Plytvanie jedlom a biblický pohľad na túto problematiku

Téma plytvania jedlom je environmentálny, ekonomický aj etický problém. Zatiaľ čo my pred sebou často tlačíme plné košíky, na niektorých miestach ľudia hladujú.

Alarmujúce štatistiky

Vedeli ste, že priemerný Slovák vyprodukuje viac ako 160 kg odpadu z potravín ročne a polovica z toho sú práve domácnosti? Potravinový odpad má vážny dopad na životné prostredie, ekonomiku a v chudobných oblastiach stojí v protiklade s podvýživou a hladovaním mnohých ľudí.

Hmotnosť celosvetovo vyprodukovaného potravinového odpadu predstavuje 1,3 miliardy ton. Vzniká naprieč celým potravinovým reťazcom, pričom vytvára obrovskú záťaž na životné prostredie. Či už ide o plytvanie vzácnymi prírodnými zdrojmi, akými sú voda a pôda, alebo o znečistenie ovzdušia.

Téma potravinového odpadu a strát je na Slovensku viac ako aktuálna. Ročná produkcia potravinového odpadu v SR predstavuje až 0,86 mil. ton. Sme takmer na rovnakej úrovni ako v susednom Maďarsku, ktoré má dvojnásobok populácie Slovenska. Podľa štatistík 5 obchodných reťazcov sa v roku 2016 vyhodilo až 15 tisíc ton využiteľných potravín, zatiaľ čo na Slovensku žije takmer 900 tisíc ľudí pod hranicou chudoby.

Na to, aby sme sa správali ohľaduplne k potravinovým zdrojom, netreba veľa, stačí zmeniť aspoň niektoré staré návyky a všímať si možnosti okolo nás. Každý by mal začať od seba. Ako a aké potraviny nakupujem?

Slovo odpad by sa s jedlom vlastne vôbec nemalo spájať. Je múdre plánovať si svoj jedálniček. Nenakupovať hladný a v zhlukoch a v zľavách za každú cenu, len preto, že sa to oplatí. Lepšie je nakupovať viackrát za týždeň, a to v menších množstvách, ako ísť na jeden veľký nákup každé dva týždne. Je dobré zaujímať sa aj o to, čo nakupujeme.

Kto to vyrobil alebo dopestoval. Vytvárať si k potravinám určitý vzťah - to môže pomôcť k tomu, aby sme si jedlo viac vážili a eliminovali vyhadzovanie nevyužitých zvyškov, na ktoré sme zabudli alebo ani nemali čas ich použiť, lebo chladnička bola taká preplnená, že sme sa v nej stratili. Chce to striedmosť, otvorené oči a troška snahy na začiatku. Kým si človek urobí obraz o tom, čo kde môže nakúpiť, napríklad v bezobalovej forme.

Môžeme si tiež pripraviť zásobu vlastných znovu použiteľných vreciek a nádobiek. Odporúčam, aby sa v chladničke a špajze určili priority. Nevarme príliš veľké množstvá jedál, aby sme ich dokázali skonzumovať čerstvo pripravené, ale ak nám aj ostanú zvyšky, zamrazme si ich na „horšie časy“.

Zvyšky jedál bez pôvodného obalu môžeme skladovať aj v chladničke, je však potrebné ich označiť dátumom vloženia do chladničky, aby sme vedeli, dokedy ich môžeme skonzumovať. Surové mäso, hydina a ryby by sa mali skladovať osobitne, aby nekontaminovali zeleninu, ovocie či mliečne výrobky - naspodku chladničky.

Naštudujme si, ktoré ovocie či zelenina patrí alebo nepatrí do chladničky. Napríklad také paradajky tam nemajú čo hľadať, lebo takto rýchlejšie strácajú svoju chuť a vôňu. Dátum minimálnej trvanlivosti a dátum spotreby nie sú to isté. Skonzumovať sa dá v podstate všetko, čo nezje nás a nie je jedovaté (úsmev).

Predchádzajúce generácie využívali suroviny takpovediac až „do špiku kostí“. Dnes môžeme ušetriť, ale aj pomôcť planéte napríklad tým, že budeme kupovať celé mäso (napríklad kura) a porcovať si ho sami - niečo zamraziť, niečo pripraviť na čerstvo v hlavnom jedle, kosti použiť v polievke a tak ďalej. Kalerábové či reďkovkové alebo cviklové listy? Do šalátu či napríklad quichu.

Aby nám suroviny robili radosť čo najdlhšie, je treba vedieť, ako s nimi v domácnosti zaobchádzať. Tieto produkty môžeme jesť celoročne aj vďaka ich správnemu skladovaniu a spracovávaniu. Sušenie je napríklad jedna z najstarších metód uchovávania jedla. Sušenie na slnku využívame najmä na huby, bylinky a ovocie. Ja osobne milujem sušené paradajky alebo slivky do vianočnej kapustnice.

Nezabúdajte zavárať a fermentovať. Je to tiež spôsob, ako využiť prebytky a uskladniť si ich na „horšie časy”, ako ja volám zimné obdobie. Pretože je prirodzene chudobnejšie na pestrosť, ale takýmto prístupom si ho môžeme spestriť my sami.

Plytvanie jedlom z pohľadu viery

Sú dve veci, na ktoré som ako katolíčka mimoriadne citlivá. Keď niekto vyslovuje meno Božie nadarmo, a keď niekto plytvá jedlom. Zvlášť ma to irituje, keď to robia veriaci ľudia a (verím, že len) z nevedomosti neprikladajú týmto veciam dôležitosť, aká im prináleží. Ak dovolíte, podelím sa s vami o to, prečo mi tak veľmi záleží na tom, aby sa tento neduh aspoň z našich radov odstránil.

Nie je to však pravda. Prikázanie „Nevezmeš meno Božie nadarmo“ predsa nehovorí, že sa to týka len prípadov „v hneve“. Týka sa to aj všetkých, ktorí nemajú k Božiemu menu náležitú úctu a tým je dobré pripomenúť, že druhý Boží príkaz pokračuje v Knihe Exodus takto: „Lebo Pán nenechá bez trestu toho, kto bude brať jeho meno nadarmo.“ (Ex 20,7)

Všetci moji kolegovia a kamaráti veľmi dobre vedia, že v mojej prítomnosti nestrpím akékoľvek neuvážené vyslovovanie mena Božieho. Ani také, ktoré je už údajne „zľudovené“, pretože Slováci sú zvyknutí používať Božie meno doslova ako citoslovce. Ja sa však nemienim zmieriť s tým, že neúctivé vyslovovanie mena Ježiša Krista počujem v televízii, na ulici, v obchode - a už vôbec sa mi nepáči, keď to robia veriaci ľudia.

K tomuto rozhodnutiu ma priviedli rôzni vizionári, ktorí hovoria, že v očistci sa tým, ktorí meno Božie (alebo Svätej Panny) zbytočne vyslovovali, bude tvrdo a bolestivo vštepovať k tomuto menu úcta, aká mu patrí.

Bývalý hlavný exorcista z Ríma, páter Gabriel Amorth, raz kdesi spomenul, že zlí duchovia nedokážu vysloviť sväté mená. Keď hovoria o Bohu, používajú slová „On“ alebo „váš Šéf“. Naozaj si myslíme, že ak sa títo duchovia desia Božieho mena, ktoré je sväté - tak je v poriadku, keď my toto meno neuvážene vyslovujeme?

Ako reagovať na zbytočné vyslovovanie Božieho mena?

Vždy, keď budeme počuť, že niekto okolo nás, alebo v televízii či v rádiu vysloví Meno Božie nadarmo, povedzme v duchu zas my pochvalu tomuto Menu. Ako zadosťučinenie. Napríklad: Nech je Meno Ježiš zvelebené na celej Zemi. Nech sa na Tvoje Meno, Bože, zohne každé koleno v nebi, na zemi, aj v podsvetí.

Ďalšia vec, ktorá ma ako veriacu katolíčku nesmierne irituje, je okrem ľahkovážneho vyslovovania Božieho mena - plytvanie potravinami.

Keď som ako študentka navštívila Ameriku, bola som tam zdesená jednou vecou, ktorá bola podľa mňa natoľko závažná, že som ju nebola ochotná akceptovať a narobila som si tam vďaka tomu aj zopár nepriateľov. Túto krajinu charakterizuje nemiernosť. Nikde inde som nevidela také plytvanie jedlom, ako práve v USA. Nikde inde podľa mňa ľudia nevyhadzujú také obrovské množstvá jedla do koša - bez čo len náznaku ľútosti.

Niekto vyhadzuje, iný hladuje

„Čo to robíš, Libby?“ pýtala som sa panej, u ktorej som ako študentka bývala. „Prečo tie potraviny vyhadzuješ?“ Moja americká domáca mi vysvetlila, že potraviny síce nakúpila pre celú rodinu a sú ešte čerstvé, ale deti jej oznámili, že to jesť nebudú. Majú chuť na niečo iné.

„Tak prečo z toho niečo nenavaríš a nedáš do mrazničky? Potom to len vyberieš, keď na to dostanú chuť?“ čudovala som sa. Bolo mi však vysvetlené, že s tým je veľa roboty a kto by to varil, keď stačí nakúpiť iné.

Ťažko tu niečo vysvetľovať, keď Libby žila v tomto „systéme“ celý život. Nechápala, prečo by mala variť, keď ju k tomu nenúti ani nedostatok peňazí, ani ceny. Práve naopak, od srdca ma úprimne poľutovala, že si nemôžem dovoliť nakupovať každý deň nové jedlo a radšej som ochotná variť a spotrebovať aj posledný kúsok chleba. Tak, ako ma to naučila moja stará mama, ktorá počas vojny hladovala.

Keď sa vojna skončila, moja stará mama už nikdy nevyhodila ani kúsok chleba a naučila to aj svoje deti a vnúčatá. V našich domácnostiach pri nakupovaní a varení rozmýšľame, sledujeme trvanlivosť potravín a jedálny lístok plánujeme tak, aby sme nemuseli nič vyhadzovať do koša.

Veď aj Ježiš o tom hovoril…

Spomenula som si na to, aká múdra bola moja stará mama, keď som sa raz zamyslela nad slovami Ježiša z Jánovho Evanjelia, ktorý nám to predsa už veľmi dávno povedal. A veľmi jasne. Nech nič nevyjde nazmar!

„Tu Ježiš vzal chleby, vzdával vďaky a rozdával sediacim; podobne aj z rýb, koľko chceli. Keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom: Pozbierajte zvyšné odrobiny, aby nič nevyšlo nazmar!“ (Jn 6,11-12)

Amerika je však v tomto smere extrém. Plytvanie potravinami tam dosiahlo rozmer, aký inde vo svete neuvidíte. Zistilo sa, že cena vyhodeného jedla v Štátoch dosahuje ročne asi 240 miliárd dolárov. Na jednu domácnosť to prepočítali na 1866 dolárov ročne. Ľudia tam vyhodia teda približne 30 - 40 % zakúpeného jedla.

Aby sme však nekrivdili Američanom, ani Európania nie sú práve vzorom šetrenia. Podľa informácií z Európskej únie končí každoročne v koši 88 miliónov ton úplne dobrého a čerstvého jedla v sume približne 143 miliárd eur.

Hlad zabíja viac ako choroby

A čo my, Slováci? Na Slovensku je to na obyvateľa ročne asi 40 - 60 kilogramov zbytočne vyhodeného jedla. Paradoxom je, že kým u nás žije už približne milión ľudí na hranici chudoby, tak pred šiestimi rokmi vyhodilo 5 obchodných reťazcov približne 15 000 ton (!) potravín, ktoré sa ešte dali zužitkovať a neboli pokazené.

Ale kým sa v najbohatších krajinách sveta s jedlom a potravinami nehorázne plytvá, 805 miliónov ľudí na svete ho nemá dosť a hladuje. To je každý deviaty človek. Hlad zabíja na svete ročne viac ako AIDS, malária a tuberkulóza dohromady.

Myslime na to, prosím, keď pôjdeme najbližšie nakupovať. Alebo keď navaríme viac, ako dokážeme zjesť.

Nedávno som spoznala človeka, ktorý so svojím prebytočným jedlom chodí pod mosty, za bezdomovcami, lebo mu svedomie nedovolí vyhodiť nepokazené jedlo.

Správne skladovanie potravín

Keď teploty prekročia tridsiatku a klimatizácia doma chýba, skladovanie potravín sa môže zmeniť na poriadnu výzvu. Nie všetko totiž patrí do chladničky - a niektoré veci tam naopak musia ísť okamžite, inak riskujete pokazenie aj zdravotné problémy.

Keď vonku teploty atakujú tropickú tridsiatku a v byte nemáte klimatizáciu, udržať potraviny čerstvé je poriadna výzva. Nie všetko však musí okamžite skončiť v chladničke - niektoré suroviny tam rýchlejšie starnú, strácajú chuť alebo dokonca plesnivejú. Naopak, niektoré potraviny by ste mali do chladu uložiť okamžite, najmä ak hrozí, že sa pokazí nielen ich chuť, ale aj bezpečnosť.

Potraviny, ktoré NEtreba skladovať v chladničke - aj keď je vonku horúco

• Cibuľa a cesnak - Tieto plodiny nemajú rady vlhké prostredie. V chladničke rýchlo zmäknú, začnú klíčiť alebo plesnivieť. Najlepšie im je na tmavom, suchom a dobre vetranom mieste - napríklad v špajzi, v papierovom vrecku či v hlinenej nádobe.
• Zemiaky - Aj keď sa zdá, že v horúčave by im chladnička prospela, nie je to pravda. Nízka teplota rozkladá škrob na cukor, čo mení ich chuť a štruktúru. Zemiaky preto skladujte v tieni a mimo slnka - ideálne v drevenej debničke alebo textilnom vreci.
• Chlieb a pečivo - V chladničke chlieb rýchlo tvrdne a stráca arómu. Lepšie je ho zabaliť do plátenného vrecka a uchovať na tmavom mieste. Ak viete, že ho nestihnete zjesť, radšej ho zamrazte - rozmrazený chlieb bude chutnejší ako ten z chladničky.
• Paradajky - Nízka teplota ničí ich chuť a vôňu. V chladničke sa tiež rýchlejšie kazia na povrchu. Paradajky uchovávajte pri izbovej teplote, mimo slnka. Stačí misa na kuchynskej linke.
• Banány, mango, avokádo - Tropické ovocie neznáša chlad. V chladničke stráca farbu, vôňu a nezreje správne. Ak ešte nie sú úplne zrelé, nechajte ich na stole. Zrelé avokádo môžete do chladničky uložiť na pár dní, ale len tesne pred konzumáciou. Ak chcete, aby vám avokádo vydržalo dlhšie, uložte ho do chladničky v nádobe s vodou.
• Melón a ananás (nekrájaný) - Kým nie sú rozkrojené, netreba ich dávať do chladu. Naopak - v izbe si zachovajú sladšiu chuť. Po rozkrojení ich však určite uložte do chladničky a spotrebujte do 2 dní.
• Med, oleje, orechy a strukoviny - Tieto potraviny sú stabilné a chlad im môže skôr uškodiť (napr. olej zakalí, orechy zvlhnú). Stačí ich uložiť na suché, tmavé miesto. Ideálna je skrinka mimo okna a sporáka.

Potraviny, ktoré V HORÚČAVE určite musia ísť do chladničky

• Mlieko a mliečne výrobky - Jogurty, tvaroh, syry, maslo - všetko musí byť v chlade, inak hrozí riziko rýchleho skvasenia a rastu baktérií. Ak si nosíte mliečne výrobky z obchodu počas horúceho dňa, použite termo tašku alebo vložte chladiacu vložku.
• Mäso, ryby a údeniny - Tieto potraviny sú najviac náchylné na skazenie. Už po pár hodinách v teple môžu byť zdraviu nebezpečné. Skladujte ich vždy v najchladnejšej časti chladničky (zvyčajne spodná polica). Pozor: Nikdy nerozmrazujte mäso na kuchynskej linke. V horúčave sa v ňom množia baktérie extrémne rýchlo. Rozmrazujte v chladničke alebo pod studenou tečúcou vodou.
• Vajíčka - Aj keď v obchode bývajú často mimo chladu, doma by ste ich mali dať do chladničky - najmä počas leta. Nízka teplota spomaľuje rozvoj salmonely a udrží vajíčka čerstvé dlhšie.
• Už rozkrojené ovocie a zelenina - Melón, jablká, uhorky či šalát po rozkrojení rýchlo podliehajú skaze. Dajte ich do uzatvárateľnej nádoby a skladujte v chladničke. Inak rýchlo splesnejú alebo sa zmenia na kašu.
• Varené jedlá a zvyšky z obedov - Nenechávajte ich na kuchynskej linke. Nechajte vychladnúť (nie viac než 2 hodiny) a dajte do chladničky. V horúčavách sa baktérie množia extrémne rýchlo - stačí malá nepozornosť a môže dôjsť k otrave.
• Rastlinné mlieka a smoothies - Aj keď niektoré balenia rastlinných mliek sa pred otvorením nemusia chladiť, po otvorení by mali ísť vždy do chladničky. Smoothies sú náchylné na fermentáciu - radšej ich skonzumujte hneď alebo dobre vychlaďte.

Ako skladovať potraviny, keď nemáte klimatizáciu?

• Zatvárajte okná počas najväčších horúčav. Otvárajte len ráno a večer, keď je chladnejšie.
• Zatemňujte. Používajte rolety, závesy alebo fólie proti slnku.
• Vetranie je základ. Aj bez klimatizácie pomáha prievan aspoň raz denne.
• Nepreplňujte chladničku. Studený vzduch musí cirkulovať, inak potraviny rýchlejšie splesnejú.
• Používajte chladiace tašky. Najmä na nákupy v teplom aute alebo keď nesiete jedlo na chatu.
• Investujte do termo nádob a vákuových obalov. Pomáhajú predĺžiť čerstvosť, aj keď nemáte ideálne podmienky.

V horúčavách sa potraviny kazia rýchlejšie, ale s trochou plánovania a praktických trikov sa dá všetko zvládnuť aj bez klimatizácie.

Pravoslávne Vianoce

Väčšina pravoslávnych kresťanov, ktorí nasledujú juliánsky kalendár, slávi Vianoce 7. januára. Tento rozdiel vznikol reformou kalendára v 16. storočí, keď západná cirkev prešla na gregoriánsky kalendár, zatiaľ čo pravoslávna cirkev zostala pri pôvodnom juliánskom kalendári.

Príprava na Vianoce: Pôst a duchovné očistenie

Pravoslávnym Vianociam predchádza 40-dňový pôst, známy ako Filipovka alebo Adventný pôst. Počas tohto obdobia sa veriaci zdržiavajú konzumácie mäsa, mliečnych výrobkov a často aj oleja. Pôst však nie je len o jedle - jeho cieľom je duchovné očistenie, modlitba a zmierenie s blízkymi.

Štedrý večer: Pokora a rodinné tradície

6. januára, na Štedrý večer, začína hlavná oslava narodenia Krista. Tento deň je pre veriacich významným momentom:

• Pôstne jedlá: Tradične sa podáva 12 pôstnych jedál, ktoré symbolizujú dvanásť apoštolov. Medzi typické pokrmy patria varená pšenica (kutiya), med, orechy, ovocie, kapustové listy a fazuľové jedlá.
• Modlitba a sviečky: Rodiny sa spoločne modlia, zapaľujú sviečky a čítajú pasáže z Biblie.
• Seno na stole: Na stôl sa často kladie seno, ktoré pripomína narodenie Krista v maštali.
• Prvá hviezda: Oslavy oficiálne začínajú, keď sa na oblohe objaví prvá hviezda, symbolizujúca Betlehemskú hviezdu.

Božská liturgia: Vrchol osláv

Na Pravoslávne Vianoce (7. januára) je hlavným bodom dňa slávnostná bohoslužba, známa ako Božská liturgia. Veriaci sa stretávajú v kostoloch, kde sa modlia, spievajú hymny a radujú sa z Kristovho narodenia. Atmosféru dotvára kadidlo, svetlo sviečok a nádherné pravoslávne ikony.

Regionálne zvyky v pravoslávnych krajinách

1. Rusko:
   • Vianoce sú v Rusku tichým a duchovným sviatkom. Počas Štedrého večera sa rodiny stretávajú pri skromnej večeri, kde nechýba kutya a rybie pokrmy. Kostoly sú vyzdobené ikonami a farebnými dekoráciami.
2. Srbsko:
   • Srbi majú tradíciu pálenia badnjaka, čo je dubová vetva symbolizujúca Betlehemské jasle. Tento obrad sa odohráva na Štedrý večer a má priniesť rodine pokoj a zdravie.
3. Grécko:
   • Gréci oslavujú Kristovo narodenie pečením špeciálneho chlebíka nazývaného Christopsomo (Kristov chlieb), ktorý sa zdobí krížom a symbolmi rodiny.
4. Ukrajina:
   • Na Ukrajine je kľúčovým pokrmom počas Vianoc varená pšenica so sušeným ovocím a medom. Zároveň tu prebiehajú kolednícke sprievody, kde deti aj dospelí spievajú vianočné piesne.

Pravoslávne Vianoce vs. západné Vianoce

Na rozdiel od komerčne ladených západných Vianoc si pravoslávne komunity zachovávajú hlbokú duchovnú podstatu sviatkov. Hlavný dôraz je kladený na vieru, rodinné hodnoty a tradície, ktoré sú odovzdávané z generácie na generáciu.

Pravoslávne Vianoce sú krásnym príkladom sviatkov, ktoré spájajú duchovnú hĺbku, rodinnú lásku a úctu k tradíciám. Bez ohľadu na to, kedy a ako ich slávime, najdôležitejšie je, aby sme tento čas prežili v pokoji, láske a radosti.

tags: #vyhadzovat #jedlo #bozi #dar #co #hovori