Anton Selecký je meno, ktoré rezonuje v slovenskej katolíckej verejnosti. Stal sa známym ako jeden z mála otvorených odporcov komunistického režimu na Slovensku. Za svoje postoje bol väznený a prenasledovaný.
Narodil sa 17. júna 1950 v Trenčíne, v rodine hudobného skladateľa. Má štyroch súrodencov, od roku 1963 žijú v Bratislave. Tu v roku 1969 maturoval na Stavebnej priemyslovke. Po neúspešnom uchádzaní sa o prijatie na VŠMU, odbor scenáristika - študoval niekoľko rokov na PFUK, odbor základná geológia.Venoval sa tvorbe, a pracoval ako asistent réžie v STV a Hranom filme Bratislava Koliba u režiséra Martina Hollého. Je autorom scenárov, básní i beletrie. V roku 1975-1977 absolvoval vojenskú základnú službu.
Rok založenia Charty 77 (jar 1977) bol dôležitým momentom v jeho živote. Pri jeho návrate z vojny (Bechyně v Čechách) bol zabitý štbákmi jeho kňaz-priateľ v Bratislave (Jaroslav Rusnák). Táto skutočnosť rozhodla o jeho disidentskej činnosti. Venoval sa dovozu skladovaniu a distribúcii pašovanej náboženskej literatúry zo Západu, a od roku 1979, po návšteve o.Antona Hlinku v Mníchove aj spravodajskej činnosti pre RFE . V roku 1979 - 80 prežil vyšetrovaciu väzbu v Prahe-Ruzyni a v bratislavskom Justičnom paláci, odsúdený bol za pomoc pri úteku za hranice. V nasledujúcom období monitoroval prípady prenasledovania katolíckych aktivistov komunistickým režimom, na základe toho absolvoval niekoľko domových prehliadok, množstvo zatknutí a výsluchov. Od jesene 1987 až do novembra 1989 pôsobil v západných oznamovacích prostriedkoch (RFE, Hlas Ameriky) už verejne. V októbri 1988 sa stal členom založeného Hnutia za občiansku slobodu, ktoré až do novembra 1989 otvorene pôsobilo proti režimu. Od augusta 1989 až do prevratu bol trestne stíhaný v procese s tzv. „bratislavskou päťkou“ spolu so svojimi slovenskými kolegami-členmi Hnutia za občiansku slobodu a súdený za protištátnu činnosť - prípad známy ako „Bratislavská päťka“(dr. Ján Čarnogurský, prof. Miroslav Kusý, spisovateľka Hana Ponická a dr. Vladimír Maňák, Anton Selecký)
Po prevrate v roku 1989 pôsobí ako novinár na voľnej nohe v Slovenskom denníku, ktorý krátko viedol ako šéfredaktor (1992). V roku 1993 založil mariánsky časopis M ROSA a následne aj združenie Magnificat. V roku 2000 vydal ako autor publikáciu Diaľnica do pekla, doteraz režíroval niekoľko dokumentárnych filmov s mariánskou tematikou (Ohnisko mieru, Jediná Nádej, Čas rozhodnutia, Cesta na horu Zvir).
V rokoch 1987 až 1989 spolupracoval so zahraničným rozhlasovým vysielaním rádia Slobodná Európa a Hlas Ameriky. V roku 1988 sa stal členom Hnutia za občiansku slobodu. Od augusta 1989 bol komunistickým režimom stíhaný v procese s tzv. „Bratislavskou päťkou“.
Po prevrate v roku 1989 pôsobí ako nezávislý novinár a predseda združenia Magnificat.
Kritický pohľad na katolícke médiá
Anton Selecký je známy aj svojím kritickým postojom ku katolíckym médiám. Katolíckej televízii TV LUX adresoval otvorený list, v ktorom vyjadril nespokojnosť s jej smerovaním. Poukazoval na to, že televízia by sa mala viac zaoberať reálnymi problémami sveta a menej sa pohybovať v akejsi "orbitálnej dráhe okolo Zeme".
V liste kritizoval aj spôsob, akým TV LUX spracovala tému Panny Márie v relácii "U Nikodéma", označujúc ju za neprofesionálnu a neúctivú. Vyjadril tiež poľutovanie nad tým, že v oficiálnych katolíckych médiách je veľa schopných ľudí, ktorí musia poslúchať "stranícku líniu" alebo boli prepustení.
Selecký tiež kritizoval stratu súdnosti moderátora Pavla Danka, ktorý sa verejne obul do súčasnej slovenskej vlády. Vyjadril názor, že Danko zrejme zdieľa politické názory s vedením TV LUX.
Napriek kritike Selecký ocenil, že TV LUX vôbec existuje, ale zároveň zdôraznil jej zodpovednosť a potrebu informovať veriacich o reálnom svete.
Anton Selecký: KRIVÉ ZRKADLO SLOBODY
"Diaľnica do pekla" a boj proti New Age
Publikácia "Diaľnica do pekla" od Antona Seleckého sa zaoberá problematikou hnutia New Age a jeho vplyvu na spoločnosť. V knihe autor varuje pred nástupom kultu zla, ktorým chce peklo dostať ľudstvo do svojho područia.
Selecký poukazuje na to, že v 80. rokoch sa čoraz častejšie stretávame s pojmom „New Age“(Nový vek), ktorý svojou rozvetvenou sieťou opriada dnes už takmer celý svet. Zameriava sa predovšetkým na deti a mládež.
Autor cituje M. New Age aus biblischer Sicht, Darmstadt-Eberstadt 1987: "M. priestor otvorený demokraciou. propagátormi, ale proti duchu, ktorý sa za týmto hnutím skrýva. Antikrista. je preň charakteristické a aké sú jeho ciele. k objasneniu celej problematiky."
V knihe sa Selecký venuje aj problematike slobodomurárstva a iluminátov, pričom ich spája s pôsobením zla vo svete. Poukazuje na ich tajné ciele a snahu o ovládnutie sveta.
Selecký zdôrazňuje, že kresťania by sa mali upevňovať v Pánovi a v sile jeho moci, aby mohli čeliť úkladom diabla. Apeluje na veriacich, aby sa modlili v každom čase v Duchu a bojovali proti pôsobeniu zla vo svete.
Anton Selecký sa tak profiluje ako osobnosť, ktorá sa nebojí otvorene hovoriť o problémoch súčasnej spoločnosti a poukazovať na duchovné hrozby, ktoré ohrozujú ľudstvo.
Niektoré z tém, ktorým sa Anton Selecký venuje vo svojich dielach:
- Odpor voči komunistickému režimu
- Kritika katolíckych médií
- Boj proti hnutiu New Age
- Problematika slobodomurárstva a iluminátov
- Duchovné hrozby pre ľudstvo
Seleckého dielo je inšpiráciou pre mnohých ľudí, ktorí hľadajú pravdu a chcú sa aktívne podieľať na budovaní lepšej spoločnosti.
| Obdobie | Aktivity a pôsobenie |
|---|---|
| Pred rokom 1989 | Odpor voči komunistickému režimu, väznenie a prenasledovanie, spolupráca so zahraničnými médiami, člen Hnutia za občiansku slobodu, stíhanie v procese "Bratislavská päťka" |
| Po roku 1989 | Novinár na voľnej nohe, šéfredaktor Slovenského denníka, založenie mariánskeho časopisu M ROSA a združenia Magnificat, tvorba dokumentárnych filmov s mariánskou tematikou |
| Súčasnosť | Kritický pohľad na katolícke médiá, publicistická činnosť, angažovanosť v boji proti duchovným hrozbám |
Anton Selecký je osobnosť, ktorá sa nebojí ísť proti prúdu a otvorene hovoriť o problémoch súčasnej spoločnosti. Jeho dielo je dôležitým príspevkom k diskusii o viere, slobode a budúcnosti Slovenska.
Demonštrácia proti komunizmu v Bratislave v roku 1988.