Podhradová, Košice: História a súčasnosť gréckokatolíckej farnosti Košice-Sever

Gréckokatolícka farnosť Košice-Sever má relatívne krátku, no veľmi dynamickú históriu, ktorá je spätá s rozvojom života Gréckokatolíckej cirkvi v Košiciach a širšom regióne východného Slovenska. Aj keď východný obrad je na území Košíc prítomný už po stáročia, samotná farnosť Košice-Sever vznikla až v roku 2020, kedy došlo k reorganizácii gréckokatolíckych farností v meste a jeho okolí.

Počiatky a život gréckokatolíckeho spoločenstva v Košiciach

Gréckokatolíci majú v Košiciach dlhú a bohatú históriu. Na konci 18. storočia boli Košice významným centrom gréckokatolíckeho študentstva, pričom mnoho študentov pochádzalo nielen zo Slovenska, ale aj z oblasti Podkarpatskej Rusi, dnešného Poľska a z rôznych kňazských rodín. Mesto bolo aj významným centrom gréckokatolíckej tlače, čo dokazujú diela, ktoré sa tu vydávali, napríklad „Brevis notitia fundationis Teodori Koriathovits“ od gréckokatolíckeho baziliánskeho mnícha Juraja J. Baziloviča OSBM.

V Košiciach bol v roku 1787 zriadený vikariát Mukačevského gréckokatolíckeho biskupstva, ktorý sa stal základom dnešného Prešovského gréckokatolíckeho arcibiskupstva. V minulosti bolo mesto Košice filiálkou farnosti Zdoba, čo bolo bežné aj pre iné mesta, ktoré sa postupne stávali centrami gréckokatolíckych komunít. V roku 1852 bola v Košiciach zriadená samostatná farnosť.

Gréckokatolíci sa na bohoslužbách stretávali v rôznych košických chrámoch, až pokým si v roku 1882 nezačali stavať vlastný chrám na Moyzesovej ulici. V roku 1950 bola Gréckokatolícka cirkev štátnou mocou zlikvidovaná a v rokoch 1950 - 1968 bol chrám v užívaní Pravoslávnej cirkvi.

Obnova po roku 1989 a vznik farnosti Košice-Sever

Po roku 1989, počas procesu transformácie spoločnosti a náboženského života v bývalom Česko-Slovensku, došlo k veľkej obnove dovtedy jedinej gréckokatolíckej farnosti v meste Košice a postupne sa začali slúžiť sväté liturgie v rôznych častiach Košíc a okolí. Košice sa stali najväčším centrom gréckokatolíckej komunity v krajine, a tak aj vzniklo niekoľko nových farností, ktoré pokrývali sídliská a obce v širšom okolí.

Vznik farnosti Košice-Sever

Dňa 29. júna 2020, dekrétom apoštolského administrátora Košickej eparchie, vladyku Cyrila Vasiľa SJ, bola zriadená farnosť Košice-Sever s účinnosťou od 1. júla 2020. Tento krok bol súčasťou širšej reorganizácie farností v Košiciach, ktorých počet sa zvýšil na sedem, čím sa Košice stali skutočným centrom Gréckokatolíckej cirkvi v Strednej Európe.

Farnosť Košice-Sever s filiálkami pokrýva rozsiahle územie: Mestská časť Košice - Sever (hranice územia vymedzené ulicami: Atletická, Bežecká, Cesta pod Hradovou, Cyklistická, Čermeľská cesta, Čermeľské prielohy, Čermeľské údolie, Červený breh, Dobšinského, Ďumbierska, Gerlachovská, Gogoľova, Havlíčkova, Hlinkova, Horolezecká, Hrbová, Huncovská, Hurbanova, Chrastie, Jahodná, Jahodová, Jazdecká, Jedľová, Junácka, Kavečianska cesta, Komenského (od križovatky s Hlinkovou), Končistá, Kostolianska cesta, Lesná, Letecká, Lomnická, Májová, Malinová, Mánesova, Mengusovská, Na stráni, Námestie nádeje, Národná trieda (od križovatky s Hlinkovou), Park Anička, Park mládeže, Pod kaštieľom, Pod šiancom, Pod vlekom, Polianska, Potočná, Slavkovská, Slovenského, Solisková, Suchodolinská, Športová, Štrbská, Tŕňová, Turistická, Urbánkova, Vihorlatská, Višňová, Vnútorný červený breh, Vodárenská, Vonkajší červený breh, Za štadiónom, Záhradná, Zoborská, Žľaby), Mestská časť Košice - Kavečany a obce Košická Belá, Košické Hámre, Kysak, Malá Lodina, Obišovce, Opátka, Rolová Huta - Ružín, časť obce Malá Lodina, Sokoľ, Trebejov, Veľká Lodina, Beniakovce, Družstevná pri Hornáde, Budimír.

Za prvého farára novej farnosti bol ustanovený o. Martin Mati, ktorý mal na starosti pastoráciu a rozvoj gréckokatolíckej komunity v tejto oblasti. V apríli roku 2023 bol za administrátora tejto novovzniknutej farnosti vymenovaný o. Tomáš Miňo.

Významné udalosti a vznik Komunitno-pastoračného centra

V nasledujúcich rokoch farnosť Košice-Sever pokračovala v rozvoji a posilňovaní svojej prítomnosti v regióne. Dôležitým krokom bolo zriadenie Komunitno-pastoračného centra na sídlisku Podhradová, ktoré slúži nielen ako duchovný priestor, ale aj ako centrum pre komunitné a sociálne aktivity. Tento projekt sa začal realizovať v roku 2022, keď farnosť získala do dlhodobého nájmu bývalú výmenníkovú stanicu na sídlisku Podhradová, ktorá bola v dlhé roky nevyužívaná.

Rekonštrukcia trvala takmer dva roky, od februára 2023 do novembra 2024, a v novembri 2024 bolo otvorené a posvätené Komunitno-pastoračné centrum, ktorého súčasťou sa stal aj nový Chrám sv. Kristovho Vzkriesenia, ktorý bol určený arcibiskupom Cyrilom Vasiľom SJ za farský chrám farnosti Košice-Sever. Posvätenie tohto chrámu a otvorenie komunitného centra sa uskutočnilo za účasti vladyku Cyrila Vasiľa SJ, arcibiskupa - košického eparchiálneho biskupa, ktorý tiež slávnostne vysvätil nový prestol a chrám.

Arcibiskup počas homílie zdôraznil význam tejto slávnosti, ktorá sa konala 17. novembra - v deň, ktorý symbolizuje boj za slobodu, ale v kontexte tohto dňa aj slobodu, ktorú prináša Kristus.

Komunitno-pastoračné centrum na Podhradovej dnes slúži nielen na slávenie pravidelných svätých liturgií, ale aj na rôzne komunitné aktivity. Okrem sídliska Podhradová sa sväté liturgie slúžia aj v obciach Budimír a Družstevná pri Hornáde, čím sa farnosť Košice-Sever stáva dôležitým duchovným centrom pre širokú oblasť severovýchodne od Košíc.

Farnosť Košice-Sever je príkladom dynamického rozvoja gréckokatolíckej komunity v Košiciach, ktorá sa prispôsobuje potrebám rastúceho mestského a vidieckeho spoločenstva. Zriadenie tejto farnosti v roku 2020 a následná výstavba Komunitno-pastoračného centra na sídlisku Podhradová sú významnými krokmi, ktoré posilňujú duchovný a komunitný život v tejto časti Košíc. Farnosť sa tak aj v súčasnosti stáva miestom, kde veriaci nachádzajú duchovné zázemie, podporu a príležitosť na osobný rast vo viere.

Farnosť Košice-Sever je miestom, kde sa stretáva história, duchovno a komunita.

Košice, mesto s bohatou históriou a kultúrou, sa môže pochváliť desiatkami kostolov rôznych vierovyznaní. Aj napriek klesajúcemu počtu veriacich, sa aj v súčasnosti v meste stavajú nové chrámy. V Košiciach ich máme desiatky, ďalšie štyri sú ešte rozostavané.

Medzi nimi je aj pravoslávny chrám na ulici Československej armády. Jeden z nich už síce slúži veriacim, ale zvonku je ešte stále obohnaný plotom.

Budovali ho dlhých 16 rokov od kúpy pozemku. Momentálne sa stavajú garáže a pastoračné centrum.

Veľké posvätenie Katedrálneho chrámu Zosnutia Presvätej Bohorodičky a sv. Jána Milostivého bolo 28. septembra 2013. Predpokladaný termín dokončenia druhej etapy stavby je 31. december 2020.

Nasledujúca tabuľka uvádza prehľad významných kostolov v Košiciach:

Dóm svätej Alžbety je chrámom rímskokatolíckej cirkvi a zároveň je farským kostolom Farnosti svätej Alžbety v Košiciach. Nájdete ho na Hlavnej ulici druhého najväčšieho mesta Slovenska - priamo v starom meste Košíc. Jeho rozloha je úctyhodných 1200 m2. Stavba dómu začala koncom 14. storočia a dokončená bola začiatkom 15. storočia.

Kostol je zasvätený Alžbete, ako patrónke mesta Košice. Pôvodný kostol, ktorý stál na tomto mieste, a ktorý sa spomína už v 11. storočí, bol ale zasvätený Michalovi. Až po osídlení Nemcov v Košiciach ho zasvätili Alžbete. Po prvom požiari kostola v roku 1380, sa rozhodli vybudovať z neho veľkolepý chrám, ktorý si v tom čase stredoveké mesto zaslúžilo. Kostol je postavený v gotickom štýle, ale nachádzajú sa tu prvky pôvodného románskeho slohu.

Stredovekí kupci a remeselníci Košíc sa nielen pričinili o stavbu, ale na ňu aj pravidelne finančne prispievali. Katedrálu budovali s podporou vtedajšieho panovníka Žigmunda Luxemburského a pápežskej kúrie. Storočiami prešiel niekoľkými rekonštrukciami, kvôli vojne a požiarom. Dnes má Dóm svätej Alžbety vonkajšiu dĺžku 60 metrov a šírku 36 metrov. Hlavná veža prezývaná tiež Žigmundova veža meria viac ako 59 metrov. Vo veži sa nachádzajú zvony a mechanizmus veľkých kostolných hodín.

V Dóme svätej Alžbety nájdete niekoľko oltárov. Ale ten najkrajší a najvzácnejší je jednoznačne hlavný oltár svätej Alžbety. Je to jediný zachovaný stredoveký oltár s dvoma pármi krídel a trojakou kompozíciou cyklov gotických malieb, ktorých je spolu 48. Ďalšie naj si kostol vyslúžil svojím združeným točitým schodiskom, ktoré je najstaršie zachované v Európe. Predpokladá sa, že malo len dekoratívny charakter, keďže je veľmi úzke.

Dóm svätej Alžbety je prístupný verejnosti. Konajú sa tu omše v slovenskom a maďarskom jazyku, ale aj v latinčine. Prehliadky niektorých častí kostola ako Žigmundova veža, Kaplnka svätého Michala či Rákociho krypta sa robia za poplatok. Jedinečným zážitkom je navštíviť kostol, keď sa tu občas koná koncert Štátneho filharmonického orchestra Košice alebo Medzinárodný orgánový festival.

Košice okrem nádhernej katedrály lákajú svojich návštevníkov aj ostatnými pamiatkami.

Dve katedrály: pravoslávna a gréckokatolícka. Každá katedrála predpokladá aj biskupa či arcibiskupa. V Košiciach ich máme až troch! Navštívime gréckokatolícku katedrálu Narodenia Panny Márie na Moyzesovej ulici a pravoslávny katedrálny chrám Zosnutia Panny Márie na ulici Československej armády pri TIP TOPe. Dozviete sa aj základy a zaujímavosti východného obradu, liturgie a symboliky priamo na svätých miestach. Uvidíte exteriér aj interiér oboch chrámov a objavíte spirituálny svet ikon.

Pravoslávna cirkev na Slovensku, ku ktorej sa v súčasnosti hlási okolo 50 000 obyvateľov našej republiky, odvodzuje svoj pôvod od byzantskej misie sv. Cyrila a Metoda na Veľkej Morave, teda od roku 863. Zánik Veľkomoravskej ríše a vznik Uhorského kráľovstva však spečatili osud byzantskej cirkvi na našom území. Od prelomu 9. a 10. storočia tak absentujú hodnoverné dôkazy o existencii cirkvi byzantského obradu na dnešnom území Slovenska.

Rozširovanie pravoslávnej viery so sebou prináša až valašská kolonizácia v Uhorsku, ktorá trvala približne od 30. rokov 14. storočia do 18. storočia. Spočiatku v tejto migrácii prevládal rumunsko-valašský faktor zo Sedmohradska a Valašska, no postupom času získali prevahu Rusíni spoza Karpát a z Haliče. Na východnom a strednom Slovensku sa Rusíniv rámci valašskej kolonizácie postupne stali dominantným etnikom zaoberajúcim sa pastierskym chovom dobytka, najmä oviec. Obsadzovali tak hlavne vyššie položené oblasti Uhorského kráľovstva, kde vznikali aj nové osady, z ktorých sa neskôr vyvinuli obce.

Turbulentné 17. storočie bolo spojené s rozširovaním reformácie, s protihabsburskými povstaniami, ich potláčaním a následnou rekatolizáciou, ako aj s upevňovaním moci Habsburskej dynastie. Moc katolíckej cirkvi v spojení so svetskou vrchnosťou sa voči pravoslávnym veriacim na východnom Slovensku uplatnila počiatkom 17. storočia, po tom, čo sa gróf Juraj Drugeth z Humenného vrátil zo štúdií u pražských jezuitov, kde konvertoval na katolícku vieru.

K zjednoteniu s katolíckou cirkvou nakoniec došlo po tom, čo sa 63 ,,spoľahlivých“ pravoslávnych kňazov dostavilo 24. apríla 1646 na užhorodský hrad. Tam uznali pápeža Innocenta X. za najvyššieho pastiera cirkvi a po zjednotení si mohli ponechať byzantský obrad, voliť si svojho biskupa (ktorého potvrdí Svätá stolica) a taktiež im mali byť poskytnuté také výsady, aké prislúchali katolíckym kňazom. Mukačevský pravoslávny biskup Bazil Tarasovič, ktorý koketoval s myšlienkou únie, odmietol z politických dôvodov pozvanie do Užhorodu a únia tak bola uzavretá bez účasti väčšiny kňazov jeho eparchie, ako aj jeho samotného. Napriek počiatočnému odporu väčšiny pravoslávneho duchovenstva sa plazivou metódou aj za pomoci mníšskych rádov podarilo pretransformovať pravoslávne duchovenstvo východného Slovenska a vtedajšej Uhorskej Rusi na gréckokatolícke v horizonte približne 100 rokov. Pravoslávna cirkev sa po udalostiach v Užhorode takmer na 250 rokov opäť vytráca z našich dejín.

Prvotný impulz smerujúci k vytvoreniu pravoslávnej cirkevnej obce na našom území evidujeme až počiatkom 20. storočia a jeho pôvodcami boli americkí vysťahovalci - navrátilci, ktorí v Spojených štátoch amerických (ďalej len USA) zí...

Súčasný Stav Cirkví v Košickom Kraji

Dnes majú na území KSK svoje farnosti tri rímskokatolícke cirkevné územné jednotky: Spišská diecéza (20 farností), Rožňavská diecéza (34 farností) a Košická arcidiecéza (153 farností). Stoja tam dva sídelné chrámy rímskokatolíckych hierarchov: košická Katedrála svätej Alžbety arcibiskupa metropolitu východnej cirkevnej provincie Bernarda Bobera a rožňavská Katedrála nanebovzatia Panny Márie biskupa Stanislava Stolárika.

Gréckokatolícke farnosti patria pod Košickú eparchiu, ktorú vedie arcibiskup Cyril Vasiľ. Jeho katedrálny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky sa nachádza v centre krajského mesta.

Reformovaná kresťanská cirkev, ktorá má v Košickom kraji dôležité postavenie najmä v oblastiach s výraznou maďarskou menšinou, je, čo sa týka svojej organizácie v kraji, súčasťou širšej štruktúry cirkvi na Slovensku. Má biskupský systém, no na rozdiel od Rímskokatolíckej cirkvi je jej zriadenie synodálno-presbyteriálne. Na čele synody, ktorej predsedníctvo sídli v Komárne, stojí ako duchovný predseda Róbert Géresi, pôsobiaci v Seni pri Košiciach. V kraji sa nachádza päť seniorátov s desiatkami cirkevných zborov a s takmer polovicou našich kalvínskych kostolov: Abovsko-turniansky reformovaný seniorát, Michalovský reformovaný seniorát, Ondavsko-hornádsky reformovaný seniorát, Užský reformovaný seniorát a Zemplínsky reformovaný seniorát.

Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku je v Košickom kraji organizovaná v rámci Rimavského seniorátu (1 kostol), súčasti Západného dištriktu ECAV, na čele ktorého stojí biskup Ján Hroboň. Ostatné kostoly v rámci Gemerského (36 kostolov), Košického (23 kostolov), Šarišsko-zemplínskeho (6 kostolov) a Tatranského seniorátu (5 kostolov) patria do Východného dištriktu ECAV vedeného biskupom Petrom Mihočom.

Pravoslávne cirkevné obce kraja patria pod Michalovsko-košickú eparchiu, na ktorej čele stojí arcibiskup Juraj (Rudolf Jiří Stránský). Oba jeho katedrálne chrámy - košický Chrám usnutia Presvätej Bohorodičky, svätého Jána Milostivého, alexandrijského patriarchu a svätej Rozálie z Palerma i michalovský Chrám svätých apoštolov rovných Cyrila a Metoda - boli postavené po Nežnej revolúcii.

Konfesionálna Charakteristika

Kraj má pestré národnostné zloženie, čo nie je - ako sme už naznačili - bez vplyvu na konfesionálnu príslušnosť jeho obyvateľov. Dominujú v ňom rímskokatolíci (48,39 percenta - 378 520), nasledujú gréckokatolíci (9,49 percenta - 74 240), po nich kalvíni (4,82 percenta - 37 731), luteráni (3,76 percenta - 29 409) a pravoslávni (1,91 percenta - 14 954). Viac než pätina (161 922) obyvateľov je bez náboženského vyznania.

V 440 mestách a obciach kraja stojí 796 kostolov a chrámov patriacich piatim denomináciám, z toho v krajskom meste je 43 kostolov a chrámov, ktorým sme venovali samostatný článok. Vyše dve tretiny kostolov a chrámov kraja patria katolíkom latinského a byzantsko-slovanského obradu, ale v období reformácie bola situácia v regióne výrazne odlišná v prospech Evanjelickej cirkvi helvétskeho vyznania (kalvínov).

Počet a podiel kostolov podľa denominácie:

• Rímskokatolícke kostoly: 381 (47,86 percenta)
• Gréckokatolícke chrámy: 157 (19,72 percenta)
• Kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi: 150 (18,84 percenta)
• Evanjelické kostoly: 71 (8,92 percenta)
• Pravoslávne chrámy: 37 (4,65 percenta)

Pôvodné datovanie kostolov a chrámov:

• 12. storočie: 4
• 13. storočie: 61
• 14. storočie: 43
• 15. storočie: 21
• 16. storočie: 10
• 17. storočie: 18
• 18. storočie: 139
• 19. storočie: 182
• 20. storočie: 251 (z toho po Nežnej revolúcii 96)
• 21. storočie: 67

Ekumenické spoločenstvo vzniklo r. 1994 dobrovoľne, neformálne. Sú to tieto subjekty: Apoštolská cirkev, Bratská jednota baptistov, Cirkev bratská, Československá cirkev husitská, Evanjelická cirkev a.v., Gréckokatolícka cirkev, Reformovaná kresť. cirkev a Rímskokatolícka cirkev. Stretávania sú pravidelné. Miestom stretnutí býva Teologická fakulta v Košiciach, Katolíckej univerzity v Ružomberku. V budove TF KU je aj sídlo Ekumenického spoločenstva na území mesta Košice.

Každoročne konáme niekoľko významných bohoslužieb a aktivít. Sú to Ekumenická bohoslužba koncom januára, Pašiový sprievod na Veľký piatok a ďakovná bohoslužba slova za úrodu v jeseni.

Mesto Košice už tradične pripravuje Festival sakrálneho umenia, do ktorého aktívne vstupujeme koordinovanými bohoslužbami v rámci každej cirkvi.

Základný kameň kostola sv. Ondreja na Podhradovej posvätil v Košiciach roku 1995 pri svojej druhej návšteve Slovenska Pápež Ján Pavol II. V nedeľu popoludní 26.11.1995 bola na pozemku vedľa budovy potravín na Ceste pod Hradovou slávnosť. Za účasti asi 150-tich veriacich otec arcibiskup Alojz Tkáč posvätil miesto, na ktorom sa začala výstavba nového rímskokatolíckeho kostola zasväteného sv. Ondrejovi, apoštolovi, patrónovi košickej arcidiecézy.

Nový kostol bol postavený podľa návrhu a projektu Ing. arch. Michala Baníka. Boží chrám bol dokončený v roku 1997. Jeho kapacita je pri optimálnom obsadení 300 osôb, z toho 180 na sedenie a 120 na státie. Konsekrácia chrámu sa uskutočnila dňa 12.7.1997 otcom arcibiskupom Alojzom Tkáčom. Kostol sa stal filiálkou Dómu sv. Alžbety v Košiciach. V rokoch 1999-2000 akademický sochár, profesor Juraj Bartusz vyhotovil sochu Nanebovstúpenia Pána Ježiša Krista a sochu sv. Ondreja.

V roku 2001 bol zakúpený organ. Od roku 2004 spravoval kostol Mons. František Šándor. Na tento úmysel začal v r. 2010 proces odkúpenia pozemku od mesta Košice. Prípravou návrhu projektovej štúdie farského centra bol poverený Ing. arch. Jozef Skokan.

Košický arcibiskup-metropolita Mons. Bernard Bober dekrétom s platnosťou od 1. júla 2013 zriadil farnosť sv. Ondreja, apoštola. Kostol zasvätený sv. Ondrejovi, apoštolovi, sa od tohto dátumu stal farským kostolom. Za prvého farára do farnosti sv. Ondreja v Košiciach bol od 1.7. 2013 menovaný ThLic. Martin Harčár.

tags: #podhradova #kosice #omsa