Obec Láb sa nachádza na juhu Borskej nížiny, osem kilometrov južne od Malaciek. Osada pod názvom Loyp sa spomína už v roku 1206. Pôvodne patrila k plaveckému panstvu, neskôr sa stala vlastníctvom majiteľov stupavského panstva. V 16. storočí sa tu usadili rodiny chorvátskych kolonistov. Láb sa postupne vyvinul na stredne veľkú obec, ktorá mala až v roku 1720 vlastný mlyn.
Obyvatelia Lábu sa venovali poľnohospodárstvu, najmä pestovaním zeleniny, ktorú na prelome 19. a 20. storočia predávali až vo Viedni. Typickým remeslom bolo rezbárstvo a výšivkárstvo. Lábska výšivka sa prejavila predovšetkým v bohatosti miestneho kroja, ktorý patrí medzi najkrajšie v tomto regióne. Pre mužský odev je typické bledomodré zafarbenie, v tradičnom ženskom odeve dominuje okrem bledomodrej biela farba. Všetky jeho časti zdobí bohatá výšivka.
Od 19. storočia v obci fungovala tehelňa a píla. Napriek tomu miestni obyvatelia museli (najmä v období po 1. svetovej vojne) odchádzať za prácou do susedného Rakúska, ba dokonca za oceán.
Kostol Všetkých Svätých v Lábe
Kultúrne a Historické Pamiatky
K najzaujímavejším kultúrno-historickým pamiatkam patrí pôvodne renesančný rímsko-katolícky kostol všetkých svätých z roku 1561. V období rokov 1722 až 1728 ho prestavali a rozšírili. Baroková kaplnka pochádza z roku 1755.
V Lábe sa dodnes zachovali bohaté ľudové tradície, ich nositeľkou je predovšetkým miestna folklórna skupina. Okrem ľudového odevu sa zachovali aj prvky tradičnej vidieckej architektúry s hlinenými domami, ktorých interiér v minulosti vyzdobili miestni rezbári a maliari. Na lábskom cintoríne nájdeme zaujímavé rezbárske pamiatky (napríklad drobné sochy svätcov a vyrezávané kríže z prelomu 19. a 20. storočia).
Miestny kostol z roku 1561 prešiel za ostatné roky rozsiahlou rekonštrukciou ako interiéru tak aj vonkajších častí. Miestni veriaci sa však z opraveného chrámu netešili nadlho. Len rok po ukončení rekonštrukčných prác nastala nečakaná udalosť. Vyše tridsaťmetrová veža lábskeho kostola Všetkých Svätých sa 2. septembra krátko popoludní zrútila.
Časť sutín vtedy z časti zasypala aj svätyňu. Padajúce murivo vo vnútri kostola najviac poničilo nadstavec s obrazom Najsvätejšej Trojice, trosky pokryli historickú menzu aj svätostánok. Vonku pod sutinou spočinuli tri bronzové zvony, ktoré v tom čase už neboli využívané na zvonenie.
Prírodné Zaujímavosti
V juhozápadnej časti chotára sa rozkladá Lábske jazero s piesočnatým dnom. Je to bývalé mŕtve rameno potoka Malina (dĺžka 1 km, šírka 40 až 100 m). Využíva sa na kúpanie a je rajom pre rybárov.
Lábske jazero
Obec Láb sa nachádza na západnom okraji Slovenskej republiky, vo VÚC Bratislava, presnejšie v okrese Malacky, ktorý je najrozsiahlejším okresom bratislavského VÚC. Od Bratislavy je vzdialená len približne 35 km a 8 km južne od okresného mesta Malacky.
Matamaticko-geografická poloha obce je udaná súradnicami 48°21´45´´ s.g.š. a 16°58´30´´ v.g.š. (pričom som súradnice počítala pre bod nachádzajúci sa približne v strede obce). Priemerná nadmorská výška obce sa pohybuje v rozmedzí 141- 160 m n. m, pričom obec samotná leží v nadmorskej výške 152 m n. m. a najvyšší bod 160,6 m n. V obci žije 1400 obyvateľov a rozloha katastra obce predstavuje 27,85 km².
Čo sa polohy voči geomorfologickým jednotkám týka, obec sa nachádza v oblasti Záhorskej nížiny a jej celku Borská nižina. Prevažná časť katastra obce patrí do oddielu Záhorské pláňavy. Zvyšná časť vo východnej časti katastra spadá do oddielov Podmalokarpatská zníženina a Bor. Poloha voči chráneným územiam je tiež zaujímavá, pretože západná časť katastrálneho územia obce Láb sa nachádza v CHKO Záhorie.
Čo sa vodstva týka, katastrom preteká rieka Malina a najbližším významnejším tokom je rieka Morava, ktorá je vzdialená od obce len približne 8 km.
Prihraničná poloha s Rakúskom mala už od minulosti veľký vplyv na rozvoj obce. Najbližší hraničný prechod je vzdialený 36 km, ide o slovensko-rakúsky cestný prechod Moravský Svätý Ján - Hohenau. Najbližší slovensko-český prechod je diaľničný prechod Kúty-Břeclav vzdialený 41 km a 44 km prechod Brodské-Lanžhot. Najbližším slovensko-maďarským hraničným prechodom je Rusovce -Rajka a je vzdialený 49 km. Najbližšie civilné letisko M. R. Štefánika v Bratislave je vzdialené 39 km a vojenské letisko v Kuchyni je vzdialené 23 km.
Obec leží neďaleko rozvojovej osi sídelnej štruktúry medzi Bratislavou a Malackami a patrí k oblasti ťažiska osídlenia celoštátneho až medzinárodného významu s rozvinutými aglomeračnými väzbami. Práve poloha neďaleko Bratislavy môže byť dôvodom budúceho rastu Lábu.
V katastri obce sa nachádzajú ďalšie prírodné kúpaliská a rybárske lokality Lábskeho Jazera, Feld a Centnúz. Avšak zväčša sú využívané práve ako rybárske revíry.
Školstvo a Kultúra
Školstvo v obci zastrešujú Materská a Základná škola v Lábe. Až v roku 1976 boli dokončené a následne otvorené nové priestory samostatnej budovy. Od 1.7. V roku 2006/2007 ju navštevuje celkom 49 detí z čoho 20 detí vo veku od 5 do 6 a 22 detí od 3 do 4 rokov, pričom v januári 2007 nastúpilo ďalších 7 detí. Základná škola v Lábe má tiež dlhú históriu, v školskom roku 2006/2007 ju navštevuje spolu 110 žiakov, pričom sa škola stará aj o výchovu a vzdelávanie 25 detí školského klubu prostredníctvom štrnástich učiteľov a vychovávateľov. Škola poskytuje deťom aj množstvo mimoškolských aktivít a záujmových krúžkov, kde môžu tráviť svoj voľný čas.
Podobne ako celá obec sa aj ZŠ v Lábe aktivizuje v ochrane životného prostredia. V dňoch 6. - 10. novembra 2006 prebiehala v telocvični Základnej školy v Lábe výstava pod názvom ,,Enviromentálna komunikácia v školách a obciach dolného Pomoravia“.
Kultúra v obci Láb má dlhú históriu a aj dnes je kultúrny život čulý. Súbor vznikol v roku 1970. Už v roku 1973 bolo prvé vystúpenie v Krakovanoch, pričom ho tvorili 35 obyvatelia obce. Súbor vystupoval nielen v okolí obce, ale dokonca aj na festivale Východná. Nový súbor Lábjan vznikol v marci 1999 na podnet Klubu lábskych žien. V súbore je asi 20 členov. Zúčastnil sa rôznych akcií po celom Záhorí.
Knižnica sa nachádza v jednej z tried starej školy. Pre občanov je otvorená v pondelok od 15.00 do 17.00 hod. História tohto klubu siaha do roku 1950 kedy bol založený ženský spolok ŽIVENA. V roku 1951 bol včlenený do Výboru žien. V roku 1967 sa organizácia premenovala na Československý zväz žien a od roku 1969 pôsobil pod názvom Slovenský zväz žien. Po desaťročnej prestávke v roku 1999 obnovili svoju činnosť. Klub pracuje pod obecným úradom a treba podotknúť že bez akejkoľvek finančnej dotácie. Priestory klubu sa nachádzajú v budove obecného úradu.
Dobrovoľný hasičský spolok bol v Lábe založený už v roku 1891. Členskú základňu tvorilo 45 občanov. Terajšia požiarna zbrojnica bola postavená v roku 1942. V roku 2001 bola pristavená garáž a zrekonštruované staré priestory. Organizácia má dnes 87 členov, z toho je 29 žien. Už 30 rokov udržiavajú priateľstvo s hasičmi z družobnej obce Říčany, každý rok usporadúvajú memoriál T.
Toto združenie bolo založené v roku 1948. Členovia spolku majú na starosti celý chotár. Starajú sa o riadne zazverenie, zverinu v zime prikrmujú a uskutočňujú povolený odstrel zveriny. V roku 1965 postavili poľovnícku chatu v lokalite Starý majer. V jej blízkosti vybudovali strelnicu na streľbu na asfaltové terče. Poriadali sa tu pravidelne strelecké preteky, slávnosti a zábavy.
V obci sa na každoročne konajú aj medzi občanmi obľúbené lábske hody, rôzne kultúrne akcie pre deti i dospelých. Obec tiež organizuje výtvarné výstavy a tanečné vystúpenia detí a mládeže z obce.
Hospodárstvo a Priemysel
Priemysel v obci je silne naviazaný na nerastné suroviny a spomedzi všetkých odvetví má obec najvýznamnejšie postavenie v palivách a energetike. Postavenie Lábu v ložiskách a ťažbe zemného plynu má veľký význam aj v celoslovenskom meradle. Táto lokalita je zaradená do evidencie chránených ložiskových území. Firmou zastrešujúcou ťažbu nielen zemného plynu, ropy ale aj gazolínu je známa NAFTA a.s.
Skladovanie zemného plynu v podzemnom zásobníku zemného plynu (PZZP) Láb spoločnosti Nafta a.s. sa z viacerých hľadísk ukázalo ako veľmi výhodné. Tento najzápadnejší región Slovenska má mnohé predpoklady, ktoré boli využité k vytvoreniu komplexu podzemného zásobníka plynu. Podzemný zásobník je komplexom spájajúcim ložiská a podzemné i nadzemné zariadenia, určené pre uskladňovanie zemného plynu.
V roku 2001 pracovalo v priemysle spolu 111 obyvateľov (teda približne 7, 8% obyvateľov obce a 16,1 % z EAO) a v roku 1991 spolu 163 obyvateľov (teda 11,5 % obyvateľov obce a 24,5 % z EAO). Podľa ekonomických typov obcí, obec Láb patrí k službovým, priemysel teda na zamestnanosti nemá taký výrazný podiel.
Oblasť Záhoria a aj obec Láb je známa predovšetkým ovocinárstvom a pestovaním zeleniny. V Lábe je už z histórie známa tradícia pestovania tekvíc a aj preto sa zvyklo obyvateľom v širokom okolí hovoriť „jáderkári“.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1206 | Prvá zmienka o osade Loyp |
| 1561 | Postavený rímsko-katolícky kostol Všetkých svätých |
| 1720 | Obec má vlastný mlyn |
| 1722-1728 | Kostol prestavaný a rozšírený |
| 1755 | Postavená baroková kaplnka |
| 1891 | Založený Dobrovoľný hasičský spolok |
| 1970 | Vznik folklórneho súboru |
| 2006 | Výstava ,,Enviromentálna komunikácia v školách a obciach dolného Pomoravia“ |
| 2004 | Zriadené materské centrum Slniečko |
| 2004 | Materské centrum s názvom Slniečko |
| 2004 | Zriadenie materského centra s názvom Slniečko. |