Svätý Ignác z Loyoly, zakladateľ rehole jezuitov, je významnou postavou v dejinách Katolíckej cirkvi. Bol autorom knihy, ktorá výrazne ovplyvnila mnohých ľudí. Jeho Duchovné cvičenia boli a sú inšpiráciou pri premýšľaní o zmysle života.
Svätý Ignác z Loyoly
Život svätého Ignáca z Loyoly
Svätý Ignác sa narodil v roku 1491 na zámku Loyola v severnom Španielsku. Bol najmladším z trinástich detí.
Za mladi žil na španielskom kráľovskom dvore. Ideálom, ku ktorému sa chcel čo najviac priblížiť, boli rytieri. Počas obliehania Pamplony Francúzmi v roku 1522 sa chceli obrancovia mesta vzdať francúzskej presile. Ignác z Loyoly ich presvedčil, aby sa bránili ďalej. Obrana bola taká urputná, že Francúzi napriek opakovaným útokom nemohli mesto dobyť.
Až potom, čo delová guľa rozdrvila Ignácovi nohu, pristúpilo mesto na kapituláciu. U Francúzov vzbudilo Ignácovo hrdinstvo taký rešpekt, že ho nechali dopraviť na jeho panstvo v Loyole, aby sa tam doliečil. Bohužiaľ, dolámaná noha mu zle zrástla a museli mu ju nanovo zlomiť, aby bola nádej, že Ignác z Loyoly bude ešte chodiť. Počas dlhého liečenia, keď musel ležať na lôžku, dal si Ignác doniesť na čítanie knihy. Prial si najmä svoje obľúbené rytierske romány. K dispozícii však mali iba knihy o živote svätých. Najskôr kvôli kráteniu času, neskôr so záujmom čítal budúci svätec úplne inú literatúru, než na akú bol zvyknutý.
Počas liečby, kedy bol odkázaný ležať v posteli, prečítal knihy Život Krista a Zlatú legendu (Legenda aurea), ktoré mu doniesla švagriná. Napriek prvotnej nechuti sa mu knihy zapáčili. Najviac ho oslovilo sebazapieranie a pokánie pustovníkov. I to bol podnet k jeho obráteniu, ktoré sa udialo na jeseň roku 1521. Jeho životným heslom sa stalo „Všetko na väčšiu slávu Božiu!“. V roku 1537 bol Ignác vysvätený za kňaza.
So svojimi spoločníkmi v Ríme sa začal venovať apoštolátu a dobročinnosti. Ich apoštolát schválil pápež Pavol III., a tak vznikla rehoľa Spoločnosť Ježišova, ktorá je dnes známa pod menom jezuiti. 31. júla 1556 skoro ráno Ignác naposledy vydýchol. Jeho telo je pochované v hlavnom jezuitskom chráme v Ríme, kde sa stalo mnoho zázrakov. V roku 1622 ho pápež Gregor XV. spolu s Františkom Xaverským vyhlásil za svätého.
Duchovné cvičenia svätého Ignáca
Hneď na úvod Duchovných cvičení sv. Ignác uvádza: „Človek je stvorený, aby chválil Boha, nášho Pána, vzdával mu úctu a slúžil mu, a takýmto spôsobom si spasil dušu. Najobraznejšia pasáž Duchovných cvičení je učenie o dvoch zástavách. Čitateľ si má predstaviť dve armády zhromaždené pod dvomi zástavami. Jedna armáda je zhromaždená kdesi pri Babylone pod zástavou Satana. Druhá armáda je zhromaždená pod Kristovou zástavou v Jeruzaleme. Obe armády už tisícročia medzi sebou bojujú. Kristova nakoniec vyhrá, ale do konečného víťazstva bude treba vybojovať ešte veľa bitiek.
Svätý Ignác sa čitateľovi dáva na výber: Chceš byť Kristovým vojakom a bojovať pod Jeho zástavou v jeho armáde? Potom ale odhoď všetky nepodstatné veci a verne nasleduj Krista! Na prvý pohľad jednoduchá voľba. Ale kto z nás dokáže podobne ako sv. Peter nechať všetko tak, opustiť svoju prácu, svoju rodinu a bezvýhradne nasledovať Najvyššieho Veliteľa?
Vďaka svätému Ignácovi sa v mnohých ľuďoch periodicky ozýva otázka: Mám v sebe silu opýtať sa Najvyššieho Veliteľa: Čo chceš, aby som v živote urobil? A keď mi odpovie, mám v sebe silu vykonať jeho rozkaz, nech by bol akýkoľvek?
Svätý Ignác z Loyoly, jeden z najväčších mystikov, hovorí, že modlitbové cvičenie, ktoré poznáme ako spytovanie svedomia alebo exámen, je najdôležitejšou časťou dňa. Spytovanie svedomia predkladá Bohu každodenné úsilie a privádza doň Boha. Užšie zjednocuje s Bohom a odhaľuje Boží pohľad na každodenný život. Podľa svätého Ignáca by modlitba exámen mala prebiehať dvakrát do dňa v čase, ktorý človeku najlepšie vyhovuje (ideálne na obed a večer).
Ignaciánske spytovanie svedomia:
- ďakovať,
- prosiť o Ducha,
- skontrolovať a rozpoznať neúspechy,
- prosiť o odpustenie a uzdravenie,
- modlit sa za nasledujúci deň.
Svätý Ignác sa vo svojej autobiografii predstavuje ako pútnik, ktorého Boh viedol od jeho zranenia v španielskej Pamplone, cez mnoho krajín až pokiaľ nezakotvil v Ríme. V prvom rade vysvetľuje ako ho Boh viedol od začiatku obrátenia, potom nasleduje otcovské poučenie a napokon jeho pohľad na vznik Spoločnosti Ježišovej. Nie je jednoduché pochopiť toto posolstvo a preto je dôležité zachytiť tieto najdôležitejšie časti životopisu, ku ktorým si pripravíme aj krátky a jednoduchý duchovný komentár, aby sme dokázali odkryť skrytý duchovný poklad a objavili hĺbku ignaciánskej spirituality.
Ignác Loyolský opisuje vnútornú slobodu, čiže indiferenciu ako stav, kedy “z našej strany nechceme radšej zdravie ako chorobu, radšej bohatstvo ako chudobu, radšej česť ako potupu, radšej dlhší ako kratší život… túžiac po tom a voliac si jedine to, čo nás lepšie vedie k cieľu, pre ktorý sme stvorení”.
Pri rozhodovaní medzi dvoma alebo viacerými dobrami každá z alternatív, každá služba, bude prínosom pre rast Božieho kráľovstva. Otázka “viac” však spočíva v tom: “Čo je tým mojím viac?; Čim ja môžem “viac” prispieť k budovaniu Božieho kráľovstva?“ Viac však neznamená viac pracovať, ani robiť nemožné.
Denná skúška vedomia
Kritéria rozhodovania podľa sv. Ignáca:
- väčšia plodnosť: ktorá alternatíva prinesie lepšie výsledky, viac ovocia? Ktorá alternatíva mi dá príležitosť konať viac dobro sebe a blížnym? Ktorá alternatíva bude účinnejšia, dobročinnejšia alebo produktívnejšie pre mňa a pre iných?
- väčšia duchovná útecha: ktorá z alternatív mi ponúka viacej radosti, pokoja a naplnenia? Čo mi ako človeku pomáha byť viac sebou samým, dáva mi väčší zmysel vlastnej identity a robím ma spokojným se sebou? Ktorá z alternatív ma viacej smeruje k dobrým a život prinášajúcim vzťahom so sebou, inými blížnymi a Bohom?
- kariéra smerom nadol: ako ťažko pracujem na zmenšení ľudského utrpenia a biedy? Využívam na to svoje talenty a dary?
Ježiš by mal byť normou, prvotným obrazom, “tvarom a formou” našich životov a rozhodnutí. Ježiš nám pomáha skrze svoje učenie a príklad toho, ako jednal s ľuďmi: milosrdne, pravdivo, verne, férovo, spravodlivo a milujúco.
Ticho je nevyhnutnou podmienkou na to, aby sme dokázali počuť. Starobylé mníške tradície východu ako aj západu svedčia o dôležitosti ticha. To platilo aj o samotnom Ježišovi Kristovi, ako aj o sv. Pavlovi apoštolovi, či Františkovi Asiskom alebo aj Ignácovi Loyolskom. V dôležitých okamihoch ich života sa utiahli do samoty.
Ticho prináša z nášho vnútra na povrch naše starosti, motívy, záujmy. Samozrejme ticho môže “vyplaviť” na povrch aj naše obavy, zraňujúce skúsenosti, chaotické myšlienky či bremená, ktoré si nosíme z minulosti. Ich jednoduchým “zametením pod koberec” by sme dosiahli možno zdanlivý pokoj avšak s rizikom, že nás budú negatívne ovplyvňovať aj naďalej.
Ignaciánsky rok
Generálny predstavený Spoločnosti Ježišovej vyhlásil ignaciánsky rok, ktorý sa začal 20. mája 2021 a skončil sa 31. júla 2022. Práve počas procesu uzdravovania započul sv. Ignác Pánovo volanie. Pre sv. Ignáca a Spoločnosť Ježišovu sú práve duchovné cvičenia hlavným nástrojom na rozlíšenie Božieho volania. Prostredníctvom nich rastieme vo viere, nádeji a láske. Cez ne sa pripravujeme na službu Bohu a ostatným.
Svätý Ignác z Loyoly je veľkou postavou v dejinách Katolíckej Cirkvi. Po svojom obrátení mal veľa intenzívnych a bohatých duchovných zážitkov. Cirkev uznala všetky tieto duchovné skúsenosti sv. Ignáca a schválila Spoločnosť Ježišovu.
Modlitba sv. Ignáca z Loyoly:
Vezmi, Pane, a prijmi, celú moju slobodu, moju pamäť, môj rozum a celú moju vôľu. Veď všetko, čo mám, si mi dal Ty. Tebe, Pane, to vraciam. Všetko je to Tvoje. Nakladaj s tým celkom podľa svojej vôle.