Náboženské dejiny Čadce začínajú osídlením tohto kraja. Určité roztrúsené a nepočetné osídlenie možno v tejto časti hornej Kysuce predpokladať už v 14. a 15. storočí. V roku 1417 sa prvý raz v dejinách stretávame s názvom Čadca, ktorý v tom čase označoval širšia oblasť a dokonca aj dva potoky, dnešnú Čierňanku a potok Oščadnica.
Založenie Čadce spadá do pohnutej doby feudálnej anarchie po bitke pri Moháči v roku 1526. Mesto vznikalo z malých osád valašského osídľovania v 16. storočí, ktoré bolo vyvolané nedostatkom ornej pôdy, no bohatstvom okolitých lesov a množstvom pasienkov. Dobré podmienky na chov dobytka a oviec, no aj množstvo kvalitného dreva na stavbu obydlí i obchod podnietil rýchle osídľovanie dovtedy riedko obývaných horských oblastí. V 16. storočí ešte nebola ustálená hranica medzi Uhorskom a Sliezskom a preto dochádzalo k sporom i medzi tamojšími osadníkmi, ktorým sa nepáčilo prenikanie Valachov na sever. Jedna z najstarších písomných zmienok o osade dorf Tzaczka pochádza z roku 1565 a spomína práve územný spor. Názov zrejme pochádza od činnosti miestnych osadníkov, ktorí vypaľovaním získavali pasienky a ornú pôdu, pri čom sa „čadilo“. Počet obyvateľov Čadce rýchlo rástol a už v roku 1676 tu vznikla rímskokatolícka farnosť a bol postavený drevený kostol. Obec sa stala centrom oblasti.
Evanjelická farnosť
Vzhľadom na to, že niekedy v 60. rokoch 16. storočia sa na Budatínskom panstve uchytila zásluhou zemepánov reformácia, vznikla v KNM evanjelická farnosť, ku ktorej patrili takmer celé Kysuce s výnimkou Bystrickej doliny a častí na západe regiónu patriace panstvu Bytča. K tejto farnosti celkom iste už v 16. storočí patrila aj Čadca. Vyplýva to z listiny Mojžiša Suňoga z roku 1601, v ktorej sa upravovali povinnosti jednotlivých dedín voči kysuckonovomestskému farárovi. M. Suňog ňou potvrdil príjem evanjelických kňazov, ktorý im určil vo svojej listine v roku 1586 jeho otec Ján na základe ešte staršieho regestu z roku 1574. Podľa tejto listiny všetci obyvatelia Čadce spoločne boli povinní kysuckonovomestskému evanjelickému farárovi odovzdávať 2 zlaté a z tejto sumy 25 denárov prislúchalo tamojšiemu učiteľovi. Ak išiel farár do Čadce, panský krčmár sa mal postarať o jeho stravu a pitie. Kostol sa ešte nespomína, no nie je vylúčené, že tu už mohol byť postavený.
Keďže farnosť KNM bola rozsiahla, v roku 1608 bol do farnosti uvedený diakon (kaplán) Melchior Višňovský. Aj voči kaplánovi mali jednotlivé obce farnosti presne určené povinnosti. Čadca mu bol povinná odvádzať jeden zlatý ročne. Dušpastierska činnosť takéhoto rozsiahleho územia bola mimoriadne náročná, z tohto dôvodu sa veľká farnosť začala postupne deliť. Ako prvá sa z veľkej farnosti odčlenila práve Čadca. Evanjelická farnosť v Čadci vznikla v roku 1620, kedy kysuckonovomestský farár Štefan Krušpier privolil, aby sa Čadca osamostatnila s podmienkou, aby mu ročne odvádzala 12 zlatých. V čase zriadenia farnosti už musel byť postavený aj prvý drevený kostol. K novej farnosti boli pripojené všetky vtedy existujúce obce, tzn. Horelica, Raková, Staškov a Svrčinovec a postupne i ďalšie novovytvorené obce Podvysoká, Oščadnica, Čierne a Skalité.
Obdobie rekatolizácie
Počas rekatolizácie zaujali miestny kostol katolíci niekedy v období 1672-1673 a pôvodne evanjelická farnosť sa zmenila na katolícku, ktorá kontinuálne nadviazala na činnosť svojej predchodkyne. Dokladom je vizitácia z roku 1713, ktorá sa pri štolárnych poplatkoch odvoláva na dátumy ešte z čias zriadenia farnosti. Podľa nariadenia zemepána (v tom čase evanjelika Mojžiša Suňoga) z 10. septembra 1620 a 16. novembra 1621 bola určená ľubovoľná štóla.
V roku 1674 sa konala prvá zachovaná katolícka vizitácia farnosti, vďaka ktorej máme aspoň stručné údaje o kostole a fare. Vizitáciu vykonal v tom čase dubnický farár a trenčiansky archidiakon Juraj Novosedlík, ktorý sa však neodvážil prísť do Čadce osobne kvôli potulujúcim sa zbojníkom. Čadčianskeho farára si zavolal do KNM a ten mu podal požadované informácie. Farnosť viedol Gabriel Ferdinand Kviedčinský, ktorý duchovne spravoval 9 obcí: Čadcu, Rakovú, Staškov, Podvysokú, Svrčinovec, Čierne, Skalité, Oščadnicu a Horelicu. Zákopčie sa uvádza ako sporné územie, ktoré ale patrilo k fare v KNM. Drevený kostol bol zasvätený sv. Bartolomejovi.
Kviedčinsky v Čadci pravdepodobne nepôsobil dlho, pretože 16. apríla 1676 tu bol uvedený Ján Ribarsky, pôvodom Poliak. Ani ten tu nepôsobil dlho, lebo v nasledujúcom roku sa do Čadce dostal za farára Tomáš Kubica pôvodom zo Žabovřeskov pri Brne. Ako farár pôsobil v Novom Jičíne, potom v Rosine a z Rosiny prišiel do Čadce, kde, podľa dostupných údajov bol 8 rokov. Jeho pôsobenie vo farnosti však bolo narušené nepokojnými časmi v období protihabsburského povstania Imricha Tököliho. Z istého vyšetrovania hraničného uhorsko-sliezskeho sporu sa dozvedáme, že čadčiansky vojvoda Ján Belanský bol obvinený z toho, že v roku 1680 z fary vyhnal katolíckeho farára Kubicu a namiesto neho sa odvážil dosadiť akéhosi utečenca, ktorý ušiel pred represáliami zo Sliezska kvôli svojmu vierovyznaniu. Týmto evanjelickým utečencom bol Ondrej Bazilides. Vypudenie Kubicu bolo asi len dočasné, pretože v Čadci pôsobil 8 rokov a k nepríjemnostiam s čadčianskym vojvodom došlo niekedy v roku 1680.
Kubicu vo funkcii farára nahradil v roku 1685 Ján Križan, počas jeho pôsobenia bol v roku 1692 postavený v Skalitom prvý drevený, filiálny kostol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Za jeho správy sa v Čadci začali viesť cirkevné matriky.
Ďalší rozvoj farností na horných Kysuciach
V 80. rokoch 17. storočia došlo k ďalšej výraznej udalosti nielen pre náboženské dejiny obce. Čadca sa stala majetkom žilinskej rezidencie jezuitov, ktorá bola založená z testamentárneho odkazu ostrihomského arcibiskupa Juraja Selepčéniho. Vďaka tomu možno v tejto oblasti reálne predpokladať jezuitské misie, ktoré za účelom rýchlejšej rekatolizácie pohraničných oblastí celkom iste podporoval aj strečniansky zemepán Esterházi. Nového zemepána dostala Čadca až v roku 1714, kedy ju od žilinských jezuitov vykúpil za 6880 zlatých Juraj Erdödy. V roku 1723 bol vybudovaný nový filiálny kostol sv. Jána Krstiteľa v Skalitom a čadčiansky farár Adam Beško ho na sviatok Všetkých svätých toho istého roku aj požehnal.
V roku 1749 vznikla nová farnosť v Skalitom s filiálkami Čierne a Oščadnica. Pre nedostatok kňazov však bola v roku 1761 znova pripojená k Čadci a k definitívnemu odčleneniu prišlo v roku 1772. V 80. a 90. rokoch došlo na Kysuciach k erigovaniu viacerých nových farností, ktorých vznik bol financovaný z tzv. náboženského fondu. V roku 1788 vznikla farnosť v Oščadnici, o rok neskôr v Rakovej, v roku 1796 v Čiernom a o rok neskôr v Staškove. Okrem farností, ktoré boli odčlenené z bývalej veľkej čadčianskej farnosti vznikli v roku 1789 aj fara v Krásne a v roku 1796 fara v Javorníku-Čiernom (dnes Makov).
Do roku 1790 patrili farnosti Čadca, Stará Bystrica, Skalité a Zákopčie do dekanátu Kysucké Nové Mesto, Turzovka zase do Bytče. V roku 1790 vznikol dekanát so sídlom v Čadci, do ktorého boli začlenené farnosti Čadca, Oščadnica, Skalité, Raková, Zákopčie, Turzovka a Vysoká. Neskôr pribudli aj Čierne, Javorník-Čierne a Staškov. Po všetkých týchto zmenách ostala Čadci jediná filiálka v Horelici. Tento status fungoval až do roku 1870, kedy bol vytvorený nový turzovský dekanát.
Významné osobnosti cirkevného života
Vo farnosti pôsobili viaceré významné kňazské osobnosti napr. bernolákovec Lukáš Pažický, prekladateľ a národovec František Xaver Daniš, kaplánmi v Čadci boli národne uvedomelí kňazi ako Michal Mihalovič, Andrej Lemeš, Ján Raška, Juraj Lenčo či Henrich Radlinský.
Z farnosti však pochádzal aj rad významných kňazov. Spomenúť treba Ondreja Bazilidesa, Jána Nepomuka Derčíka, Jána Nepomuka Nemčáka pochádzajúceho z Horelice, ktorý bol spoluzakladateľom Matice slovenskej, katolíckeho gymnázia v Kláštore pod Znievom i Spolku sv. Vojtecha. Z Horelice pochádzal i Jozef Bukovan, ktorý kňazský život prežil v Sliezsku.
V súčasnosti z Čadce pochádzajú títo kňazi: Stanislav Bukovan, Ľubomír Dávidík, František Duraj, Marian Ďurčan, František Gábriš SJ, Milan Gábriš, Ondrej Gábriš SJ, Štefan Gužík, Miroslav Hafera, Alojz Halgašík, Ladislav Herman, Peter Hluzák, Peter Holbička, Pavol Hovořák, Viliam Chrastina, Milan Karnett, Peter Kučák MC, Stanislav Kučák OFMCap., Gustáv Lutišan, Patrik Masár, Rastislav Najdek, Ján Palúch SVD, Jozef Petrek, Pavol Porochnavec, Alojz Potočiar, Ján Šmelka, Stanislav Urbánek, Ján Úskoba, Marián Valašík SJ.
Filiálka Horelica
Horelica vznikla na konci 16. storočia, prvá písomná zmienka pochádza z roku 1593. Podobne ako Čadca spočiatku patrila Budatínskemu, od druhej polovice 18. storočia Strečnianskemu panstvu. V roku 1944 bola pripojená k Čadci. V Horelici je postavená kaplnka sv. Anny z roku 1894. Z obce pochádza významný kňaz a národovec Ján Nepomuk Nemčák, vďaka ktorému boli v Horelici postavené školy.
Nové farnosti v Čadci
S rastom počtu obyvateľov sa rozdelila aj pôvodná čadčianska farnosť. 1. júla 1999 vznikla nová farnosť na sídlisku Kýčerka - farnosť sv. Jozefa robotníka Čadca-Kýčerka, kde bol posvätený kostol 5. decembra 1998.
Vo februári 2008 bola pápežom Benediktom XVI. zriadená nová Žilinská diecéza. V júli 2011 sa z farnosti Čadca-mesto odčlenila nová farnosť v časti Milošová farnosť Sedembolestnej Panny Márie Čadca-Milošová.
Dňa 1. januára 2018 bol obnovený dekanát Turzovka, do ktorého boli z čadčianskeho dekanátu začlenené farnosti Makov, Vysoká n. K., Korňa (s pútnickým miestom Živčáková), Turzovka, Klokočov, Podvysoká, Staškov.
V súčasnosti patria do Dekanátu Čadca tieto farnosti: Raková, Zákopčie, Čadca-mesto, Čadca-Kýčerka, Čadca-Milošová, Svrčinovec, Čierne a Skalité.
Našu farnosť spravuje vdp. Mgr. Aktuálnym kaplánom je Mgr. Vo farnosti máme 4 modlitbové spoločenstvá, a to: Spoločenstvo sv. Škapuliara, Misijné združenie Ducha Svätého, Spoločenstvo Mariánskeho večeradla a Spoločenstvo modlitieb matiek. Pre deti sú tu eRko stretká plné zábavy, tanca, hier, duchovných tém a podobne. Počas prázdnin vedúci eRka každoročne poriadajú prímestské aj mimomestské detské tábory. Do činnosti sa zapája aj mládež, ktorá sa stretáva na mládežníckych svätých omšiach a na modlitbe sv. Liturgickú službu organistov v súčasnosti zastávajú Richard Bareš, Patrik Hájek, Ing. Mgr. Agáta Kubinová, Mgr. Liturgickú službu spevákov v súčasnosti zastávajú Mgr.
| Obdobie | Správca farnosti | Kapláni |
|---|---|---|
| 1999 - 2010 | Mgr. Marek Smatana | Mgr. Ľubomír Solík, Mgr. Martin Čerňanský, Mgr. Marek Rybanský, Mgr. Miloš Galbavý, Mgr. Ing. Zdenko Mezovský, Mgr. Pavol Turza, Mgr. Ing. Miloš Gabala, Mgr. Patrik Sojčák, Mgr. Viktor Kuciak, Mgr. Peter Nečeda, Mgr. Tomáš Pavlík, Bc. |
Čadca leží pri severozápadných hraniciach s Českom a Poľskom, na sútoku rieky Kysuca a jej prítoku Čierňanky. Väčšina územia mesta na rozhraní medzi Západnými a Strednými Beskydami je rozdelená medzi Turzovskú vrchovinu a Kysucké Beskydy. Južný okraj územia patrí do celku Javorníky.
Mesto vznikalo z malých osád valašského osídľovania v 16. storočí. Jedna z najstarších písomných zmienok o osade dorf Tzaczka pochádza z roku 1565 a spomína práve územný spor. Počet obyvateľov Čadce rýchlo rástol a už v roku 1676 tu vznikla rímskokatolícka farnosť a bol postavený drevený kostol.
Vzostup významu Čadce nastal po roku 1773, kedy sa stanovila hranica a vtedy ešte obec sa stala centrom kysuckého dištriktu Strečianskeho panstva. Dôležitou udalosťou v dejinách mesta bola výstavba košicko-bohumínskej železnice, ktorá v roku 1871 dopravne spojila Čadcu s priemyselným Sliezskom i Považím.
V ťažkých medzivojnových časoch bol zásluhou miestneho odboru Matice slovenskej v rokoch 1926 - 28 vybudovaný zo zbierky obyvateľov Palárikov dom, ktorý sa stal miestom kultúrno-výchovnej činnosti. Zlepšenie ekonomickej a sociálnej situácie obyvateľov nastal až po oslobodení 1. mája 1945 a konci druhej svetovej vojny.
V meste je rímskokatolícky kostol sv. Bartolomeja apoštola z roku 1734 a na sídlisku Kýčerka je kostol sv. Jozefa Robotníka dokončený v roku 2002, taktiež rímskokatolíckej cirkvi. Pred bránami kostola je Pamätník Slovenskej národnej rady 1848, ktorý je postavený na mieste bývalej fary.
Nádražie v Čadci patrí medzi významné budovy v bruselskom štýle. Bolo postavené 1967-69 podľa návrhu architekta Josefa Hrejsemnou, autora blízkej stanice Havířov.
Naša farnosť sv. Jozefa - robotníka v Čadci na Kýčerke vznikla 1. júla 1999, ale kostol na našom sídlisku posvätil diecézny nitriansky biskup Ján Chryzostom kardinál Korec už o pol roka skôr, a to 5. Našu farnosť spravuje vdp. Mgr. Kaplánom v našej farnosti je Mgr. Našu farnosť od jej založenia spravovali: Mgr. Marek Smatana (1999 - 2010), Mgr. Kapláni, ktorí pôsobili v našej farnosti sú: Mgr. Ľubomír Solík z Dubnice nad Váhom, Mgr. Martin Čerňanský zo Svinnej, Mgr. Marek Rybanský z Kovariec, Mgr. Miloš Galbavý z Beluše, Mgr. Ing. Zdenko Mezovský zo Svitu, Mgr. Pavol Turza z Púchova, Mgr. Ing. Miloš Gabala z Bolešova, Mgr. Patrik Sojčák z Makova, Mgr. Viktor Kuciak zo Štiavnika, Mgr. Peter Nečeda z Krásna nad Kysucou a Mgr. Tomáš Pavlík z Bytče, Bc. Vo farnosti máme 4 modlitbové spoločenstvá, a to: Spoločenstvo sv. Škapuliara, Misijné združenie Ducha Svätého, Spoločenstvo Mariánskeho večeradla a Spoločenstvo modlitieb matiek. Pre deti sú tu eRko stretká plné zábavy, tanca, hier, duchovných tém a podobne. Počas prázdnin vedúci eRka každoročne poriadajú prímestské aj mimomestské detské tábory. Do činnosti sa zapája aj mládež, ktorá sa stretáva na mládežníckych svätých omšiach a na modlitbe sv. Liturgickú službu organistov v súčasnosti zastávajú Richard Bareš, Patrik Hájek, Ing. Mgr. Agáta Kubinová, Mgr. Liturgickú službu spevákov v súčasnosti zastávajú Mgr.
Myšlienka na výstavbu chrámu v lokalite Čadca ─ Milošová u Prívary sa zrodila začiatkom roku 1997. Postaviť kostol v tejto časti mesta súvisel s faktom, že tu už stála a asi od roku 1993 chátrala budova bývalého obchodu s pohostinstvom. V apríli roku 1997 sa niekoľko veriacich z Milošovej u Prívary s touto iniciatívou obrátilo na vtedajšieho dekana dp. Ivana Konečného, ktorý predbežne súhlasil s tým, že finančné prostriedky na kúpu budovy si zabezpečia veriaci z Milošovej sami. Dňa 8. februára 1999 poslal dekan dp. Ivan Konečný na Biskupský úrad v Nitre žiadosť o schválenie výstavby kostola a dňa 26. februára 1999 prišla z Biskupského úradu kladná odpoveď. Dňa 17. marca 1999 došlo na základe kúpno-predajnej zmluvy k prevodu vlastníckych práv budovy, odkúpenej za približne 1,27 mil. Sk, na Farský úrad v Čadci.
Prvú sv. omšu odslúžil dekan dp. Ivan Konečný pred budovou pod holým nebom v septembri roku 1998. Na Veľkú noc roku 1999 sa sv. omša slúžila po prvýkrát vo vnútri budovy. Od tejto chvíle sa tu sv. omše slúžili pravidelne každú nedeľu, na prikázané sviatky a raz v týždni ─ počas celej výstavby. Chrám sa staval v 4. 1. najjednoduchšie stavebné úpravy pôvodného interiéru tak, aby sa mohli slúžiť sv. 2. 3. 4. Začiatkom roka 2011 biskup žilinskej diecézy Mons. Tomáš Galis po predbežnej obhliadke chrámu rozhodol, že filiálka Čadca ─ Milošová sa oddelí od farnosti Čadca ─ mesto a stane sa samostatnou farnosťou. Sme mu za to veľmi vďační, aj keď nás to predtým ani vo sne nenapadlo. Nová farnosť bola slávnostne erigovaná vo štvrtok dňa 7. júla 2011 biskupom Mons. Tomášom Galisom. Farnosť bola zasvätená Sedembolestnej Panne Márii, patrónke Slovenska. Prvým správcom farnosti bol menovaný dp. Mgr. Martin Adamčík, ktorý bol predtým od 1. júla 2006 kaplánom vo farnosti Čadca ─ mesto a farnosť Čadca ─ Milošová oficiálne prevzal od 1. júla 2011. V roku 2018 sa nám podarilo vybudovať nový kamenný mobiliár: bohostánok, oltár, ambónu a krstitelnicu. Mobiliár bol posvätený 01.07.2018 pri konsekrácii otcom biskupom Mons. Tomášom Galisom.
Pomazaním stien na miestach, kde sú inštalované konsekračné kríže a oltára, bol do chrámu vtlačený nezmazateľný znak zasvätenia nášho kostola Bohu. Za náš chrám a našu farnosť sa chceme poďakovať na prvom mieste Pánu Bohu, ktorý nám doprial dožiť sa tohto slávnostného dňa, kedy môžeme vstupovať do nášho farského kostola. Veríme, že bez Jeho pomoci a požehnania by všetky naš snahy boli márne. Veľká vďaka patrí aj vám všetkým, ktorý ste vykonali v kostole a v jeho okolí mnohé práce, vám, ktorí ste na tieto práce finančne prispievali, vám, ktorí ste napomáhali a stále aj napomáhate fungovaniu našej farnosti a sprevádzali našu farnosť svojimi modlitbami. Nech toto dielo slúži Pánu Bohu na česť a slávu a pre dobro našich duší.
Kostol sv. Bartolomeja apoštola v Čadci
Keďže Čadca vznikla v roku 1534, môžeme predpokladať, že jednoduchý drevený kostol si obyvatelia mohli postaviť ešte do konca 16. storočia. Istou indíciou môže byť listina z roku 1601, v ktorej sa hovorí, aby sa panský krčmár postaral o kňaza, keď príde do Čadce. Predpokladom pre vznik farnosti je existencia kostola, takže v roku 1620 musel kostol v obci stáť. Bol však, podobne ako celá nová farnosť evanjelickým. V roku 1632 sa už kostol spomína konkrétne. Prvý detailnejší opis poznáme až z roku 1674, z kanonickej vizitácie archidiakona Novosedlíka.
V lete 1645 bol kostol i dedina vyrabovaná regulárnym nemeckým vojskom, ktoré sa spoločne s posádkou z Jablunkovských šancí pohlo smerom na Kysuce a začalo plieniť rad radom každú obec, cez ktorú prechádzalo. Čadcou vojsko tiahlo 4. júna. Z kostola odcudzili liturgické rúcha, paramenty a istý obnos peňažnej hotovosti. Drevený kostol bol zasvätený sv. Bartolomejovi, no oltárny obraz predstavoval Narodenie Krista. Vizitátor doslova spomína krásne vyhotovený oltár. Kostol mal v nízkej veži dva zvony. Jeden zo zvonov bol do Čadce prenesený ešte v roku 1628 z Brodna. Kostol bol zariadený jednoducho: mal elegantne vyzdobenú kazateľnicu, tri kalichy, oltárne plachty, kalichové vélum, purifikatórium, štyri drevené svietniky a rímsky misál. Kostol mal dvojitý chór a zdobili ho viaceré sochy a obrazy.
Zariadenie a posvätná výbava sa časom dopĺňala. Pri ďalšej vizitácii 18. januára 1700 sa konštatuje, že kostol je drevený, zvnútra i zvonka jednoduchý a starý. Je chudobný, bez darov a nemá iné príjmy len zo zvončeka. V tejto vizitácii sa uvádza ako súčasť oltára aj svätostánok a relikviár. Ešte podrobnejšie informácie o jeho vzhľade nájdeme vo vizitácii z roku 1713. Kostol bol osvetlený 4 oknami, mal už aj organ s 5 mutáciami. Vo veži boli tri zvony, ale novým prvkom bol kamenný oltár zasvätený sv. Bartolomejovi apoštolovi, do ktorého bol vložený už spomínaný relikviár posvätený ešte biskupom Tomášom Pálfim (1669-1679). Súčasťou kostola bola i drevená sakristia na úschovu posvätnej výbavy. Samotná stavba bola však už rokmi poškodená. Úplne jednoznačne to potvrdzujú slová nasledujúcej vizitácie z roku 1728, že kostol sa viac nedá opraviť. K zasväteniu kostola sv. Bartolomejovi pravdepodobne došlo až v čase, kedy sa kostol dostal do rúk katolíkom, tzn. v období rokov 1672-73.
Podľa tradície je sv. Bartolomej patrónom garbiarov, kožušníkov, mäsiarov či krajčírov, ale niektoré zdroje uvádzajú aj pastierov a sedliakov. Je možné, že toto by mohla byť motivácia zasvätenia kostola sv. Bartolomejovi. Čadca bola osídlená najmä valachmi, ktorí viedli pastiersky spôsob života. Jednoznačne dokázať sa to však nedá. Svätému Bartolomejovi je okrem neho dedikovaných viacero kostolov na Slovensku napr. vo Fričovciach, Hniezdnom, Jamníku, Lúkach pri Púchove, Osuskom, Prievidzi, Selci či Vrícku. V niekoľkých prípadoch dokonca tento svätec prešiel aj do komunálnej heraldiky, ako v prípade obcí Hniezdne, Nová Lesná, Selec, Vrícko ale aj Čadca. Do obecnej pečate sa symbol sv. Bartolomeja v Čadci dostal až po udelení trhového privilégia v roku 1778, kedy sa Čadca stala mestečkom (oppidum). Od tých čias ho však využívala v obecnej pečati a pečiatke až do roku 1945. K svojmu starému symbolu sa mesto vrátilo až po roku 1989. V súčasnosti je sv. Bartolomej aj súčasťou mestského erbu.
Starý drevený kostolík už skutočne dosluhoval a bol najvyšší čas, aby farnosť dostala dôstojný farský chrám. K výstavbe nového kostola farníkov povzbudzovali aj jezuitskí pátri, ktorí dôverne poznali kysucké prostredie zo svojho misijného pôsobenia. Tak archívne pramene ako aj staršie práce uvádzajú, že kostol v Čadci sa začal stavať práve vďaka povzbudeniam a úsiliu pátra Juraja Imrichoviča. Páter Juraj Imrichovič spočiatku, okolo roku 1730, vyvíjal misijné aktivity spoločne s pátrom Gabrielom Jóbom v Turci, v Kláštore pod Znievom a v katalógoch je zapísaný ako tzv. potulný misionár patriaci ku kláštoru v Liptovskom Mikuláši. V roku 1733 biskup Adam Ladislav Erdödy povolal jezuitskú misiu do Nitrianskej diecézy a to do oblasti Lednice, Púchova a Lúk pod Makytou. Odtiaľ ale misionári navštevovali aj susedné i vzdialenejšie dediny. Cez leto sa venovali Púchovčanom a Kysučanom. Skupinu viedol páter Jób a predpokladáme, že s ním pôsobil práve páter Imrichovič.