Farský kostol sv. Jána apoštola a evanjelistu v Banskej Belej je najvýznamnejšou architektonickou pamiatkou v obci. Rímskokatolícky farský kostol zasvätený sv. Jánovi evanjelistovi je najvýznamnejšou dominantou obce Banská Belá. Kostol je neprehliadnuteľný, stojí vo vyvýšenej polohe.
Kostol sv. Jána Evanjelistu v Banskej Belej. Zdroj: Wikimedia Commons
História Kostola
Kostol sv. Jána Evanjelistu je jednou z najvýznamnejších sakrálnych stavieb na Slovensku, ktorá sa môže pochváliť bohatou históriou a unikátnou architektúrou. Bol vybudovaný v polovici 13. storočia v neskororománskom slohu.
Dejiny Skutkov svätého Jána Evanjelistu
Vývoj Architektúry
V priebehu uplynulých storočí došlo k niekoľkým stavebným zmenám a úpravám v pôvodnej stavbe. Najväčšia stavebná úprava sa uskutočnila v roku 1590, kedy bola na miesto pôvodnej svätyne, pravdepodobne polkruhového pôdorysu, vybudovaná terajšia svätyňa trojbokého záveru. Vtedy boli vybudované aj oporné piliere na oboch stranách lode a nárožiach predstavanej masívnej veže. Široká loď bola rozdelená dvoma masívnymi kamennými stĺpmi, ktoré takto vytvorili dvojlodie. Tieto stavebné zmeny a úpravy sa uskutočnili v goticko - renesančnom slohu.
Z pôvodnej románskej stavby sa dodnes zachovalo obvodové murivo kostolnej lode a veža, ktorá mala pôvodne v prízemí lomené arkády.
- 1243: Posvätenie kostola postaveného v neskororománskom slohu.
- Pred 1563: Goticko-renesančná prestavba kostola.
- 1590: Rozsiahla prestavba kostola s renesančnými prvkami.
- 1750-1751: Veža dostala barokové zastrešenie cibuľovitého tvaru.
- 1896: Požiar po zásahu bleskom zničil strechu a poškodil vežu.
- 1967: Komplexná obnova kostola.
- 2016-2017: Oprava veže kostola, nová drevená konštrukcia strechy pokrytá medeným plechom.
Architektonické Prvky a Výzdoba
Architektúra kostola sv. Jána Evanjelistu je príkladom neskorogotického štýlu, ktorý bol populárny v 14. a 15. storočí. Kostol je postavený na pôdoryse jedného hlavného lode s bočnými kaplnkami, čo je typické pre gotické chrámy na Slovensku. Interiér kostola je bohatý na vzácne umelecké prvky, medzi ktoré patria predovšetkým nádherné oltáre a fresky.
Z pôvodnej románskej stavby sa zachovali múry obdĺžnikovej lode s predstavanou vežou, zaklenutou v prízemí krížovou klenbou s hranolovými rebrami bez svorníkov. Presbytérium s polygonálnym uzáverom a lunetovou klenbou, ako aj oporné piliere okolo lode a veže sú z obdobia prestavby pred rokom 1590. Vtedy mal kostol renesančnú klenbu na dvoch stredných pilieroch. Sakristia na severnej strane presbytéria a prístavby po oboch bokoch veže sú z 19. storočia. Fasády sú hladké s renesančnými opornými piliermi, predstavaná veža bola pôvodne na prízemí otvorená lomenými arkádami, ktoré sú dnes zamurované, vo výplni sú barokové dvere.
Veža je pôvodná, pričom pravdepodobne v čase tureckých vpádov bola zvýšená dvojpodlažnou osembokovou nadstavbou s krytou ochodzou na kamenných konzolách, vo vnútri so strážnicou. Nad ňou je baroková kupola s laternou. Na veži je združené neskororománske okno a renesančná drevená ochodza na kamenných konzolách. Vežu obnovili a upravili v 19. storočí. Výmaľba interiéru z roku 1932 je od Ľ. Schramenka.
Hlavný oltár a dva bočné neogotické oltáre pochádzajú z 1.polovice 19.storočia. Neogotická krsteľnica je z konca 19.storočia. Súčasťou inventáru kostola bola románska kamenná krstiteľnica z 13. storočia. Sučasťou výzdoby sú neskorobarokové obrazy sv.Alojza z Gonzagy a Panny Márie škapuliarskej z 18.storočia. Neskorobaroková monštrancia (typ slncovým monštrancií) je z 1.polovice 18.storočia - v lúčoch sú tepané reliéfy anjelov a svätcov, na konci je reliéf sv.Trojice. Baroková monštrancia z 1.polovice 18.storočia má nad lunulou okrídlenú hlavičku anjelika a veniec plápolajúcich plameňov (obnovená bola v 18.storočí). Barokový kalich so šesťlaločnou pätkou a širokou kupou s košom pochádza zo 17.storočia.
Okolie Kostola
Cintorín okolo kostola je ohradený obranným múrom z 2.polovice 16.storočia, obnovený bol v 2.polovici 17.storočia. Ku kostolu vedie krytá chodba, prekonávajúca značný výškový rozdiel terénu. Vedľa kostola stojí Kostol Panny Márie Škapuliarskej, pôvodne kaplnka z 15. storočia rozšírená prístavbou lode začiatkom 18.
Krytá ochodza rímskokatolíckeho kostola v Banskej Belej v okrese Banská Štiavnica bude slúžiť aj turistom a návštevníkom obce. „Aby sme k tomu mohli pristúpiť, musíme vymeniť pôvodné rebríky za plnohodnotné schodisko, aby turisti mali možnosť vychádzať do veže bezpečne,“ povedal TASR starosta Branislav Babirád.
Kostol sv. Jána Evanjelistu vo Veľkej
Rímskokatolícky Kostol sv. Jána Evanjelistu, pochádzajúci z 13. storočia, stojí na námestí v mestskej časti Popradu - Veľká. Z pôvodnej neskororománskej stavby sa zachovala veža a múry lode. Presbytérium a klenba lode sú z 15. storočia. Zariadenie kostola je zväčšia barokové.
Kostol sv. Jána Evanjelistu vo Veľkej
Z architektonických detailov ide o kamenné pastofórium z konca 15. storočia. Z čias gotických prestavieb sa zachovalo zaklenutie presbytéria so zdobenými svorníkmi (reliéf ružice, resp. Baránka Božieho) a klenba lode podoprená dvoma stredovými piliermi s priemerom 61 cm. Zvláštnu pozornosť si zasluhuje bronzová gotická krstiteľnica z roku 1439 s medeným vrchnákom z roku 1666. Organ, ktorý sa nachádza v kostole, bol postavený v druhej polovici 17. storočia. Vitráže okien sú s tematikou: „Korunovácia Panny Márie” a „Božie milosrdenstvo”.