Katedrálu Notre-Dame v Paríži, po francúzsky Cathédrale Notre-Dame de Paris, je gotická rímskokatolícka katedrála stojaca na východnej polovici ostrova Île de la Cité na rieke Seina. Označuje sa za srdce Paríža, zároveň je domovskou katedrálou parížskej rímskokatolíckej arcidiecézy. Jej názov sa prekladá aj ako Naša pani, alebo katedrála Panny Márie či Chrám Matky Božej.
15. apríla podvečer zasiahol Katedrálu Notre-Dame v Paríži ničivý požiar. Poďme sa pozrieť na prehľad udalostí spojených s jej výstavbou a dejinami.
Práve do tohto posvätného miesta zasadil spisovateľ Victor Hugo dej svojho svetoznámeho románu Chrám Matky Božej v Paríži.
Katedrálu postavili na mieste, ktoré slúži už 2000 rokov náboženským kultom. V 4. storočí tam stál galsko-rímsky chrám zasvätený Jupiterovi, neskôr v 6. storočí kresťanská bazilika.
Výstavba a Architektúra
O výstavbe katedrály rozhodol parížsky biskup Maurice de Sully v roku 1159, základný kameň položili v roku 1163. Stavba sa začala budovaním chóru, neskôr pribudli chrámové lode a priečelie, ktoré sa podarilo dokončiť v roku 1200. V roku 1245 dobudovali dve veže a po nich stavba pokračovala konštrukciou kaplniek v chrámových lodiach a v chóre. Touto úlohou bol poverený architekt Jean de Chelles. Okolo roku 1250 dokončili priečelie na severnom ramene priečnej lode, po ďalších ôsmich rokoch sa začala stavba priečelia južného ramena. Celú katedrálu sa podarilo dostavať v roku 1345, po 182 rokoch.
Práve pre svoj unikátny prechod od neskoro románskej ku gotickej architektúre patrí katedrála k skvostom európskej stredovekej architektúry. Jej mohutné a vznešené priečelie delia piliere na tri časti, vodorovne je rozdelené na dve galérie. V spodnej sa nachádzajú tri impozantné hlboké portály - portál Svätej Panny Márie, portál Posledného súdu a portál Svätej Anny, nad ktorými je tzv. Galéria kráľov s 28 sochami kráľov Izraela a Judey.
Stredná časť obsahuje dve veľkolepé okná, ktoré susedia s ružicovým oknom s priemerom desať metrov postaveným v rokoch 1220-25. Stredný pás je dekorovaný sochou Madony s dieťaťom v strede a sochami Adama a Evy na bokoch. Nad nimi sa nachádza spojnica medzi dvoma vežami, ktoré neboli nikdy dokončené, no aj bez svojej špičky predstavujú typickú siluetu katedrály.
Významné Udalosti v Dejinách Katedrály
Po celý čas bola katedrála Notre-Dame miestom dôležitých náboženských a politických udalostí. V roku 1302 sem Filip IV. Pekný zvolal svoje generálne stavy. Prebiehali tam korunovácie kráľov, napríklad Márie Stuartovny; v roku 1455 sa tam začal rehabilitačný proces Jany z Arku. V katedrále sa tiež v roku 1572 odohrávala zvláštna svadba Margaréty z Valois, ktorá stála pred oltárom, kým jej ženích, hugenot Henrich IV., musel zostať vo dverách.
Vzhľad chrámu sa zmenil vďaka mnohým vojnám a zásahom človeka. Počas Veľkej francúzskej revolúcie v roku 1793 bola katedrála zničená a vyrabovaná, drahé kovy na oltároch boli roztopené a katedrálu revolucionári vysvätili ako chrám rozumu. Rozbili všetkých 28 sôch biblických kráľov na priečelí budovy, pretože ich považovali za kráľov francúzskych. Zničený bol aj arcibiskupský palác, ktorý bol súčasťou objektu.
Po revolúcii sa katedrála nachádzala v dezolátnom stave, zbúrané steny zakrývali tapisérie, okná a vitráže boli vytlčené. Reálne sa uvažovalo, že zničenú stavbu zbúrajú. Naposledy tam 2. decembra 1804 pápež Pius VII. korunoval kráľa Napoleona Bonaparta, ktorý tam potom korunoval aj svoju manželku.
Do osudu katedrály však zasiahol spisovateľ Victor Hugo a jeho román Chrám Matky Božej v Paríži publikovaný v roku 1831. Toto jedinečné dielo sa zaslúžilo o záchranu zničenej pamiatky, keďže sa vďaka nemu podarilo vyvolať záujem o jej osud a získať peniaze na jej obnovu formou verejnej zbierky.
Rekonštrukciou pamiatky bol poverený architekt Eugene Viollet-le-Duc. Hlavy zničených kráľovských sôch našli archeológovia pri výstavbe v 9. parížskom obvode. Dnes sú sochy opäť na svojom mieste. Katedrálu zdobia chrliče, ktoré majú praktický význam a odvádzajú dažďovú vodu, no architekt Viollet-le-Duc zároveň dal voľný priechod svojej fantázii a vytvoril celé panoptikum skamenených figúr s bizarnými formami a výrazmi tvárí.
V katedrále Notre-Dame sa po smrti prezidenta Charlesa de Gaulla slúžila zádušná omša a takisto tam 31. mája 1980 celebroval slávnostnú omšu pápež Ján Pavol II. pri svojej návšteve Francúzska. Do tragického požiaru katedrálu navštevovalo ročne okolo 13 miliónov ľudí.
Požiar v Roku 2019
V roku 2019 otriasol svetom obrovský požiar slávnej katedrály Notre-Dame v Paríži, ktorá sa považuje za jednu z najznámejších pamiatok Francúzska. Poškodenie pamiatky, patriacej do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, šokovalo celý svet. Napriek značným škodám však udalosť oživila záujem o skúmanie renomovanej francúzskej pamiatky.
Požiar v parížskej katedrále Notre-Dame horí približne od siedmej večer. Hasiči vyhlásili, že katedrálu zachránili pred kolapsom. Plamene zničili štíhlu vežu nad krížením lodí a zrútila sa aj strecha.
23:16 Požiarnici uchránili konštrukciu horiacej katedrály pred celkovou skazou, oznámil veliteľ parížskych hasičov Jean-Claude Gallet. Zachránili aj dve čelné veže chrámu, dodal. Jednu z nich síce zachvátili plamene, ale ich šírenie sa podarilo zastaviť. Jeden hasič utrpel pri zásahu vážne zranenia.
Podľa ministerstva vnútra bude trvať ešte tri alebo štyri hodiny, kým sa oheň podarí dostať úplne pod kontrolu.
21:23 Väčšinu umeleckých diel sa z horiacej časti katedrály podľa spravodajskej stanice France 24 podarilo zachrániť.
Podľa hovorcu chrámu horí celý krov katedrály, ktorý pochádza z 19. a 13. storočia.
Informoval o tom dnes parížsky prokurátor Rémy Heitz. V katedrále Notre-Dame sa v dobe vzniku požiaru viedli rozsiahle renovačné práce. Na mieste pracovalo päť spoločností.
Túto relikviu sa v pondelok podarilo zachrániť z plameňov, rovnako ako rúcho sv. Ľudovíta.
Väčšiu časť cenných umeleckých a liturgických predmetov sa z horiaceho chrámu Notre-Dame podarilo zachrániť. Skaza parížskej katedrály Notre-Dame pri požiari je národná tragédia, ktorá zasiahla nielen Francúzov, ale celú Európu a celý svet.
Požiar v parížskej katedrále Notre-Dame sa dnes dopoludnia podarilo úplne uhasiť.
Parížsky arcibiskup Michel Aupetit vyzval všetky kostoly francúzskej metropoly, aby rozozneli svoje zvony ako gesto súdržnosti s Notre-Dame, dopĺňa tlačová agentúra Reuters.
Z katedrály minulý týždeň v rámci renovačných prác odstránili bronzové sochy.
Požiar podľa francúzskych úradov vypukol na streche katedrály, odkiaľ sa začal rýchlo šíriť. Francúzske médiá informujú, že pri požiari sa ťažko zranil jeden z hasičov.
Historička architektúry o požiari Notre Dame. Zázrakom je, že gotická socha Panny Márie, ktorá sa nachádzala pri zrútenej veži, zostala nepoškodená. Napriek tomu spôsobil oheň značné škody.
Dnes doobeda sa hasičom podarilo úplne uhasiť požiar. Informovala o tom agentúra AP s odvolaním sa na vyhlásenie parížskeho hasičského zboru. Pri likvidácii požiaru, ktorá trvala deväť hodín, utrpeli ľahké zranenia dvaja policajti a jeden hasič.
Vrchný administratívny duchovný katedrály Patrick Chauvet potvrdil, že z vnútrajška chrámu sa podarilo zachrániť tŕňovú korunu, ktorú mal údajne pred svojím ukrižovaním na hlave Ježiš Kristus, ako aj tuniku francúzskeho kráľa Ľudovíta IX. z 13. storočia.
Hovorca katedrály André Finot pre DPA uviedol, že zničené drevené trámy a výstuže strechy pochádzali sčasti z 13. storočia a sčasti z 19.
Pri hasení sa používali všetky dostupné prostriedky okrem lietadiel zhadzujúcich vodu. Plamene sa rýchlo rozšírili cez značnú časť katedrály, pričom zničili strechu hlavnej lode, štíhlu vežu nad krížením bočných lodí a prenikli aj do interiéru.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron prisľúbil, že parížska katedrála Notre-Dame, bude zreštaurovaná. Podľa jeho slov sa katedrála „vyhla najhoršiemu“ vďaka práci hasičov, ktorí hodiny bojovali s plameňmi v úsilí zachrániť dve hlavné zvonové veže, fasádu a celkový skelet stavby.
Macron ocenil odvahu zasahujúcich hasičov, ktorým sa medzitým podarilo dostať požiar pod kontrolu, a dodal, že spustí medzinárodnú zbierku na obnovu katedrály.
Francúzsky podnikateľ a miliardár Francois-Henri Pinault prisľúbil 100 miliónov eur na renováciu parížskej katedrály Notre-Dame. Aj francúzsky miliardár a šéf spoločnosti LVMH Moët Hennessy Louis Vuitton (LVMH) Bernard Arnault v utorok oznámil, že jeho rodina a spoločnosť prispejú spolu sumou 200 miliónov eur na renováciu parížskej katedrály Notre-Dame, ktorá v pondelok vyhorela.
Príčiny Požiaru
Vyšetrovanie príčin požiaru zatiaľ nedáva žiadny dôvod domnievať sa, že oheň bol založený úmyselne.
Nie sú žiadne náznaky, že ničivý požiar parížskej katedrály Notre-Dame bol v apríli založený úmyselne. Medzi pravdepodobnými príčinami požiaru sú zle zahasená cigareta či elektrická porucha.
Francúzski vyšetrovatelia preverujú mnoho teórií "vrátane chybne fungujúceho elektrického systému alebo toho, že požiar spôsobila zle zahasená cigareta", uviedla prokuratúra vo vyhlásení.
Avšak vyhlásenie zdôrazňuje, že vyšetrovanie ešte neobjasnilo skutočnú príčinu požiaru. Vyšetrovatelia požiaru sa domnievajú, že tragédiu spôsobil skrat v elektrických kábloch alebo nezahasená cigareta.
Hovorca lešenárskej spoločnosti Le Bras Freres, ktorá sa podieľala na rekonštrukčných prácach na katedrále, v apríli po požiari pripustil, že zamestnanci občas na mieste fajčili. „Ľutujeme to,“ povedal vtedy hovorca a dodal: „Ohorok z cigarety v žiadnom prípade nemohol byť príčinou požiaru v Notre-Dame.“
Prvýkrát v parížskej katedrále Notre-Dame zaznel požiarny alarm v pondelok o 18:20. O 18:43 sa alarm aktivoval znova. Požiar začal v oblasti drevených trámov pod strechou, ktorú prezývajú aj les. Požiar v parížskej dominante sa rýchlo rozšíril.
Následky Požiaru a Rekonštrukcia
Francúzsky prezident Emmanuel Macron sľúbil, že katedrálu Notre-Dame obnovia. Viacerí už sľúbili, že prispejú na obnovu. Ako povedal Patrick Palem pre Le Monde, obnova môže trvať 15 až 20 rokov a stáť by mohla stovky miliónov eur. Francúzski miliardári už sľúbili na rekonštrukciu 600 miliónov eur.
Následky požiaru Notre-Dame v roku 2019 odhalili nielen rozsah architektonických škôd na slávnej parížskej katedrále, ale na povrch vyplávali aj prekvapivé archeologické objavy. Pod zhorenými troskami katedrály boli objavené dva veľmi zvláštne sarkofágy z olova, ktoré pochádzajú z obdobia pred niekoľkými storočiami.
Tri roky po požiari sa robotníkom podarilo počas prestavby odhaliť jedno z najzáhadnejších tajomstiev stavby. Našli totiž nie jeden, ale až dva staré sarkofágy, ktoré vzbudili pozornosť mnohých vedeckých tímov. Robotníci pri prestavbe pamiatky objavili tieto vzácne artefakty 20 metrov pod zemou, a to medzi tehlovými rúrami vykurovacieho systému katedrály. Predpokladá sa, že aj keď toto zariadenie pochádza z 19. storočia, samotné rakvy sú podľa odborníkov o viac ako 500 rokov staršie.
V novembri 2022 boli sarkofágy prevezené z francúzskeho národného archeologického výskumného ústavu na Paul Sabatier University v meste Toulouse, kde ich obsah analyzovali odborníci. Zistili, že prvý sarkofág patril kanonikovi menom Antoine de la Porte, ktorý zomrel 24. decembra v roku 1710 vo veku 83 rokov. Išlo o veľmi bohatého a vplyvnho muža, ktorý bol súčasťou mnohých projektov vrátane financovania cirkevného zboru Notre-Dame. O jeho činoch sa vedci dozvedeli aj zo samotného sarkofágu, pričom na ňom boli vyryté jeho tri získané medaily.
Analýzou tela tiež vedci odhalili, že pozostatky boli z veľkej časti stále neporušené. "Všetky jeho kosti sú zachované, rovnako ako vlasy a chlpy na brade. Čo je vzácnejšie, archeológovia získali aj zvyšky textilu. Umožní nám to porovnať jeho životopis s pozorovaniami jeho kostrových pozostatkov," uviedli odborníci vo vyhlsení.
Problémy však podľa vedcov nastali pri analýze druhého sarkofágu. Dôvodom je, že nemajú tušenia, kto je v ňom pochovaný. Zistili však, že mal počas života dnu, chorobu, ktorú môže zapríčiniť nadmerné jedenie, pitie a nedostatok pohybu. Napriek tomu, že majú len malé množstvo informácií o identite osoby, odborníci sa domnievajú, že zomrela vo veku 25 až 40 rokov, pričom žila približne tri storočia pred La Portem.
Výskumníci sa nakoniec rozhodli, že mužovi dajú prezývku Le Cavalier, čo v preklade do slovenčiny znamená "jazdec". Jeho panvové kosti a horná časť nôh totiž naznačovali, že často jazdil na koni. "Vykazuje známky skúseného športovca, ktorý od mladého veku pracoval s týmito zvieratami. Taktiež mesiace pred smrťou prišiel o väčšinu zubov," poznamenal Eric Crubézy, profesor antropológie na University of Toulouse.
V rámci obnovy katedrály odstránili okná, spevnili okenné konštrukcie a pridali oporné stĺpy. Pri obnove Notre Dame však narazili odborníci aj na diplomatické problémy.
Prednedávnom začali tiež opravovať hlavný organ. Prezident Macron sľúbil, že Notre Dame sprístupní ešte do začiatku letných olympijských hier v roku 2024. Dovtedy by už mali byť znovu osadené okná, odstránené lešenie a naladený zreštaurovaný organ.
Doposiaľ na obnovu katedrály prispeli darcovia z Francúzska sumou 850-miliónov eur.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron síce sľúbil, že do roku 2024 bude katedrála prístupná verejnosti, odborníci sú však vzhľadom na jej rekonštrukciu podstatne skeptickejší.
Rekonštrukcia katedrály Notre Dame pokračuje 4 roky po požiari | 60 minút
Porovnanie Požiarov Historických Pamiatok
Požiare, ktoré zasiahli významné historické pamiatky, sú vždy tragédiou pre kultúrne dedičstvo. Tu je prehľad niektorých z nich:
| Rok | Udalosť | Škody |
|---|---|---|
| 1541 | Veľký požiar Prahy | Oheň zachvátil celú ľavobrežnú časť mesta. |
| 2012 | Požiar na hrade Krásna Hôrka | Hrad zo 14. storočia bol ťažko poškodený, škody sa vyšplhali na osem miliónov eur. |
| 2018 | Požiar Národného múzea v Riu de Janeiro | Mohutný požiar zničil 200 rokov staré Národné múzeum. |
| 2019 | Požiar Katedrály Notre-Dame v Paríži | Zničenie strechy a veže, rozsiahle poškodenie interiéru. |