Opevnená poloha nad mestom Svätý Jur predstavuje jedno z najzaujímavejších horských archeologických nálezísk na našom území, s rozlohou okolo 8,5 ha. Od roku 2006 na ňom realizuje vedecký výskum Július Vavák z Malokarpatského múzea v Pezinku. Hradisko Neštich predstavuje najstaršie zachované pozostatky staviteľstva na území mesta Svätý Jur. Okrem toho je dôkazom kontinuálneho osídlenia tejto oblasti v priebehu dvoch tisícročí a miestom, kam sa v čase nebezpečenstva utiekali celé generácie miestnych obyvateľov.
História a názov
Najstaršia písomná pamiatka týkajúca sa Svätého Jura je z roku 1209, avšak nie je to dokument o založení mesta. Svätý Jur sa ako osada s právom trhu spomína v roku 1209 ako Zengurg, v roku 1216 Sengurg, v roku 1278 Sanctus Gergius, v roku 1459 od Swateho Girzie, v roku 1773 Sw. Jur, v roku 1960 Jur pri Bratislave, v 90. rokoch 20. storočia opäť premenovaný na Svätý Jur, maďarsky Szentgyörgy, Nestich, Sentgyörgyújtelep, nemecky Sankt Georgen, Sanct Georgen, latinsky Danum Sancti Georgii.
V chotári sa vyvinula obec Neštich, je doložená v roku 1557 ako Wyffalw, roku 1773 Nestich, nemecky Neustit. Hradisko nad Neštichom, osídlenie z doby hallštattskej, veľkomoravské hradisko. Svätý Jur sa ako osada s právom trhu spomína, keď ho kráľ daroval Šebušovi z rodu Poznanovcov, zakladateľovi grófskeho rodu za Svätého Jura a Pezinka. Fara sa spomína v roku v roku 1271. Prvá zmienka o svätojurskom hrade (castrum de Sancto Georgio) je z roku 1217, ale nie je známe, či išlo iba o hradisko, alebo už o hrad Biely Kameň.
V roku 1647 kráľ Ferdinand III. povýšil Jur na slobodné kráľovské mesto. Tento bol sídlom svätojurských grófov, v roku 1540 ho získal Ján Zápoľský, neskôr Gašpar Serédy, v roku 1566 bratislavský župan Neuburg, po ňom Eck zo Salmu, v roku 1575 ho dostal do zálohu Krušič, po ňom s Krušičovou vdovou Illésházyovci, od roku 1611 ho vlastnili Pálffyovci. Spustol za tureckého nájazdu v roku 1633. Sídlo panstva preniesli ešte v roku 1609 do kaštieľa vo Svätom Jure.
Začiatky osídlenia mesta sa odhadujú do doby predhistorickej. Okolo roku 3000 pred naším letopočtom sa usadili na vyvýšenom ostrove v močarine pralesa Šúr ľudia mladšej doby kamennej, ktorí sa už zaoberali poľnohospodárstvom.
Počiatky osídlenia a opevnenia
Počiatky vzniku opevnenia horského výbežku nazývaného domorodcami Handrlák sú pre nás naďalej tajomstvom. Nie je vylúčené, že prvé snahy o vybudovanie opevnenia mohli byť spojené s osídlením v dobe halštatskej. Dochované opevnenie má, na základe doterajších výsledkov výskumu, oveľa mladší pôvod. Ľ. Kraskovská spojila dodnes existujúce valy a priekopy s obdobím 9. storočia, ako aj s jeho neskoršími prestavbami.
Z doby veľkomoravskej pochádza vznik mohutného hradiska, ktoré patrilo do systému tzv. Bratislavskej brány spolu s ďalšími strážnymi pevnosťami v Bratislave, Devíne a v Devínskej Novej Vsi. Najpravdepodobnejšia doba vzniku hradiska sú tridsiate roky deviateho storočia. Najstaršou časťou hradiska je pravdepodobne elipsovité nádvorie v najvyššej časti vrchu, označované ako Nádvorie IV. Po jeho vzniku sa tu usadila stála posádka.
Po niektorom z útokov bolo postupne vybudované aj Nádvorie III, a pri neustále narastajúcom napätí v nasledujúcich desaťročiach aj Predhradia I a II. Celý komplex tak nadobudol rozlohu 3,26 ha, z čoho na samotné hradisko pripadá asi polovica. Komplex hradiska bol podľa vtedajších zvyklostí usporiadaný tak, že v najvyššej (a zároveň najstaršej) časti sídlili význačné osoby a vojaci. Zároveň tu museli žiť aj bohaté ženy, čoho dôkazom sú nálezy bronzových náušníc. Podobné náušnice sú známe len z hradiska v Nitre (pohrebisko Lupka), čo svedčí o existujúcom prepojení medzi oboma sídlami.
V druhej časti hradiska (Nádvorie III) boli usadení bežní obyvatelia. Zároveň tu museli stáť hospodárske objekty. Doložená je výroba železa, ale nie jeho spracovanie. Podľa nálezov z ostatných hradísk je vysoko pravdepodobné, že na hradisku sa musela nachádzať aj sakrálna stavba. Kvôli obrovskej rozlohe je ale jej skorý objav len málo pravdepodobný.
V 9. storočí sledujeme na hradisku výrazné doklady dlhodobejšieho osídlenia vo forme pozostatkov obydlí, hospodárskych stavieb a výrobných objektov. Predpokladáme, že najskôr až v priebehu 9. storočia sa k elipsovitému valovo-priekopovému opevneniu pristavali dve predhradia podkovovitého tvaru, pričom hrad neustále mohutnel a jeho rozloha v 2. polovici 9. storočia napokon dosiahla 8,5 ha a dĺžku naprieč celým areálom vyše 680 m. Valy a priekopy boli na hrade budované a obnovované obyvateľmi okolitých osád, tiež remeselníkmi spracovávajúcimi drevo, ale aj kováčmi. Všetko sa odohrávalo pod dohľadom a ochranou miestnej elity a jej bojovníkov.
Vnútri hradu nachádzali bezpečie remeselníci, ktorí pre široké okolie vyrábali železné výrobky, zrejme aj keramické nádoby, a tiež tkaniny (nálezy praslenov a závaží). Produkciu železných výrobkov dokumentujú nálezy trosky, ktorú nachádzame na prvom predhradí i na akropole. Nepriamo ju akiste dokladá aspoň časť početných železných predmetov. Prítomnosť elity a majetnejších ľudí dokladajú popri zbraniach ozdoby z farebných kovov, napríklad niekedy pozlátené alebo postriebrené ženské náušnice a guľovité prívesky, ale aj prstene a súčasti náhrdelníkov.
Arabský dirham
Rok 2016 priniesol nečakaný nález, reprezentovaný objavom striebornej mince, dochovanej v necelej polovici. Mincu sme získali pomocou detektora kovov a sprevádzala ju typická slovanská keramika, zvláštny keramický predmet s otvorom, zlomky predmetov z farebných kovov (meď/bronz), medzi nájdenými železnými predmetmi bol najvýraznejší zlomok sekerovitej hrivny. Podľa zistení orientalistu Vlastimila Nováka z Náprstkovho múzea v Prahe a numizmatika Mareka Budaja z Historického múzea v Bratislave minca reprezentuje dirham, orientálne platidlo s husto opatrené arabskými nápismi. Podľa nápisov nechal mincu v roku 253 arabského kalendára vyraziť vládca Abbásovskej ríše kalif al-Mu´tazz.
Podľa stvárnenia dirhamuje za najpravdepodobnejšie miesto jeho razby považovaná mincovňa v stredoázijskom Samarkande, v dnešnom Uzbekistane. Na území Veľkej Moravy predstavuje tento numizmatický nález z roku 867 nášho kalendára absolútne nóvum. Na žiadnom z centier Veľkej Moravy, ktorej jadro ležalo najmä na území dnešnej Moravy a Slovenska, nebol podobný nález zaznamenaný. Doposiaľ sme z jej územia poznali, aj to len ojedinele, iba byzantské a franské razby. Jedinečnosť objavu spočíva v hmatateľnom dôkaze prúdenia tovaru po Hodvábnej ceste.
Na druhej strane najmä orientálni obchodníci (Arabi, Židia, Peržania, „Stredoázijci“) nakupovali na veľkých trhoviskách otrokov, vzácne kožušiny, azda aj vosk a snáď aj iné prírodné produkty. Nález arabskej mince tak zapadá do kontextu správ o orientálnych kupcoch v Európe, objavujúcich sa aj na území Veľkej Moravy. Ako prebiehal obchod na takomto trhu? Vieme, že na Veľkej Morave sa ešte mince nerazili, v bežnom styku sa teda používali mince len ako vážený kov, boli tak obchodovateľné prakticky kdekoľvek.
V roku 2017 bola vytýčená sonda XIV s cieľom overiť nálezové okolnosti dirhamu v čo najširšom kontexte. Hneď pod trávnatým porastom sa nám podarilo zachytiť zjavné doklady pretavovania farebných kovov, t. j. drobné zliatky, stuhnuté kvapky olova, bronzu a striebra, fragmenty predmetov určených na roztavenie a zrejme aj trosku. O pretavovaní kovov svedčia nezameniteľne aj početné zlomky keramických téglikov. Na ich povrchu, ako aj na povrchu bežnej, pri tavbe sekundárne využívanej keramiky sa objavili stopy po zosklovatení pôsobením žiaru, ako aj stopy kovov. V najtesnejšom susedstve sondy sa našli bronzové/medené zlomky a v jednom prípade dokonca drobná časť honosného strieborného šperku.
Výskum tak identifikoval miesto pôsobenia veľkomoravského klenotníka v poslednej tretine 9. storočia, prípadne začiatkom 10. storočia. Prítomnosť klenotníka v slovanskej pevnosti nad Svätým Jurom popri iných dokladoch (remeselná výroba, prítomnosť elity, rozloha a mohutnosť opevnenia) naznačuje, že toto sídlo bolo o čosi dôležitejšie, ako sme sa doposiaľ domnievali. Určité porovnávanie s Bratislavským a Devínskym hradom už preto nemusí byť neadekvátne. Nálezy z klenotníckej dielne, ktorá dosiaľ nebola doskúmaná, sú už teraz porovnateľné s nálezmi z centier, akými sú moravské Mikulčice, Uherské Hradiště/Staré Město, Břeclav-Pohansko, alebo najnovšie Visegrád/Vyšehrad v dnešnom Maďarsku. Na Slovensku k nim nemáme, okrem skromnejších nálezov z Nitrianskeho hradu, prakticky žiadne zodpovedajúce analógie.
Po rozpade Veľkej Moravy bol hrad Svätým Jurom opustený. Stabilné osídlenie sa na ňom opäť objavuje až vo vrcholnom stredoveku. Obnovenie opevnenia a nové osídlenie sa sústredilo na akropolu, kde noví majitelia schátranej pevnosti, Hunt-Poznanovci, po roku 1209 vybudovali novú, kamennú bránu.
Poklad, ktorý sme objavili, šokoval celý svet❗️ Podivná honba za pokladom s detektorom kovov...
Veľmi zaujímavý objekt z tohto obdobia sa nám podarilo odkryť v sonde XIII. Reprezentuje ho trojdielna drevená palácová stavba, postavená na suchej kamennej podmurovke, s dĺžkou viac ako 22 m a šírkou 5 - 7 m. Revízny výskum budovy, ktorú skúmala už Ľudmila Kraskovská, doplnil neúplné poznatky o jej pôdoryse. Z jej priestoru sa nám podarilo okrem keramiky získať aj fragmenty kachlíc z vykurovacej pece, ktorá je dokladom vyššej kultúry bývania. Zdá sa, že táto kachľová pec mohla byť (až na zabudnuté zlomky rozbitých kachlíc) po zániku paláca prenesená a využitá na inom mieste.
Palácovú budovu, datovanú keramickými nálezmi do 13. - 14. storočia, možno spájať s príslušníkmi významného šľachtického veľkorodu Hunt-Poznan. Jeho významný člen Sebeš (Sebeslav?) dostal svätojurské panstvo v roku 1209 od kráľa Ondeja II. za verné služby. Je zaujímavé, že pôvod tohto rodu býva spájaný s preduhorskou - t. j. s „nitrianskou“ - slovanskou elitou, ktorej príslušníci používali často aj slovanské osobné mená. O vysokej kultúrnej úrovni tunajších obyvateľov svedčí aj keramický vodovod, napájajúci kamennú cisternu pramenistou horskou vodou. Jeho predobrazy treba hľadať najskôr vo vyspelom mediteránnom prostredí, najskôr v Itálii.
Okrem samotných stavieb a keramických zlomkov sa v pevnosti v minulosti našiel aj súdobý bronzový prsteň, ku ktorému pribudol aj nový exemplár. Z ďalších nálezov možno spomenúť hroty šípov, ostrohu a azda aj minimálne jeden fragment brnenia, nájdený v tesnej blízkosti palácovej stavby.
Opevnená poloha zrejme napomáhala strážiť údolie s prechodom na Záhorie aj po vybudovaní náprotivného kamenného hradu Biely kameň, ktorý vzniká najneskôr okolo polovice 13. storočia. Výskum pevnosti vo Svätom Jure naďalej pokračuje a dopĺňa mozaiku rozvoja stredovekej spoločnosti na území dnešného Slovensku, s presahom mimo jeho hraníc.
Archeologické nálezy a ich význam
V priebehu 90. rokov 20. storočia a neskôr počas nášho výskumu sa z hradiska získali početné bronzové kovania remeňov avarského typu. Tie sa časťou odbornej verejnosti vo všeobecnosti hodnotili ako surovina určená na ďalšie spracovanie v mladšom období. Neustále pribúdanie nových nálezov z Hradiska Neštich, z ktorých niektoré chronologicky spadajú pred polovicu 8. storočia však otázku tzv. Zrejme vôbec najstarším stredovekým predmetom je ozdobný sklený amulet v podobe praslenu, importovaný z územia merovejskej Franskej ríše, ktorý nemá na strednom Dunaji analógie. Bezpochyby zaujímavé sú aj nálezy železné hrotov šípov, osobitne avarský, nomádsky typ s troma krídelkami, ale i železné ostrohy s háčikmi, typické zas pre Slovanov. Tieto nálezy rozhodne nemožno spájať s druhotným spracovaním.
Rozptyl avarských bronzov po veľkej ploche lokality navyše poukazuje na stratové artefakty, výnimky však nemožno vylúčiť. Početnosť artefaktov z 8. storočia a ich značná jednotnosť poukazuje na prítomnosť bojovníckej zložky. Kto však boli ľudia, ktorí sa na hradisku pohybovali a strácali časti výstroja? Porovnanie materiálnej kultúry s pohrebiskami Avarského kaganátu vykazuje očividnú zhodu. Najbližšie pohrebiská tohto útvaru pritom ležia len pár kilometrov od Svätého Jura - vo Vajnoroch a v Bernolákove. Tieto spolu s ďalšími nekropolami (napr. Záhorská Bystrica, Vajnory, Senec, Cífer…) vytyčujú tunajší priebeh pomedzia slovanského Nitrianska a kaganátu.
Tento politický útvar založili nomádski Avari v roku 567/568, avšak za spoluúčasti viacerých etník, predovšetkým Slovanov. Je zaujímavé, že práve severný okraj kaganátu, tiahnuci sa popri Dunaji, vykazuje dominanciu slovanského živlu, ktorú okrem výpovede archeológie a antropológie potvrdzujú napríklad aj pozoruhodné genetické analýzy z neďalekého pohrebiska v Cíferi, ojedinelé svojho druhu u nás. Z okolia náleziska pochádzajú aj ďalšie významné artefakty, akými sú zlatá byzantská minca-solidus (Svätý Jur/Rača) či skvostný zlatý prsteň rovnakej proveniencie (Čierna Voda), poukazujúce na diaľkové kontakty.
Ukazuje sa, že okolité pohrebiská, sídliská a ojedinelé nálezy svedčia o zapojení výšinného miesta na horskom výbežku nad Svätým Jurom do sídelnej štruktúry na pomedzí svetov multietnického kaganátu a nitrianskych Slovanov. Tieto svety však, vzhľadom na výraznú slavinitu podunajskej časti kaganátu nemali bezprostredne antagonický charakter. Mohli títo „slovanskí Avari“ vybudovať na Neštichu prvé opevnenie?
V tejto súvislosti je zaujímavé, že viaceré franské pramene zaznamenali opevnenia (priekopy, pevnosti na kopcoch, pri riekach a v lesoch, a tzv. hrinky) v čase ťažení Frankov proti Avarom koncom 8. storočia. Jedna z týchto pevností (latinsky munitio/firmitas) bola dobytá v susednom Dolnom Rakúsku severne od Dunaja (nad riekou Kamp).
Vzhľadom na existenciu opevnení na strednom Dunaji, zachytenú v písomných prameňoch v závere 8. storočia, ako aj na nálezy chronologicky výrazných a početných artefaktov sa domnievam, že jedno z opevnení mohlo vzniknúť v 2. polovici 8. storočia i na Hradisku Neštich, ktoré mohlo byť svedkom fransko-avarského zápolenia. Ďalekosiahle zmeny po zániku kaganátu, začiatkom 9. storočia, využívanie polohy neprerušili, naopak, kontinuita je viditeľná. V priebehu 9. storočia sledujeme vzostup moci slovanských kniežat okolo stredného Dunaja, ktorých otcovia dedovia sa podieľali na zániku kaganátu v záujme mocenskej sebarealizácie na úkor moci posledných avarských kaganov.
Prehľad Dôležitých Nálezov
Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad dôležitých nálezov na hradisku Neštich a ich priradenie k jednotlivým obdobiam:
| Obdobie | Typ Nálezu | Význam |
|---|---|---|
| Doba Halštatská | Zemnice, keramické zlomky | Doklady o prvých sídelných aktivitách |
| Doba Laténska | Spony, keltská minca | Prítomnosť Keltov |
| Doba Rímska a Sťahovania Národov | Rímske mince, germánske spony | Prítomnosť Germánov |
| 8. Storočie | Avarské kovania | Záujem o lokalitu v čase avarského kaganátu |
| 9. Storočie | Slovanská keramika, zbrane, šperky | Rozmach hradiska počas Veľkej Moravy |
| 13.-14. Storočie | Keramika, kachlice, bronzový prsteň | Obnovenie osídlenia Hunt-Poznanovcami |