V severovýchodnom kúte Slovenska, takmer na hranici s Poľskom, na sútoku riek Topľa a Lukavica, obkolesené kopcami a krásnou prírodou, leží historické malebné okresné mesto Bardejov. História vzniku mesta je zahalená nejasnosťami. Údoliami Ondavskej vrchoviny cez sútok rieky Topľa a Lukavica celé stáročia viedla významná obchodná cesta. Už podľa názvu potvrdzuje existenciu sídliska staroslovanského pôvodu, v tom čase najvýznamnejšieho sídla na okolí pri krajinskej ceste z Uhorska do Poľska a Haliče.
V roku 1376 bol Bardejov povýšený na slobodné kráľovské mesto na úroveň Košíc a Budína. Bardejov sa stal významnou križovatkou a obchodným miestom, priestranné pivnice slúžili mestu na obchody a na uskladnenie vína z tokajských pivníc. Mesto bolo aj sídlom vzdelanosti a kultúry.
Šírenie reformácie
Vystúpenie Martina Luthera neostalo miestnou záležitosťou, naopak, reformačné myšlienky sa rýchlo rozšírili, a to nielen v Nemecku, ale aj do iných krajín, teda aj do Uhorska a všade našli živý ohlas. U nás Tomáš Preissner, farár v Ľubici, už r. 1520 prečítal z kazateľne tézy. V Prešove pred r. 1525 bolo známe Lutherovo učenie. Mnohí kňazi radostne vzali na vedomie, že reformácia zavrhuje celibát. Reformačné myšlienky našli horlivých prívržencov aj medzi vysokou šľachtou.
Dôležitým činiteľom boli mestá a kraje, v ktorých malo nemecké obyvateľstvo silnú pozíciu, teda nemecká reformácia stala sa im blízka národne i jazykovo. Medzi mestami ako Banská Bystrica, Košice, Prešov, Levoča, Bardejov a Sliezskom boli veľmi intenzívne obchodné a hospodárske styky, čiže kupci a iní cestujúci sa priamo dozvedeli o udalostiach vo Wittenbergu a o vývoji reformačného hnutia a prirodzene, priniesli so sebou veľa reformačných spisov.
Len čo sa správa o reformačnom hnutí rozšírila aj mimo hraníc, vzbudila reformácia aj u nás veľkú pozornosť. Keď sa reformačné myšlienky stali známymi v našich mestách a dedinách, vedychtivá mládež začala vyhľadávať wittenberskú univerzitu, aby priamo od Luthera a Melanchtona prijala autentické reformačné učenie. Prvými študentmi zo Slovenska boli v roku 1522 Martin Cyriak z Levoče a Juraj Baumheckel z Banskej Bystrice. Roku 1539 študoval tu Leonard Stockel z Bardejova, reformátor Šariša. Vo veci jeho pozvania za rektora bardejovskej školy napísal M. Luther list 16. 4. 1539 mestskej rade v Bardejove.
Čo sa týka ľudu a nižších vrstiev, reformáciou očakávali zlepšenie svojho biedneho postavenia. Dôležitú úlohu hralo niekdajšie husitské - bratrícke hnutie, ktoré bolo na Východnom Slovensku silným politickým i národným faktorom. Aj jazyková blízkosť priviedla ľud na stranu bratríkov. Reformačné myšlienky boli teda známe už pred rokom 1525 no spočiatku sa obmedzovali iba na užšie kruhy a ostali bez podstatných zmien vo vtedajšom cirkevnom živote. Reformačné učenie však prenikalo vždy hlbšie a zaujalo širšie vrstvy.
Prešovská synoda a Confessio Pentapolitana
Proti Lutherovej cirkevnej reforme a proti šíreniu jeho učenia v Uhorsku vysokí predstavitelia katolíckej cirkvi si uvedomovali nebezpečenstvo a čoskoro sa obranne aktivizovali. Proti luteránstvu sa prvý ozval szatmársky arcibiskup, ktorý už r. 1521 zvolal do Ostrihomu cirkevnú sinodu. Všetci luteráni sa mali v krajine vykoreniť, kdekoľvek sa nájdu, a nielen duchovné osoby, ale aj svetské môžu ich slobodne zajať a upáliť. Kráľ Ľudovít nariadením z r. 1525 prikazuje prešovskej mestskej vrchnosti, aby dala pochytať luteránov, keby takých bolo na okolí a aby ich poslali do Jágru pred biskupského námestníka na prísne potrestanie.
Na začiatku reformácie bolo prvou úlohou rozširovanie reformačného učenia a získavanie stúpencov. Druhou úlohou bolo vytvoriť nové cirkevné zriadenie, novú organizáciu v zmysle reformačného učenia. Spočiatku išlo len o zavádzanie hlavných zásad cirkevnej reformy, ako kázanie na základe evanjelií, prijímanie pod obojím a o niektoré zmeny v bohoslužobných obradoch.
Takýmto fórom boli zasadnutia farárov piatich slobodných kráľovských miest: Bardejova, Košíc, Levoče, Prešova a Sabinova. Na tých zasadnutiach rokovali účastníci o cirkevných i organizačných otázkach a uzavretie podpísali zúčastnení synodáli. Takéto synody sa konali v Prešove v rokoch: 1579, 1593, 1594, 1595, 1602, 1609, 1615, 1641, 1655, 1656. Mimoriadny význam má Prešovská synoda r. 5.
Podnet na zvolanie synody dali Bardejovčania (asi na podnet Leonarda Stockela), ktorý listom z 27. októbra 1546 požiadal Prešovčanov, aby zvolali synodu, na ktorej by spoločne riešili cirkevné a bohoslužobné záležitosti. Na synode sa zúčastnili vyslanci piatich miest: farári cirkevných zborov, rektori škôl (okrem Prešova a Levoče), resp. kantori. Podľa uzavretia synody v 16-tich článkoch synodálneho kánonu boli formulované v duchu reformačného učenia základné a zásadné pravidlá cirkevného poriadku. Kánony sa opierajú o Augsburské vierovyznanie a Melanchtonové Loci communes a týkajú sa dôležitých a zásadných otázok cirkevnej správy a cirkevného učenia.
Pre správne pochopenie zväzku spomenutých slobodných kráľovských miest treba poznamenať, že tieto mestá ešte pred reformáciou vytvorili združenie na ochranu svojich prác, najmä hospodárskych záujmov, známe pod názvom Pentapolitana, t.j. Päťmestia patrili aj cirkevné záležitosti a zbory boli podriadené seniorovi alebo archidiakonovi. Prvým seniorom sa stal Michal Radašin, bardejovský farár.
Roku 1548 zasadal v Bratislave krajinský snem, ktorý mal na programe usporiadanie náboženských a cirkevných záležitostí. Zákonný článok V/1548 ustanovil reštitúciu katolíckeho učenia a obradov. Bol to vlastne začiatok úsilia proti protestantizmu, začiatok rekatolizácie alebo protireformácie. XI. článok hovoril o ananbaptistoch a sakramentároch, ktorí majú byť z krajiny vypovedaní a v budúcnosti sa nesmú pustiť do krajiny.
Päťmestie z obavy, aby ich nepovažovali za stúpencov nezákonného učenia, na podnet Prešovčanov poverili Leonarda Stockela, aby pripravil vierovyznanie Päťmestie. Totiž Bardejov pôsobením L. Stockela prevzal vedúce postavenie a úlohu reformácie v Prešove, resp. v Päťmestí. Stockel v spolupráci s Martinom Cyriakom zostavil vierovyznanie, tzv. Confessio Pentapolitana dôsledne spočíva na reformačnom, evanjelickom učení a opiera sa aj o kánony Prešovskej synody. Confessio Pentapolitana bola r. Nebude od veci odcitovať aspoň tituly jednotlivých článkov:
- O Bohu,
- O stvorení,
- O dedičnom hriechu,
- O stelesnení Krista,
- O ospravedlnení,
- O viere,
- O dobrých skutkoch,
- O cirkvi,
- O krste,
- O Večeri Pánovej,
- O spovedi a rozhrešení,
- O pokání,
- O užívaní sviatosti,
- O služobníkoch cirkvi,
- O posvätných obradoch,
- O svetskej vrchnosti a poriadku,
- O manželstve,
- O zmŕtvychvstaní,
- O slobodnej vôli,
Confessiou Petapolitanou sa Päťmestie dostalo do úzkeho spojenectva a stala sa základom seniorátu, piatich slobodných miest. Prvým seniorom ostal Michal Radašin, vyvolený ešte na Prešovskej synode.
Bardejovský katechizmus
Slovenská národná knižnica (SNK) v Martine v závere roka 2013 vydala v edícii Pramene k duchovným dejinám Slovenska jedinečnú publikáciu Bardejovský katechizmus z roku 1581 - najstaršia slovenská kniha.
Dielo, ktoré prostredníctvom faksimilnej rekonštrukcie a vedeckých štúdií sprístupňuje slovenskej i medzinárodnej verejnosti historicky najstaršiu knihu na území Slovenska, vydanú v domácej spisovnej reči slovakizovanej češtine, predstavuje priekopnícku sondu do výskumu kultúrnych dejín Slovenska.
Pod názvom Bardejovský katechizmus sa „ukrýva“ slovenský preklad a istá adaptácia Malého katechizmu Dr. Martina Luthera. Nemecký a čiastočne latinský text Lutherov bol preložený (prekladateľ nie je známy, podľa tradície to bol bardejovský evanjelický farár a senior Severinus Sculteti), zatiaľ čo citáty z Biblie do tohto prekladu boli dosadené z Melantrichovej českej biblie, ktorá zachováva českú tradíciu biblických prekladov od XIV. a XV. storočia, ako aj z Blahoslavovho prekladu Nového zákona.
Bardejovský katechizmus vytlačil ako jediné slovenské medzi svojimi mnohými latinskými, nemeckými a niekoľkými maďarskými vydaniami významný tlačiar Dávid Gutgesell v Bardejove. Preto má v literatúre meno „bardejovský“.
Malý katechizmus je i v súčasnosti živou knihou, a to tak na Slovensku, ako aj v zahraničí. Bibliografická evidencia hovorí o viac ako 310 vydaniach Lutherovho Malého katechizmu v „slovenskej reči“.
| Mesto | Významné osobnosti spojené s reformáciou |
|---|---|
| Bardejov | Leonard Stockel, Dávid Gutgesell, Severinus Sculteti |
| Prešov | Tomáš Preissner, Anton Transilvan, Bartolomej Bogner |
| Košice | Matej Bíró Dévai |
| Levoča | Martin Cyriak |
Latinská mestská škola pod vedením reformátora Leonarda Stockela dosiahla modernými vyučovacími metódami vysokú úroveň a stala sa vyhľadávanou školou pre deti popredných šľachtických a meštianskych rodín. V roku 1581 Dávid Guttgesell v mestskej tlačiarni vytlačil prvú knihu na Slovensku napísanú v jazyku zrozumiteľnom slovenskému ľudu - Lutherov Katechizmus.
1. Životný príbeh Martina Luthera - János Reisinger
Dnes si pripomíname 420. výročie od úmrtia KŇAZA a SPISOVATEĽA Severína Škultétyho. Narodil sa v roku 1550 v Dolnej Lehote a zomrel 30. Severín Škultéty (Severinus Sculteti) získal vzdelanie v neďalekom Brezne a neskôr v Bardejove. Bol učiteľ v Brezne, v Prešove a v Bardejove, rektor školy v Prešove a v Bardejove, tam aj farár, senior Pentapolitany (Prešov, Bardejov, Košice, Levoča, Sabinov). Obranca Lutherovho učenia proti kryptokalvinistom. Pravdepodobný prekladateľ Lutherovho Malého katechizmu, kt. vyšiel ako prvá slovenská tlačená kniha v Bardejove (1581).
tags: #lutherov #katechizmus #bardejov