Slovensko je krajina s bohatou históriou a hlbokými kresťanskými koreňmi. Dôkazom toho sú mnohé kláštory a kostoly, ktoré sa stali vyhľadávanými pútnickými miestami. Tieto miesta, často spojené s legendami a zázrakmi, prechádzajú obnovami a rekonštrukciami, aby mohli naďalej slúžiť veriacim a návštevníkom.
Bazilika Narodenia Panny Márie v Marianke
Marianka: Najstaršie pútnické miesto na Slovensku
Marianka je najstaršie pútnické miesto na Slovensku, ktorého pôvod a história sú sčasti zahalené legendami. Historici rádu pavlínov zapísali ústne tradovanú legendu o pustovníkovi, ktorý žil v tomto údolí a z hruškového dreva si vytesal sošku Panny Márie. Počas nepokojov, ktoré nastali v Uhorsku po smrti kráľa Štefana, pustovník musel zo svojho miesta utiecť a sošku skryl do bútľavého stromu.
História pútnického miesta sa začína písať od roku 1377, keď sa tu zastavil uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký, z rodu Anjou. On položil základný kameň kostola a zveril správu pútnického miesta rádu Pavlínov. V roku 1380, keď bol kostol dostavaný, ten istý kráľ slávnostne preniesol milostivú sošku na hlavný oltár. Kostol Narodenia Panny Márie je pôvodne gotický, ale koncom sedemnásteho storočia bol rekonštruovaný v barokovom slohu. Väčšina architektonických pamiatok v mariánskom údolí pochádza z obdobia baroka. Lurdská jaskyňa a krížová cesta boli postavené v prvej polovici dvadsiateho storočia.
Rád sv. pavlínov spravoval pútnické miesto od roku 1377 do roku 1786. Na tomto mieste zažil slávny rozkvet ale aj úpadok a zánik. Od roku 1990 sa znova ujala správy Marianky Kongregácia bratov tešiteľov, ktorá vznikla v roku 1922. Tešitelia zrekonštruovali kostol a bývalý pavlínsky kláštor (kaštieľ), ktorý slúži ako pútnický a exercičný dom.
Šaštín: Bazilika Sedembolestnej Panny Márie
Úcta k Sedembolestnej Panne Márií u Slovákov začala prijatím kresťanstva od vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda. Ľud k jej úcte staval kaplnky a chrámy. Podobne aj pri Šaštíne, blízko zámku visel na strome obraz Sedembolestnej.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1564 | Začiatok pútnictva. Angelika Bakičová dala zhotoviť sochu Sedembolestnej. |
| 1654 | Sochu Sedembolestnej preniesli do zámku a uschovali v kaplnke sv. Imricha. |
| 1732 | Sochu preniesli do loretánskej kaplnky pri šaštínskom kostole. |
| 1733 | Paulíni prišli do Šaštína a prevzali opateru nad sochou. |
| 1736 | Začali sa stavebné práce na novom chráme. |
| 1762 | Vysviacka chrámu za účasti cisárovnej Márie Terézie. |
| 1786 | Cisár Jozef II. zrušil rehoľu Paulínov a chrám prešiel pod správu šaštinského farára. |
| 1864 | Korunovácia sochy zlatými korunami. |
| 1924 | Saleziáni prišli do Šaštína. |
| 1927 | Sedembolestná Panna Mária bola vyhlásená za patrónku Slovenska. |
| 1995 | Šaštín a Baziliku navštívil pápež Ján Pavol II. |
V roku 1733 provinciál radu Paulínov, František Rosa, vymohol, aby socha prešla pod ich opateru. Paulíni prišli do Šaštína 2. apríla. Neskôr, v roku 1786, cisár Jozef II. zrušil rehoľu Paulínov, ktorých bolo v Šaštíne 17. Chrám prešiel pod správu šaštinského farára - dekana Jakuba Schneidera a štyroch kaplánov.
V roku 1864 sa konala oslava tristoročného výročia uctievania sochy Sedembolestnej v Šaštíne. Predtým dekan Štefan Hrebíček sa podujal dostaviť dve veže do terajšej výšky. V roku 1927 pápež Pius XI. vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za patrónku Slovenska. V roku 1995 Šaštín a Baziliku navštívil pápež Ján Pavol II.
V súčasnosti sa v Šaštíne konajú dve tradičné púte: Národná púť na sviatok Sedembolestnej Panny Márie (15. septembra) a Púť mužov.
Bazilika Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne
Staré Hory: Mariánske pútnické miesto s bohatou tradíciou
Staré Hory sú mariánskym pútnickym miestom s bohatou tradíciou. Z pôvodne malej baníckej osady je dnes medzinárodne uznávané mariánske pútnické miesto, ktoré každoročne privíta tisíce pútnikov nielen zo Slovenska. Tradícia pútí na Staré Hory je podľa ústneho podania taká stará ako je starý starohorský kostol a zároveň odkedy je v ňom aj milostivá socha Panny Márie.
Narastajúci počet pútnikov, množstvo ďakovných tabuliek, modlitieb ako symbolov vďaky za uzdravenie, za rozličné milosti a dary Ducha svätého na oltári a stenách kostola spolu so žiadosťou bystrického biskupa Františka Berchtolda primäli pápeža Pia VI., aby v roku 1780 udelil Starým Horám zvláštne privilégium. Neodmysliteľnou súčasťou pútnického miesta je Studnička, kde obyvatelia Starých hôr počas občianskych nepokojov v 17. storočí ukryli sochu Panny Márie.
Kláštor v Bardejove: Obnova a nové objavy
Kláštor vzdialený iba niekoľko desiatok metrov od historického Bardejovského námestia pochádza zo 14. storočia. Pri jeho rekonštrukcii objavili unikátne slnečné hodiny, vzácne mince, originálne maľby aj kaplnku. Kláštorný areál ukrýval dokonca aj jednu z bášt stredovekého mestského opevnenia.
Prvá zmienka o kláštore je z roku 1390. Po odchode Augustiniánov kláštor upadal, postihol ho požiar, používali ho aj ako mestskú sýpku. V hektických časoch koncom 17. storočia Františkáni nejaký čas kláštor osídľovali, následne z Bardejova najprv odišli, aby sa potom do kláštora znova vrátili.
V novembri 2020 začalo mesto Bardejov v spolupráci s občianskym združením Náš Bardejov, kláštor rekonštruovať. V priebehu desiatich mesiacov bola na kláštore vymenená strešná krytina vrátane opravy poškodených prvkov krovu, latovania a opravy komínov. Kláštor prešiel komplexným reštaurovaním fasád, osadené boli nové okná. Detailnou rekonštrukciou prešiel aj interiér. V kláštore boli obnovené pôvodné podlahy z 19. storočia.
Medzi unikátne objavy patrí aj maľba Božieho oka nad dverami refektára - spoločnej jedálne mníchov. V stene refektára sa našlo aj historické umývadlo mníchov, takzvané lavabo, v ktorom si pred jedlom umývali ruky.
Slnečné hodiny v kláštore v Bardejove
Skalka pri Trenčíne: Najstaršie pútnické miesto na Slovensku
Pútnické miesto Skalka sa nachádza na území farnosti Skalka nad Váhom v Nitrianskej diecéze. História pútnického miesta Skalka pri Trenčíne siaha do 11. storočia a spája sa so životom sv. pustovníkov Andreja-Svorada a Beňadika, ktorí na tomto svätom mieste nejaký čas žili.
Pozostáva z dvoch objektov - Diecéznej svätyne Sv. Andreja-Svorada a Beňadika na tzv. Malej Skalke, ktorý je postavený na skale, z ktorej bol sv. Beňadik zhodený do Váhu a z tzv. Veľkej Skalky - pozostatkov benediktínskeho opátstva z roku 1224, v ktorom sa nachádza aj Beňadikova jaskyňa.
V tomto roku Farnosť Skalka nad Váhom a Opatství Staré Brno Řádu sv. Augustína nadviazali cezhraničnú spoluprácu v rámci projektu Interreg Slovensko - Česko 2021-2027. Predmetom tejto spolupráce je realizácia malého projektu s názvom Obnova osvetlenia kaplnky kláštora Veľká Skalka, ktorý bude spolufinancovaný z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja a predovšetkým organizovanie spoločných stretnutí a podujatí na území oboch partnerov.
Pútnické miesto hora Butkov 11-2017
Kláštorisko: Návrat Majstra Pavla z Levoče
Archeologický výskum Kaplnky svätej Margity na Kláštorisku v Slovenskom raji priniesol v lete nové poznatky. Predbežné výsledky ukázali, že postavená bola v 14. storočí. Ide o jeden z najstarších objektov v areáli kartuziánskeho kláštora. V súčasnosti sa pripravuje zastrešenie ruín kaplnky, kam plánujú inštalovať reprodukciu Oltára Narodenia od Majstra Pavla z Levoče.
Výskum je súčasťou projektu „Návrat Majstra Pavla z Levoče na Kláštorisko“, ktorého zámerom je umiestniť do kaplnky reprodukciu oltára so súsoším Narodenia Pána, ktorý sa v súčasnosti nachádza v bočnej kaplnke Baziliky sv. Jakuba v Levoči.
Kostol vo Veľkých Kostoľanoch: História a obnova
Prvé písomné zmienky o obci Kostoľany pochádzajú z rokov 1209 a 1246. Slovenský názov obce naznačuje existenciu kostola. V listine z roku 1229 pri ohraničení Bohuníc sa Kostoľany spomínajú ako ,,villa sancti Viti“ (dedina svätého Víta). Patrónom kostola i obce bol svätý Vít.
Po skončení ničivých husitských výprav pristúpilo sa v Kostoľanoch k prestavbe kostola. Roku 1464 tu postavili neskorogotický kostol, pri stavbe ktorého použili štvorhranné kamene z hradu kráľa Mateja Korvína. Z tejto stavby sa dodnes zachovala svätyňa s gotickou krížovou klenbou a so zamurovanými gotickými oknami, kamenné pastofórium a kamenný sedlový portál do sakristie.
V roku 1736 pristavili ku kostolu dve polkruhovo uzavreté bočné kaplnky, ktoré majú valené klenby s lunetami a na západnej strane kužeľovitú vežu so slnečnými hodinami. Klasicistický hlavný oltár z roku 1815 má v strede stĺpovej architektúry obraz svätého Víta.