výstavbu kaplniek. Po ukončení stavby kaplniek pristúpili k vybudovaniu horného poschodia veže. Práce, uskutočňované pod vedením majstra Jána Frankina Štemašeka (Stemmeisen) z Ansbachu sa ukončili roku 1494.
Bohatí a umeniamilovní občania mesta sa po dobudovaní chrámu postarali aj o jeho veľmi hodnotný umelecký interiér. V druhej polovici 15. Historia Domus zaznamenala, že keď roku 1467 bardejovský farár Augustín Eckel zo Stropkova so svojím kaplánom „conspexit calices Ecclesiae“, robil prehliadku kalichov kostola, našiel ich tu 23. Skrášľovanie chrámu pokračovalo aj zvonka. Pozoruhodným freskovým obrazom, na ktorom boli zobrazení prví arpádovskí králi, sv. Štefan so synom sv. Imrichom a sv. Ladislav, ako aj sv.
Interiér Baziliky sv. Egídia
Obdobie reforácie a náboženských bojov
Reformácia našla úrodnú pôdu aj v Bardejove. Po konverzii väčšiny meštianstva na novú vieru, rozhodla sa Mestská rada roku 1539 odovzdať chrám evanjelikom. Hŕstka verných katolíkov odbavovala svoje bohoslužby v súkromnom dome Szepesházyovcov na námestí č. Chrám sv. Egídia vymenil počas náboženských bojov niekoľkokrát svojho držiteľa. Roku 1671 sa dostal nakrátko do rúk katolíkov, ale v nasledujúcom roku ho majú na niekoľko mesiacov opäť evanjelici.
Na zákrok jágerského kanonika Imricha Koloswáryho ho 22. mája 1672 získali katolíci, aby ho v roku 1678 Tökölyho povstaleckí komisári odovzdali evanjelikom. O niekoľko týždňov po vtiahnutí cisárskej armády do Bardejova je chrám opäť katolícky. Tökölyho poverenec odníma v roku 1682 katolíkom kostoly v meste, no po víťazstve cisárskych vojsk 13. 1. 1687 odovzdáva cisársky generál Csáky Chrám sv. Egídia Michalovi Sorgerovi, farárovi vracajúcemu sa z vyhnanstva. Za povstania Františka II. Rákocziho, rozdelili komisári Melczer, Görgey a Becskeházy v meste kostoly medzi evanjelikov a katolíkov. Evanjelici, ktorých bolo 2000, dostali chrám. Až roku 1711 na sviatok Zjavenia Pána - 6. januára - z príkazu cisárskeho generála Virmonda, dostáva sa Chrám sv.
Renesančné úpravy a neskoršie udalosti
Z doby reformácie pochádzajú renesančné časti chrámového interiéru: lavice, náhrobné dosky, epitafy (dnes v Šarišskom múzeu), dvere hlavného vchodu, dnes už nefunkčné, a iné. Noví majitelia chrámu sa neriadili nenávistnými pohnútkami, ale umeleckým citom. Ponechali v nedotknutej podobe bočné oltáre a ostatné zariadenie, ktoré nový kult nepotreboval.
Veža bola roku 1550 zasiahnutá a zničená bleskom. V renesančnom slohu upravili talianski majstri Ľudovít a Bernard Pel z Lugana roku 1564 južné priečelie kaplniek, hlavne atiku. Po požiari v roku 1640 bola aj veža renovovaná v renesančnom slohu. Pretože predchádzajúce zásahy vežu oslabili, presunuli sa z nej zvony v roku 1669 do novopostavenej renesančnej zvonice pred chrámom na námestí. Požiarmi zoslabená veža sa pri zemetrasení v roku 1725 zrútila.
Torzo veže bolo až po veľkom požiari roku 1774 zrovnané so strechou, a od tohto roku je bardejovský chrám bez veže. Ďalšie zemetrasenie v roku 1836 ho poškodilo na viacerých miestach a obrovský požiar na Veľkonočný pondelok v roku 1878, ktorý spustošil celé mesto, zničil strechu chrámu natoľko, že boli ohrozené umelecké pamiatky v interiéri. Mestská rada spolu s vtedajším farárom Eduardom Kaczvinszkým vyvinula veľké úsilie, aby sa umelecká klenotnica reštaurovala.
Na základe žiadosti sa o potrebe opravy presvedčil osobne minister kultu a školstva a poveril univerzitného profesora Imricha Steindla spracovaním projektovej a rozpočtovej dokumentácie na opravu chrámu. Prípravné práce a lešenie okolo svätyne boli ukončené ešte v roku 1879 a 20. apríla 1880, po bohoslužbách, za streľby mažiarov, bol sňatý hlavný oltár, Golgota a epitafy zo stien. Klenby svätyne boli rozobraté, podobne ako aj obvodové múry hornej časti až do hĺbky 8 metrov.
Reštaurácia a obnova
Reštauračné práce vykonali v dvoch etapách Jozef Weber a po jeho smrti v roku 1880 Viliam Fröde, stavbyvedúci, ktorí pôsobili súčasne aj na rekonštrukcii košického Dómu. V prvej etape, trvajúcej do roku 1884, ukončili svätyňu. I. FERENCZ JÓZSEF Ö CS. AP. KIR FELSÉGE KEGYELMÉBÖL TREFORD ÁGOST. VALL. ÉS KÖZOKT. FRÖDE VILMOS ÉPITÉSZEK VEZETÉSE ALAT A SZENTÉLYT HELYREÁLLITTATOTTA KATH. Po smrti Kaczvinszkého sa ujal reštaurácie chrámu jeho nástupca Anton Korányi.
V druhej etape boli od základov postavené nové piliere hlavnej lode, nové obvodové murivo hlavnej lode, nové klenby a strechy všetkých lodí, ako aj strechy kaplniek. Reštauráciu ukončili v roku 1898. V tom istom roku dobudovali aj vežu do súčasnej podoby. Umiestnili v nej opäť zvony a hodinový stroj. Profesor Steindl bol vymenovaný za čestného občana mesta. Obnovený regotizovaný chrám slávnostne vysvätil košický biskup Žigmund Bubics 4. júna 1899.
Mohutný organ do chrámu dodala firma Otto Rieger z Budapešti roku 1909. Podľa archívnych záznamov chrám mal už roku 1466 organ i organistu menom Paulus. Ďalší organ bol zhotovený roku 1594 za 1500 fl. Z bojov v 1. svetovej vojne vyšiel chrám bez najmenšieho poškodenia. V 2. svetovej vojne, pri bombardovaní mesta 5. septembra 1944, bola zásahmi bômb poškodená vitráž a strecha chrámu. Pre mimoriadne historické i umelecké hodnoty bol Chrám sv.
Rozsiahla oprava chrámu sa začala roku 1986. Historické zvony Ján a Urban, ktoré roku 1990 pukli, boli v rokoch 1994 a 1995 nahradené novými, rovnako veľkými, odliatymi v zvonolejárskej dielni Marie Tomáškovej - Dytrychovej v Brodku u Přerova. Na obnovu zvonov vznikla v meste Nadácia Egídius - Bardejov, ktorá zabezpečila finančné prostriedky a zrealizovala celú dodávku a montáž zvonice a zvonov do nej. Dňa 1. 9. Dňa 23. novembra 2000, v roku Veľkého Jubilea, povýšil pápež Ján Pavol II. Chrám sv. Egídia na Baziliku minor. Pri tejto príležitosti bol do veže chrámu inštalovaný nový zvon Jozef o hmotnosti 700 kg, odliaty v dielni M. Tomáškovej-Dytrychovej. Slávnostné vyhlásenie a prečítanie apoštolského breve sa uskutočnilo 29.
V rokoch 2006 až 2010 urobili v Bazilike viaceré rekonštrukčné prace: vymenili strešnú krytinu, inštalovali nové osvetlenie lodí, urobili nové maľby klenieb a stien v lodiach ako aj vo svätyni. V roku desiateho výročia povýšenia chrámu na baziliku bol do Baziliky sv. Egídia inštalovaný nový obetný oltár, ktorý bol konsekrovaný košickým arcibiskupom Mons. Bernardom Boberom 23.
Architektúra a interiér
Interiér chrámu je zdobený jedinečným súborom jedenástich neskorogotických krídlových oltárov z rokov 1460-1520. Najcennejší je oltár Narodenia Pána (okolo rokov 1480 až 1490). Za zmienku určite stojí aj 11 neskorogotických krídlových oltárov postavených v období rokov 1460 až 1520, tvoriacich jedinečnú kolekciu oltárov zachovaných na jednom mieste. Za najcennejší z nich sa považuje bočný oltár Narodenia Pána.
Výstavba chrámu sa začala v polovici 14. storočia a stavba bazilikálnej časti bola ukončená v roku 1415. V priebehu ďalších storočí chrám poškodili požiare, zemetrasenia a bombardovanie v roku 1944. Chrám prešiel mnohými stavebnými rekonštrukciami. Interiér chrámu je zdobený jedinečným súborom jedenástich neskorogotických krídlových oltárov z rokov 1460-1520. Najcennejší je oltár Narodenia Pána (okolo rokov 1480 až 1490).
Významnou súčasťou chrámu je súsošie Golgoty na tráme pod Víťazným oblúkom z konca 15. storočia. Kľúčovým obdobím pre dnešnú podobu baziliky bolo 15. storočie. V tomto čase prebiehala rozsiahla gotická prestavba pod vedením významných staviteľov ako Mikuláš, Juraj zo Spišskej Soboty či Štefan z Košíc. Chrám postihli viaceré ničivé požiare, naposledy v roku 1878. Následná neogotická obnova pod vedením architektov Imricha Steindla a Fridricha Schuleka vtlačila bazilike jej dnešnú podobu.
Bazilika zaujme na prvý pohľad svojím monumentálnym trojloďovým dispozičným riešením s vysokou hlavnou loďou a presbytériom, ku ktorým sa pripájajú nižšie bočné lode a pristavané kaplnky. Interiér chrámu očarí bohatou gotickou klenbou, vzácnymi umeleckými dielami ako súsošie Kalvárie, kamenné pastofórium od majstra Štefana či unikátnym súborom 11 gotických krídlových oltárov z 15. Bazilika sv. Egídia v Bardejove je skutočným pokladom stredovekej architektúry a umenia, ktorý si právom zaslúži obdiv a pozornosť. Monumentálna stavba, vzácne umelecké diela a bohatá história robia z tohto chrámu magické miesto, kde sa prelína minulosť so súčasnosťou.
Bazilika sv. Egídia v Bardejove
Prehľad oltárov
- Oltár sv. Ondreja
- Oltár sv. Barbory
- Oltár sv. Alžbety vdovy
- Malý oltár Panny Márie, nazývaný oltárom sv Anny
- Oltár Panny Márie, nazývaný oltárom Veroniky Magerovej
- Oltár sv. Kríža
- Oltár Narodenia Pána
- Oltár sv. Apolónie, nazývaný oltárom sv Anny Mettercie
- Oltár Bolestného Vykupiteľa
- Oltár Panny Márie
- Oltár Piety, nazývaný oltárom Sedembolestnej Panny Márie
- Hlavný oltár sv. Egídia
Ďalšie sakrálne stavby v Bardejove
- Gréckokatolícky chrám sv. Petra a Pavla
- Evanjelický kostol
- Kostol sv. Jána Krstiteľa a kláštor františkánov
- Kostol sv. Anny
- Kostol Povýšenia sv. Kríža
- Kostol sv. Rodiny na Vinbargu
- Kaplnka sv. Jakuba