Kresťanstvo sa v tejto oblasti začína udomácňovať už v 9. storočí. Dôkazom toho je nájdený prsteň so znakom kríža neďaleko Chmeľova.
Ďalšiu dobu náboženského života tvorí 12. - 14. storočie, keď do Chmeľova prišli krížovníci. Ich úlohou bolo šírenie a udržiavanie kresťanstva v celom tomto kraji.
Náboženská situácia v 16. storočí
V roku 1600 tu boli štyri fary s kostolmi a to v: Chmeľove, Chmeľovci, Čeľovciach a v Podhoranoch. Počas reformácie boli tieto kostoly zabraté protestantmi, lebo vtedy platilo: "CUIUS REGIO, ILLUS ET RELIGIO" (koho kraj, tomu prislúcha určovať náboženstvo poddaných). Tieto kostoly doteraz patria evanjelikom, okrem kostola v Podhoranoch. To značí, že väčšina zemanov spolu s poddanými prešla na protestantskú vieru.
Obdobie rekatolizácie
V časoch rekatolizácie sa podarilo obnoviť katolícku cirkev. Najväčšiu zásluhu na tom majú františkáni, ktorí v 17. storočí prišli do Nižnej Šebastovej.
Farnosť pred založením kaplnky v Pušovciach
Pred založením kaplnky v Pušovciach patrili Chmeľov a Pušovce ku farnosti Kračúnovce. Prvým duchovným správcom bol Andrej Považan.
Kostol v Čeľovciach
Uprostred dediny sa nachádza kostol, ktorý existoval už v roku 1333. Farský kostol bol zasvätený sv. Jánovi Evanjelistovi. V období reformácie, v XVI. stor. kostol obsadili kalvíni a až v roku 1701 ho dostali naspäť katolíci.
Náklady na jeho opravu poskytol František Keresteš a jeho potomkovia, ako aj dobročinné dary obyvateľov Zemplínskej župy. Úplná rekonštrukcia sa uskutočnila až v roku 1771. V roku 1834 bolo zemetrasenie po ktorom kostol bol úplne zničený. V roku 1838 urobili jeho prestavbu. V rokoch 1877 a 1894 znova robili opravy kostola. V roku 1901 postavili nový oltár, upravili kazateľnicu a orgán.
Do roku 1760 tu pôsobili Paulínsky otcovia, ako duchovní pastieri. Po zrušení rehole, kostol prevzali farári z egerskej diecézy. Súčasný rímskokatolícky kostol je zasvätený Najsvätejšej Trojici a začali ho rekonštruovať v prvej polovici 18. storočia a vysvätili ho v roku 1771.
Najstaršie údaje farskej matriky sú z roku 1723. V tomto období tu žilo 331 rímskokatolíkov, 284 gréckokatolíkov, 32 kalvínov, 41 Židov. Hovorilo sa po slovensky a maďarsky. Farnosť tvorili filiálky: Čeľovce, Egreš, Nový Ruskov a Malý Ruskov. V obci sa nachádzala škola, ktorá patrila Rímskokatolíckej Cirkvi.
Kostol Evanjelickej cirkvi a. v.
Patrocínium: dnes kostol Evanjelickej cirkvi a. v. Vznik: posledná tretina 13. Kostol v súčasnej podobe postavili v dominantnej polohe s výhľadom na hrad Kapušany niekedy v tretej tretine 13. Veľmi skoro v období reformácie, už polovici 16. storočia, prešiel do rúk protestantom. Status národnej kultúrnej pamiatky má od roku 1963.
- Ako hlavný vstup dodnes slúži neskororománsky kamenný portál s polkruhovou archivoltou.
- Zo stredovekých stavebných prvkov sa vo svätyni zachovalo kamenné pastofórium vo východnej stene, ktoré v hornej časti zdobia tri hrubšie spracované fiály.
- Pri triumfálnom oblúku stojí kamenná krstiteľnica jednoduchého tvaru zo 14.
- Staršia literatúra z 19. storočia uvádza, že pod omietkou sa mali črtať nástenné maľby.
- V severnej stene lode je osadený náhrobný kameň s erbom z konca 17.
Kostol patrí zboru Evanjelickej cirkvi a. v. v Chmeľovci a stále slúži veriacim. Obec Čeľovce leží cca 22 kilometrov severovýchodne od Prešova. Kostolík sa nachádza v poli medzi obcami Čeľovce, Pušovce a Šarišská Trstená. Stojí v areáli cintorína a je prístupný po asfaltovej ceste.
Významné osobnosti spojené s Pavlovcami nad Uhom
Hoci nasledujúce osobnosti priamo nesúvisia s Čeľovcami, pochádzajú z blízkych Pavloviec nad Uhom a zaslúžia si zmienku:
- PAVOL BALLA (17. apríl 1930, Pavlovce nad Uhom): Významný ukrajinský výtvarný umelec.
- FRANTIŠEK BARKÓCI (BARKÓCZY) (? - 1709, Pavlovce nad Uhom): Barón a kurucký generál.
- JÁN BUBÁN (19. január 1914, Pavlovce nad Uhom - 24. november 1989, Pezinok): Rímskokatolícky novotomistický teológ, filozof a etik.
- ŠTEFAN BUBÁN (29. júl 1932, Pavlovce nad Uhom): Výtvarný umelec.
- ANDREJ BUDIŠ (BUGYIS, BUGYIŠ) (6. december 1824, Pavlovce nad Uhom - 26. december 1890, Užhorod): Rímskokatolícky farár v Serednom a dekan v Užhorode.
- ANDREJ BUDIŠ (BUGYIS, BUGYIŠ) (5. december 1837, Pavlovce nad Uhom - 23. apríl 1864, Satu Mare, Rumunsko): Spisovateľ, publicista, katolícky kňaz.
- JÁN HADIK (23. november 1863, Pavlovce nad Uhom - 10. december 1933, Budapešť): Gróf, politik, veľkostatkár, dôstojník.
- ADAM HORVÁT (HORVÁTH) (30. apríl 1691, Pavlovce nad Uhom - 22. október 1746): Šľachtic.
- JÁN HORVÁT (HORVÁTH) (17. storočie): Úradník, autor historického diela.
- JOZEF JÓNA (7. január 1863, Irša - ?): Rímskokatolícky farár a pápežský komorník.
- ADALBERT KAZINCI (KAZINCZY) (1871, Pavlovce nad Uhom - 3. november 1947, USA): Novinár a kňaz.
- JÁN KONDOR (5. jún 1953, Pavlovce nad Uhom): Redaktor, publicista, básnik.
- VALENTÍN NOVAJOVSKÝ: Učiteľ. Pôsobil v ľudovej škole v Pavlovciach nad Uhom.
- ANTON PALÓCI (PALÓCZY) (? - 29. august 1526, Moháč): Stoličný hodnostár.
- DOMINIK PALÓCI (PALÓCZY) (?-1403): Cirkevný hodnostár.
- JURAJ PALÓCI (PALÓCZY) (? -10. máj 1439, Ostrihom, Maďarsko): Cirkevný a krajinský hodnostár.
- LADISLAV PALÓCI (PALÓCZY) (? -1470): Krajinský hodnostár.
- MATÚŠ PALÓCI (PALÓCZY) (? -1437): Krajinský hodnostár.