V Biblii sa často stretávame s tým, že Ježiš nazýva svojich apoštolov bratmi. Tento článok sa zameriava na hlbšie pochopenie tohto označenia a jeho významu v kontexte Písma.
Svätý Filip Apoštol
Svätý apoštol Filip sa narodil v Betsaide v Galilei a zrejme bol učeníkom Jána Krstiteľa. V evanjeliách sa spomína niekoľkokrát v zozname apoštolov (Mt, Mk, Lk a aj v Sk). Okrem toho sa spomína ešte na niekoľkých miestach, napr. v Jánovom evanjeliu, kde sa ho istí Gréci pýtali na Ježiša. Bol povolaný samotným Ježišom a doviedol k nemu aj Natanaela. Bol prítomný pri zázračnom rozmnožení chleba. Pred umučením chcel od Ježiša, aby im ukázal Otca.
Svätý Jakub Mladší
Svätý Jakub Mladší bol jedným z dvanástich apoštolov. Prímením „Mladší“ sa odlišuje od Jakuba Staršieho, ktorý bol bratom sv. Jána, apoštola a evanjelistu, a synom rybára Zebedeja. Jakub mladší bol synom Alfeja, ktorý sa volal aj Kleofáš, a Márie, ktorú sv. Ján nazýva sestrou Panny Márie.
Jakuba zase nazýva sv. Pavol „Pánovým bratom“. Heberejčina, resp. aramejčina bola totiž chudobná na slová, napr. Jakub Mladší sa po zoslaní Ducha Svätého stal prvým biskupom Jeruzalema. Bolo to významné miesto i ťažké, keďže v tomto meste Ježiša ukrižovali. Dôležitosť tohto úradu potvrdzujú viaceré udalosti, opísané v Skutkoch apoštolov, napr. pri zázračnom vyslobodení z väzenia Peter hovorí veriacim: „Oznámte to Jakubovi a bratom“ (Sk 12,17). Na jeruzalemskom sneme Jakub zasahuje do debaty a jeho slovo má váhu (Sk 15,13-19).
Jakub napísal prvý zo siedmich listov, ktoré sa volajú „katolícke“, čiže všeobecné. List je adresovaný kresťanom v diaspore. Hovorí v ňom o potrebe a účinnosti modlitby, o pôvode a povahe pokušenia, o konaní skutkov lásky („viera bez skutkov je mŕtva“), o ovládaní jazyka, o krotení náruživosti a o požiadavke spravodlivosti vo vzťahu k blížnemu.
Život a Smrť Jakuba Mladšieho
Z jeho života je známych viacero podrobností, ktoré podáva cirkevná tradícia. Na základe Hegesipových záznamov o ňom píše historik Eusebius ako o svätom mužovi, ktorý žil prísnym spôsobom života. Na bosých nohách nosil sandále, nestrihal si vlasy ani bradu, nepil víno, nejedával mäso. Často sa modlieval. Bol veľmi horlivý pri ohlasovaní evanjelia Židom. Biskupom bol do roku 62.
Vtedy zomrel rímsky miestodržiteľ Festus. Jeho nástupca neprichádzal, a tak veľkňaz Hanan II., syn Annáša to využil, zvolal veľradu, Jakuba obvinili, že porušuje zákon a odsúdili ho na smrť kameňovaním. No báli sa ľudu, ktorý si ho ctil ako „Spravodlivého“. Vyviedli ho preto na strechu chrámu a nútili ho, aby odtiaľ vyhlásil, že sa zrieka viery v Ježiša Krista. On však hlasito kričal na ľudí a vyznal, že Ježiš je pravý Boh a sedí po pravici Otca. Nato ho zúriví farizeji a zákonníci zhodili dolu. Potom ho ešte kameňovali a nakoniec mu rozbili hlavu sochorom.
O niekoľko rokov (r. 70) Rimania zrovnali Jeruzalem so zemou. Telo sv. Jakuba pochovali v blízkosti chrámu. V roku 572 jeho pozostatky preniesli do Carihradu a neskôr do Ríma, kde ich uložili s pozostatkami sv.
Biblický Výklad Pojmu „Brat“
Biblisti pripomínajú, že niektoré z Kristových predpovedí - napríklad táto o obliehaní, vyhladovaní a zničení Jeruzalema Rimanmi v roku 70 - sa však vyplnili predovšetkým preto, že boli do Nového zákona zapísané až po tom, čo sa stali.
Podľa Marka 6:3 bol Ježišovým bratom Jozes. Jozes je forma mena Jozef, tak ako je Judáš pre Júdu. Ak sú tieto dve mená rovnocenné, potom do hry vstupuje ďalší faktor. V hebrejskej kultúre je zriedkavé, aby otec (tesár Jozef) pomenoval svojho syna po sebe.
H.W.Smyth v Greek Grammar (Harvard Univ.Press, 1956) hovorí: „Names of relationship omit the article; but the article is needed when a definite individual is spoken of.“ Tu ale niet nijakej precíznosti.
V Luk 2:41 je zmienka o prvom sviatku, o Pasche. Od Márie sa ako od ženy nežiadalo uskutočniť tento výlet (por. Ex 23:17, Dt 16:16). Z Máriinej strany išlo len o zvyk. Kým pre Jozefa to bola jeho povinnosť, od Márie sa to ani len neočakávalo.
Ak sa držíme iba Biblie, potom je faktom, že tá je o Máriiných deťoch predtým, než Ježiš dosiahol 12 rokov, ticho. Ak teda chcete striktne ľpieť na Biblii, musíte povedať, že keďže Biblia nespomína údajné Máriine deti pred Ježišovými dvanástinami, museli sa narodiť po ceste do Jeruzalema.
Podľa Marka 6:3 by mal mať Ježiš prinajmenej 4 bratov a 2 sestry. Keď začal verejne kázať, mal 30 rokov a mladší súrodenci by mali odhadom 17, 15, 14, 12, 10, 9 rokov.
Lk 1:36 - Alžbeta je Máriina príbuzná. Rim 9:3 - Pavol používa výrazy "bratia" a "príbuzní" a vzájomne ich zamieňa. Gn 11:26-28 - Lót je Abrahámov synovec (gr."anepsios" / Gen. 13:8; 14:14,16 - Lót je tu však stále nazývaný Abrahámov brat (adelphos" . Gn 29:15 - Laban volá Jakuba svojím "bratom", aj keď Jakub je jeho synovec. Dt 23:7; 1 Kron. 15:5-18; Jer. 34:9; Neh. 5:7 -"bratia" tu znamenajú "príbuzní".
Mk 6:3 - Jakub a Jozef sú nazvaní Ježišovi "bratia". Slovo adelphoi sa v tom čase používalo na vyjadrenie aj brata aj bratranca. Kto chce Bibliu správne vysvetľovať, by mal brať ohľad jednak na súvislosť a ostatné verše a jednak na význam slov. Bez toho sa nemožno zaobísť.
V Jánovi 19:25 sa spomína „sestra jeho matky“, čo môže byť buď vzápätí menovaná Mária Kleofášova alebo Salome („sestra“ tu ale zasa nemusí znamenať pokrvnú sestru). Z uvedených pasáží vidíme, že máme inú Máriu, ktorá bola ženou Kleofáša (Alfea) a matkou troch Ježišových „bratov“ - Jakuba (Menšieho), Jozesa a Júdu.
Zo Skutkov zisťujeme, že Jakub Zebedejov už bol zabitý Herodesom (Sk 12:2), a teda jediným záverom je, že Jakub opísaný ako „Pánov brat“ je Jakub Menší, syn Alfea a Márie. Toto objasňuje aj Jána 19:25 a otázku, kto je „sestra jeho [Ježišovej] matky“, totiž Mária Alfeova/Kleofášova. Keďže dve sestry s menom Mária sú v jednej rodine vylúčené, Mária Kleofášova bola Máriinou sesternicou alebo švagrovou (t.j. Jozefovou sestrou) a Ježiš tak bol s Jakubom Menším buď prabratanec alebo bratanec.
Apoštol Jakub Menší bol Pánovým „bratom“ preto, lebo „sestra“ (buď pokrvná, ale skôr švagriná) jeho matky bola Jakubovou matkou. DEFINITÍVNE platí, že Ježišovi bratia (a sestry) z Mt 13:55 a Mk 6:3 NIE SÚ jeho pokrvnými súrodencami, lebo jeden z nich, Jakub, je inde označený za „Pánovho brata“ a za apoštola, čím je jasné, že tento apoštol ako syn Alfeov nie je synom Ježišovej matky.
Slovo „bratia“ z Mt 13:55 a Mk 6:3 nemôže mať význam „pokrvní bratia“, lebo ním nie je prvý menovaný „brat“ zo štyroch (Jakub Alfeov). Je samozrejme absolútne nemysliteľné, aby bol Jakub Ježišovým bratancom a ostatní traja už pokrvnými bratmi áno.
V Markovi 16:1 sa píše o „Márii Jakubovej“, t.j. Ak môže platiť, že „Mária Jakubova“ = Mária, matka Jakubova, potom môže platiť aj to, že „Júda Jakubov“ = Júda, brat Jakubov.
Asi si prehliadol Gal 1:19. „Žádného jiného z apoštolů jsem však neviděl, kromě Jakuba, Pánova bratra.“ Lenže vyššie je napísané, že sú len dvaja apoštoli Jakubovia. Zo Skutkov zisťujeme, že Jakub Zebedejov už bol zabitý Herodesom (Sk 12:2), a teda jediným záverom je, že Jakub opísaný ako „Pánov brat“ je Jakub Menší, syn Alfea a Márie. Toto objasňuje aj Jána 19:25 a otázku, kto je „sestra jeho [Ježišovej] matky“, totiž Mária Alfeova/Kleofášova. Keďže dve sestry s menom Mária sú v jednej rodine vylúčené, Mária Kleofášova bola Máriinou sesternicou alebo švagrovou (t.j. Jozefovou sestrou) a Ježiš tak bol s Jakubom Menším buď prabratanec alebo bratanec.
Možme povedať, že oni už boli jeho učeníkmi. Ježišovi „bratia“ s ním chodili od začiatku, boli na svadbe v Káne prítomní prvému zázraku a potom s ním išli do Kafarnauma (Jn 2:12). Niektorí tvrdia, že Ježišovi bratia nevideli jeho skutky podľa tohto „Ak činíš takéto veci, ukáž sa svetu." Argumentujú tým, že je tam použité slovo "ak". To môže naznačovať, že jeho skutky nevideli. Opak je pravdou, lebo na svadbe v Káne Ján najprv hovorí, že na onú svadbu boli pozvaní aj Ježišovi učeníci (2:2) a potom spomína učeníkov spolu s „jeho bratmi“ (2:12). Čiže medzi jeho učeníkov patrili aj jeho "bratia".
Prečo ale potom slová „ani jeho bratia v neho totiž neverili“ . Môžme predpokladať, že jeho "bratia" mali tiež mylnú predstavu o Mesiášovi ako zvyšok židov. V Luk 2:41 je zmienka o prvom sviatku, o Pasche. Od Márie sa ako od ženy nežiadalo uskutočniť tento výlet (por. Ex 23:17, Dt 16:16). Ani ona ani žiadne z jej údajných detí nemuseli ísť, pretože všetky by mali menej ako 13." Táto povinnosť bola uložená len pre Jozefa no ďalej čítame : „Jeho rodičia chodievali každý rok do Jeruzalem." Čiže do Jeruzalema chodila aj Panna Mária spolu so sv. Jozefom. Prečo by ale Panna Mária chodila každý rok do Jeruzalema, keď to nemala za povinnosť a ešte k tomu v čase, ak by mala tesne pred pôrodom alebo po pôrode? Absolvovala by takú namáhavú cestu? Odpoveď znie nie.
Ďalej, v raných Ježišových rokoch sa nikdy nespomínajú jeho údajní bratia alebo sestry. Vždy, keď sa spomína Svätá Rodina, sú to len tri osoby: Ježiš, Mária a Jozef. Prečo by to vtedy nebolo potrebné a neskôr áno. A taktiež by bolo veľmi nepravdepodobné, že by evanjelista nespomenul Ježišových súrodencov počas toho ako bol stratený v Jeruzaleme. V skutočnosti by mal on za nich zodpovednosť ako starší brat.
Taktiež platí, že jeho absencia by tiež pútala pozornosť jeho ďalších súrodencov, keďže by pravdepodobne cestovali v karaváne spolu. Ak teda nemal súrodencov pred tým ako sa stratil v Jeruzaleme tak by bol rozdiel medzi ním a jeho ďalšími súrodencami 13 rokov. Preto tie roky 30-13=17. Tie ďalšie roky nie sú podstatné 15, 14, 12, 10 ,9 to môžeme iba odhadovať.
Ako bolo preukázané Ježišov "brat" v Mk 6:3 je v skutočnosti Jakub Alfeov/Kleopasov a teda bratranec Ježiša. Bolo by absolútne neprípustné aby židia najskôr menovali jeho bratrancov (Jakuba, Jozesa, Júdu a predpokladá sa, že aj Šimon bol ich brat - apoštol Šimon Zelóta) a potom jeho bratov. Čiže Mk 6:3 vo svetle ostatných veršov nedokazuje, že Ježiš mal bratov práve naopak. Tak isto to nedokazuje ani Mk.
Ak tam chodili každý rok musíme predpokladať, že Mária v tom čase ako išli do Jeruzalema mala pred pôrodom alebo tesne po pôrode. Preto je logické sa pýtať, či by absolvovala takú namáhavú cestu v takom stave?
Ja vychádzam z toho, že nemal bratov. Pretože prečo by boli menovaní jeho bratranci v Mk 6:3 keď mal bratov. A to, že Jakub, Jozes, Júda sú jeho bratrancami je dokázané.
Práve toto poukazuje na to, že s nimi nemohli ísť jeho "bratia". Pretože ak by boli jeho "bratia" s rodičmi istotne by sa zaujímali o to, kde je ich starší brat nehovoriac, že by sa o to zaujímal aj Jozef a Mária. Môžme taktiež pripustiť, že jeho "bratia" necestovali s ich "rodičmi" ale s príbuznými. V takom prípade by sa istotne zaujímali "bratia" a možno aj ich príbuzní kde je ich starší brat keď s nimi necestuje. Lenže vieme, že Ježiš a Mária prešli deň cesty, a že ho hľadali medzi príbuznými.
Záver
Pojem „brat“ v biblickom kontexte má širší význam a neznamená vždy pokrvného príbuzného. V prípade Ježišových apoštolov, označenie „bratia“ skôr vyjadruje duchovné príbuzenstvo a spoločenstvo v Kristovi. Dôkladná analýza Písma ukazuje, že Ježišovi „bratia“ spomínaní v evanjeliách boli pravdepodobne jeho bratranci alebo blízki príbuzní, nie pokrvní súrodenci.