S nástupom nacizmu a vypuknutím druhej svetovej vojny boli obyvatelia mesta konfrontovaní s ďalšími dramatickými momentmi. Po pripojení južných častí Slovenska k Maďarsku sa v roku 1939 presídlil do Prešova košický biskup Jozef Čársky, vymenovaný za administrátora slovenských častí Košickej, Szatmárskej a Rožňavskej diecézy.
Náboženská tolerancia a rozvoj cirkví v Prešove
Metropola Šariša zažíva v ostatných desaťročiach periódu náboženskej tolerancie a rozvoja cirkví a ich stánkov. Je sídlom vrcholných predstaviteľov Gréckokatolíckej, Pravoslávnej a Evanjelickej cirkvi.Analogické tvrdenie platí o pravoslávnych s tým, že na čele Prešovskej pravoslávnej eparchie od roku 2014 stojí prešovský arcibiskup Rastislav (Ondrej) Gont, súčasný metropolita českých krajín a Slovenska, teda najvyšší predstaviteľ autokefálnej Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku. V meste sa nachádza aj Pravoslávna bohoslovecká fakulta PU i pravoslávny kňazský seminár a jedna z troch katedrál Pravoslávnej cirkvi na Slovensku.
Spomenuté štyri kresťanské denominácie majú v Prešove dohromady 19 kostolov a chrámov, z ktorých 14 je rímskokatolíckych, 3 gréckokatolícke, 1 pravoslávny a 1 evanjelický. Ich spolužitie je pozoruhodné aj v tom, že evanjelici, gréckokatolíci i rímskokatolíci sa schádzajú na svoje bohoslužby na Hlavnej ulici.
Do tretice mesto na sútoku riek Torysa a Sekčov je sídlom Východného dištriktu Evanjelickej cirkvi a. v., ktorého biskupom je od roku 2020 Peter Mihoč. V budove niekdajšieho kolégia, ktorá najprv slúžila ako vyššia evanjelická škola, aktuálne sídli biskupský úrad.
Hierarcha prešovských rímskokatolíkov sídli v Košiciach, ale v Prešove sa nachádza jedna z dvoch rímskokatolíckych konkatedrál na Slovensku, ktorá je od augusta 2008 práve prešovským sídelným chrámom arcibiskupa Košickej arcidiecézy a metropolitu Východnej provincie Rímskokatolíckej cirkvi.
Pôvodné datovanie kostolov a chrámov Prešova:
- 14. storočie (1): Konkatedrála svätého Mikuláša (Staré mesto)
- 15. storočie (2): Kostol Najsvätejšej Trojice (Solivar), gréckokatolícky katedrálny Chrám svätého Jána Krstiteľa (Staré mesto)
- 17. storočie (3): Kostol Najsvätejšieho mena Ježiša a Márie (Nižná Šebastová), Kostol svätého Štefana Kráľa (Solivar), evanjelický Kostol Svätej Trojice (Staré mesto)
- 18. storočie (4): Kostol svätého Jozefa (Staré mesto), Kostol svätého Františka Xaverského (Šalgovík), Kostol Svätého kríža (Kalvária), Kostol svätého Donáta (Cemjata)
- 19. storočie (1): Kostol narodenia svätého Jána Krstiteľa (Soľná Baňa)
- 20. storočie (5): pravoslávny katedrálny Chrám svätého kniežaťa Alexandra Nevského (Staré mesto), Kostol svätých Petra a Pavla (Surdok), Kostol svätého Ignáca z Loyoly (Kalvária), Kostol Kráľovnej pokoja (Sídlisko III), Kostol Krista Kráľa (Sekčov)
- 21. storočie (3): gréckokatolícky Chrám povýšenia Svätého kríža (Sekčov), gréckokatolícky Chrám blahoslaveného hieromučeníka Pavla Petra Gojdiča (Sídlisko III), Kostol Božieho milosrdenstva (Šidlovec)
Kostoly spravované rehoľnými rádmi:
- Kostol svätého Ignáca z Loyoly - spravovaný jezuitmi (kostol, ktorý stojí pod Kalváriou v areáli Exercičného domu svätého Ignáca z Loyoly, nepatrí do žiadnej farnosti)
- Kostol svätého Jozefa - spravovaný františkánmi
Dnešný gréckokatolícky katedrálny Chrám svätého Jána Krstiteľa spravovali až do obdobia proticirkevných reforiem cisára Jozefa II. minoriti. Po tom, čo kostol i so susediacim kláštorom museli opustiť, podarilo sa budovy v roku 1792 vďaka súhlasu cisára Leopolda II. získať na sídlo Košického vikariátu Mukačevskej gréckokatolíckej eparchie a kostol uspôsobiť pre potreby byzantského obradu.
Keď o štvrťstoročie neskôr na území dovtedajšieho Košického vikariátu vznikla Prešovská gréckokatolícka eparchia, z niekdajšieho kláštorného kostola sa stala katedrála a v bývalom kláštore sa usídlil eparchiálny úrad.
Zaujímavosti a historické udalosti
Azda len o trochu menej dramatický osud ako dnešná gréckokatolícka katedrála mal evanjelický Kostol Svätej Trojice, ktorého základný kameň položili v roku 1642. Prešovským evanjelikom slúžil necelých 30 rokov, keď im bol odňatý a zverený jezuitom.Počas povstania Františka Rákócziho II. (1705 - 1711) kostol vrátili evanjelikom. V novembri 1710 však mesto kapitulovalo pred habsburským vojskom a už v nasledujúcom roku mali prešovskí evanjelici kostol opustiť a postaviť si nový. Kostol potom opäť spravovali jezuiti, a to až do zrušenia rádu v roku 1773. Následne kostol i kolégium prešli do majetku mesta, od ktorého ich evanjelici v roku 1784 odkúpili za 6 000 zlatých.
V bočných kaplnkách gréckokatolíckej katedrály sú umiestnené sarkofágy s exhumovanými telami biskupov Pavla Petra Gojdiča a Vasiľa Hopka, ktorí sú od 11. novembra 2003 čestnými občanmi mesta Prešov in memoriam. Kaplnky zdobia pôvodné návrhy na napísanie ikon oboch biskupov od Edmunda Bachmanna.
Nie sú to jediné relikvie v objekte katedrály, v rokoch 1673 - 1787 minoritského kláštorného kostola: v jej podzemí sa nachádza doteraz uzavretá krypta s pozostatkami minoritských mučeníkov zo 17. storočia.
Na severnej stene katedrálneho chrámu je za sklom upevnená kópia Turínskeho plátna, ktorú Prešovská gréckokatolícka eparchia dostala ako dar od Turínskeho arcibiskupstva v roku 2003. Ide o faksimile, ktoré bolo vyrobené len v štyroch exemplároch.
V nedeľu 2. júla 1995 popoludní navštívil Prešov pápež Ján Pavol II. Pricestoval z neďalekých Košíc, kde predpoludním svätorečil Troch košických mučeníkov, ktorých v roku 1619 kruto utýrali na smrť hajdúsi sedmohradského kniežaťa Gábora Bethlena. Vítali ho státisíce ľudí, ktorých prekvapil, keď sa cestou z gréckokatolíckej katedrály, kde sa poklonil pri hrobe biskupa Pavla Petra Gojdiča, zastavil pri pamätníku protestantských martýrov, obetí Caraffovho krvavého súdu, a s vtedajším evanjelickým biskupom Jánom Midriakom sa pomodlil Otčenáš.
Pápež, známy svojou snahou o pokoj a jednotu medzi cirkvami, sa na nasledujúcom stretnutí na priestranstve pred Mestskou halou prihovoril aj pravoslávnym veriacim: „Modlím sa za odstránenie všetkých napätí, ktoré vznikli z historických dôvodov, aby sme mohli kráčať vo vzájomnom porozumení k plnej jednote.“
Návštevu svätého pápeža v metropole Šariša pripomína jeho socha, ktorá symbolicky stojí medzi evanjelickým kostolom a rímskokatolíckou konkatedrálou, pamätné tabule pri pamätníku obetí Prešovských jatiek, v rímskokatolíckej konkatedrále a gréckokatolíckej katedrále, ale najmä Ulica Jána Pavla II. pri Mestskej hale.
Pri storočnici narodenia mesto Prešov udelilo pápežovi svätému Jánovi Pavlovi II. čestné občianstvo in memoriam „ako osobnosti, ktorá sa osobitne významným spôsobom zaslúžila o mier a priateľstvo medzi národmi, ktorá významným spôsobom obohatila ľudské poznanie a ktorá sa zaslúžila o povznesenie a šírenie dobrého mena mesta Prešov a Slovenska a ako najvyššieho ocenenia jeho výnimočného vzťahu k mestu Prešov v rámci jeho vzťahov k Slovensku“.
Na sviatok Povýšenia Svätého kríža v roku 2021, teda len o niečo viac ako po štvrťstoročí, bol Prešov opäť dejiskom pápežskej návštevy. Tentoraz - na rozdiel od svojho predchodcu - pápež František pred Mestskou halou slávil byzantskú liturgiu, ktorá mu je blízka ešte z detstva a ktorú s ním koncelebroval jeho rehoľný spolubrat prešovský gréckokatolícky arcibiskup metropolita Ján Babjak SJ.
Po nej - rovnako ako jeho predchodca - pápež František zaimprovizoval s programom návštevy a zastavil sa u svojich rehoľných spolubratov a ich spolupracovníkov v Exercičnom dome svätého Ignáca, čo pripomína tabuľa v interiéri domu.
Náboženská sloboda po Nežnej revolúcii prispela k vzniku šiestich prešovských kostolov. Kým päť z nich - tri rímskokatolícke (Kostol svätého Ignáca z Loyoly, Kostol Kráľovnej pokoja a Kostol Krista Kráľa) a dva gréckokatolícke (Chrám povýšenia Svätého kríža a Chrám blahoslaveného hieromučeníka Pavla Petra Gojdiča) - už slúži svojmu účelu, Kostol Božieho milosrdenstva, ktorého základný kameň posvätil pápež František, je vo výstavbe.
Aj v Prešove sa prestavovali na kostoly sekulárne objekty: kultúrny stánok v podobe nedostavaného kina Opál na sídlisku Sekčov bol prestavaný na Chrám povýšenia Svätého kríža po tom, ako ho Gréckokatolícka cirkev kúpila od mesta v roku 1997.
V Soľnej Bani, miestnej časti Solivaru, nie je gréckokatolícky chrám, zato gréckokatolícke bohoslužby v nedele a vo sviatky slávia kňazi z farnosti Prešov-Sekčov v rímskokatolíckom Kostole narodenia svätého Jána Krstiteľa.
Solivarský rímskokatolícky Kostol svätého Štefana Kráľa na kopci Hrádok mal už od konca 18. storočia narušenú statiku, a preto sa na bohoslužobné účely dlho nepoužíval.
Ak sú nejaké významné dátumy, ktoré do histórie Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku boli zapísané zlatými písmenami, tak utorok 14. september 2021 sa významnou mierou zaradil medzi nich. Brány pre pútnikov sa otvorili presne o polnoci a niekoľko desiatok veriacich stálo v rade už pred polnocou s úmyslom získať čo najlepšie miesta, priam na dosah pápežovej ruky.
Niekoľko minút pred 4. hodinou začal bohatý duchovno-kultúrny program, ktorému dominovali modlitby ako utiereň, svätý ruženec, akatist ku klokočovskej Presvätej Bohorodičke a popretkávaný bol vystúpením rôznych známych umelcov, medzi ktorými nechýbali speváčky ľudových piesní Anka Poráčová, Monika Kandráčová, ďalej speváci Ondrej Kandráč a Štefan Štec, Kapela Peter Milenky & Band, Marián Husovský a známa Prešovčanka Katarína Knechtová.
Krátko pred desiatou hodinou dorazil do Prešova Svätý Otec František. V zákulisí ho chlebom a soľou privítali deti v krojoch z regiónu Šariš a manželský pár Miroslav a Zuzana Keboví. Miroslav Keba, stolár z Davidova, vyrábal vo svojej dielni pre Svätého Otca pápežský trón, analogion a ostatný mobiliár.
Po privítaní nastúpil Svätý Otec do papamobilu a pomaly začal prechádzať pomedzi jednotlivé sektory. Po ukončení prejazdu papamobilom sa Svätý Otec obliekol do liturgického rúcha červenej farby a za spevu Vošel jesi archijereju v liturgickom sprievode pristúpil k oltáru, ktorý si uctil bozkom a odobral sa na hornoje sidališče - pápežský trón.
Spolu so Svätým Otcom koncelebrovalo túto archijerejskú svätú liturgiu 5 kardinálov - J. Em. Pietro Parolin, J. Em. Leonardo Sandri, J. Em. Ayuso Guixot, J. Em. Jean Claude Hollerich a J. Em. Stanisław Dziwisz. Súčasťou koncelebrujúceho episkopátu bolo aj 21 východných a 17 západných biskupov.
Pápež František predsedal východnej svätej liturgii, pričom jednotlivé požehnania a liturgické vstupy hovoril v latinčine, ostatné archijerejské časti viedol prešovský arcibiskup metropolita Ján Babjak SJ, s ktorým koncelebrovali arcibiskup Cyril Vasiľ SJ, košický eparcha a vladyka Peter Rusnák, bratislavský eparcha.
Pri prestole s biskupmi koncelebrovali aj štyria kňazi - protosynkeli jednotlivých gréckokatolíckych eparchií na Slovensku Mons. Ľubomír Petrík, otec Vladimír Skyba, archimandrita Jaroslav Lajčiak a súdny synkel Prešovskej archieprachie otec Jaroslav Pasok. V úvode pápež František viedol liturgický dialóg s dvomi hlavnými diakonmi Rastislavom Vargom a Petrom Feňákom, tak ako to predpisujú rubriky svätej liturgie. Po tom čo im udelil požehnanie v latinskom jazyku sa začala archijerejská svätá liturgia.
Počas spevu tropára a kondáku sviatku sa Svätý Otec presunul od pápežského stolca dopredu pred ozdobený Kristov kríž. Po speve apoštola a evanjelia zo sviatku nasledovala homília Svätého Otca, ktorú ohlásil v talianskom jazyku. Svätý Otec nádherne vystihol podstatu sviatku a úlohu kríža v živote veriaceho človeka.
Pozval prítomných na slávnosti aj všetkých, ktorí boli s ním spojení cez obrazovky či rádiá, aby vo svojom živote podobne ako apoštol Ján videli kríž a stali sa svedkom pre ostatných ľudí. „Niektorí svätí učili, že kríž je ako kniha, ktorú, treba otvoriť a čítať, aby sme ju spoznali. Knihu nestačí kúpiť, pozrieť sa na ňu a vystaviť si ju doma na peknom mieste. To isté platí pre kríž: je namaľovaný alebo vytesaný na mnohých miestach našich chrámov. Krížikov je nespočetne veľa: na krku, v dome, v aute, vo vrecku.
Svätý Otec, dobre poznajúc históriu Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, keď začal rozprávať o vydávaní svedectva kríža spomenul tieto slová: „Myslím na mučeníkov, ktorí v tomto národe vydávali svedectvo K...
Program bohoslužieb
Konkatedrála sv. Mikuláša:- 13.4.: Zelený štvrtok: sv.
- 16.4.: Veľkonočná nedeľa: 5:45 + požehnanie jedál; 6:30 , 7:45, 10:00 (latinská), 11:30 (sláv.), 15:00, 18:00; o 15:00 sv.
- 13.4.: 16:00 a 18:00 sv.
- 13.4.: 18:00 sv.
- 16.4.: o 8:00 sv.
- 13.4.: 17:30 sv.
- 13.4.: Veľký štvrtok: 9:30 (csl.) Archijerejská sv. lit. s posvätením myra; 16:30 (sl.) lit. sv. B.V.
- 14.4.: Veľký piatok: 8:00 (sl.) Kráľ. hodinky, 15:00 V. večiereň s ulož.
- 15.4.: Veľká sobota: 7:00 (sl.) Jeruzalemská utiereň, 16:30 (sl.) lit. sv. B.V.
- 16.4.: Veľká nedeľa Paschy: 4:00 (csl.) Utiereň vzkriesenia a posv. paschálnych jedál, nasleduje sv. lit.; ďalšie sv. lit.: 8:00 (sl.), 10:00 (csl.), 12:00 (sl.), 18:00 (csl.); V.
- 17.4.: Svetlý pondelok: 5:50 (csl.), 8:00 (sl.),10:00 (csl.), 11:45 (sl.), 18:00 (csl.); Utiereň 7:00 (csl), V.
V týchto dňoch prežívajú veriaci pravoslávnej cirkvi sviatky Veľkej noci. Obrad pravoslávnej cirkvi je odlišný od obradov katolíkov a evanjelikov.
Liturgické obrady sa začali vo štvrtok čítaním strasti. „To je čítanie zo svätého písma. Dvanásť evanjelií, v ktorých sa hovorí o utrpení Ježiša Krista. V piatok si pripomíname uloženie Ježiša do hrobu v podobe plaštenice. Je to obraz, ktorý je písaný a je na ňom zobrazený Kristus ležiaci v hrobe. Dnes je Ježiš v hrobe a zajtra bude slávnostné Vzkriesenie," informoval nás teológ Maroš Černý. Na jednotlivých farnostiach sa začína obrad Vzkriesenia polnocou.
„Vo Svidníckom okrese je vo zvyku, že Vzkriesenie - Utiereň Vzkriesenia, sa koná zväčša o piatej ráno, kde sa oslavuje Zmŕtvychvstanie Krista. Je to najradostnejší sviatok pravoslávnej cirkvi," zdôraznil M.
Po Utierni nasleduje posvätenie jedál. „Jedlá si prinášajú veriaci v košíkoch. Sú trošku odlišné, čo sa týka regiónov. Niekde slovo hrudka znamená hrudu syra. Vo Svidníku hrudka označuje jedlo z mlieka a vajec. V tomto regióne je zvyk, že sa táto hrudka zapeká. No nie všade. Niekde je iba varená. Potom sa do košíka kladú klasické jedlá ako šunka, klobása, maslo, soľ i paska. Po posvätení jedál sa všetci ponáhľajú domov, lebo kto príde prvý domov, mal by mať najbohatšiu úrodu. Tak sa to aspoň traduje v tomto regióne," uviedol Černý.
Všetky bohoslužby nasledujúce po nedeli sú v slávnostnom duchu, sú odľahčené i kratšie. „Človek je po pôste a spovedi duchovne očistený a pripravený na tú radosť, že Kristus opäť raz vstal z mŕtvych," vysvetlil teológ.
Aj títo veriaci majú pondelkovú oblievačku. „Nespája sa to s cirkevnou tradíciou. Viacerí veriaci i teológovia sa voči tomu ohradzujú, pretože ide o pohanský zvyk, keď rozlievaním vody rozháňali kresťanov," priblížil M. Černý.
Pravoslávni si vypočítavajú Veľkú noc podľa Juliánskeho kalendára i podľa kánonov svätých otcov. „Možno je pre niekoho zaujímavé, že máme Veľkú noc v období, keď už rímskokatolícki a gréckokatolícki veriaci končia svoje slávnostné dni. Tento rok to vyšlo s týždňovým rozdielom. Je to kvôli tomu, že termín Paschy (sviatkov - pozn. red.) sa stanovujú iným spôsobom ako pri západnej katolíckej cirkvi. Riadime sa Juliánskym kalendárom, ale nielen podľa neho, pretože tam by bol rozdiel 13 dní. Termín Paschy sa špeciálne vypočítava podľa židovskej paschy. Podľa kánonov svätých otcov Veľká noc nemá byť spolu so židovskou paschou, a ani pred ňou.
Chrám svätého Alexandra Nevského v Prešove
tags: #chram #svateho #alexandra #nevskeho #presov #bohosluzby