90. výročie výstavby a požehnania kostola Božského srdca Ježišovho
Bánová: Mestská časť Žiliny
Bánová je mestská časť Žiliny ležiaca na ľavej strane rieky Rajčanka, približne 3 km od centra mesta. Na severe susedí s ďalšou mestskou časťou Závodie. Pôvodne samostatná obec bola v roku 1970 pričlenená k Žiline.
Chotár obce bol osídlený už na konci 8. storočia. V priestore Dúbravy-Kalinové bol objavený slovanský mohylník s hrobmi z 8. a z 9. storočia pozostávajúci z 34 hrobov. Neďaleko dnešného cintorína na vrchu Stráž boli nájdené pozostatky slovanského sídliska z 10. - 11. storočia.
Názov obce sa spomína prvýkrát okolo roku 1208 ako „praedium bani“ (majetok bána). V roku 1393 pod názvom Banfoula a neskôr v roku 1539 ako Banowa. Možno predpokladať, že najmenej od 13. storočia bolo toto územie súvisle osídlené. Ako erb používala raka, klepetami obráteného vpravo a zobrazeného nad vodou.
Do vzniku ČSR patrili rozsiahle územie v okolí kaštieľa grófovi Pongrácovi. Panstvo sa už pre 1. svetovou vojnou ocitlo kvôli dlhom Pongrácovcov v úpadku. Po jej skončení štát rozpredal časť areálu kaštieľa obyvateľom Bánovej.
Mapa mestskej časti Žilina - Bánová
Príchod Saleziánov do Žiliny a Bánovej
Všetko to začalo v roku 1936, keď žilinský farár Tomáš Ružička povolal do Žiliny rehoľníkov - saleziánov, ktorých založil sv. Ján Bosco. Do Žiliny prišli dvaja Saleziáni - don Ľudovít Žilka a don Anton Sersen, ktorí mali rozbehnúť prípravné práce a dohliadať na stavbu žilinského saleziánskeho domu.
Svätý Ján Bosco, zakladateľ saleziánskej rehole, sa narodil 16. augusta 1815 v Beccchi v Taliansku v chudobnej rodine. V roku 1841 začal okolo seba zhromažďovať chlapcov, uličníkov, o ktorých sa nikto nestaral. Boscovou zásadou bolo: buďte veselí, hrajte sa , ale nehrešte. Postupne mal okolo seba niekoľko sto chlapcov.
Svätý Ján Bosco
Saleziáni Don Bosca mali pôvodný názov Spoločnosť sv. Františka Saleského - odtiaľ „saleziáni“. Venovali sa najmä výchove mládeže a na Slovensku pôsobili od roku 1924.
Výstavba a posviacka Kostola Božského Srdca Ježišovho
Kostol Božského Srdca Ježišovho v Bánovej na Nám. sv. Jána Boscu bol posvätený Andrejom Hlinkom v roku 1935. Vysviacku kostola 21. mája 1939 vykonal nitrianský sídelný biskup Dr. Karol Kmeťko.
Prípravy na stavbu saleziánskeho domu pokračovali rýchlo, takže už 13. júna 1937 mohol byť posvätený a položený základný kameň budovy. Rovnako rýchlo ako príprava stavby pokračovala i samotná výstavba za výdatnej finančnej pomoci p. preláta Tomáša Ružičku, ale i vtedajšieho nitrianskeho biskupa ThDr. Karola Kmeťka. Citeľná bola i pomoc veriacich zo Žiliny i z okolitých dedín, hlavne zo Závodia, Bánovej a Bytčice.
Dňa 13. júna bola posviacka základného kameňa Saleziánskeho ústavu v Žiline, ktorú uskutočnil najdôstojnejší pán ThDr. Ľudovít Okánik, apoštolský pronotár, kanonik a farár v Bratislave. Stavba si vyžiadala náklad 1.200.000,- Kč. Na to obetovali J. Ex. Najdôstojnejší pán nitriansky biskup ThDr. Karol Kmeťko 100.000,- Kč a žilinský farár 250.000,- Kč. Pozemok vo výmere 22.000 štvorcových siah daroval Rímskokatolícky farský úrad v Žiline. Zvyšok peňazí mal zabezpečiť zbierka. Slávnosť posviacky bola veľkolepá. Zúčastnilo sa jej asi 8.000 ľudí.
Kostol Božského srdca Ježišovho v Bánovej
Pri tejto príležitosti vystavili túto listinu:
ROKU PÁNA 1937 za slávneho panovania Sv. Otca pápeža PIA XI., keď prezidentom Republiky Československej bol Dr. EDUARD BENEŠ, prezidentom Slovenskej Krajiny JOZEF ORSZÁGH, biskupom nitrianskym D. KAROL KMEŤKO, inšpektorm Kongregácie saleziánov v Československu IGNÁC STUCHLÝ, starostom mesta Žilina ONDREJ HVIZDÁK a farárom žilinským apoštolský protonotár a prelát TOMÁŠ RUŽIČKA, posvätený bol dňa 13. júna apoštolským protonotárom Dr. ĽUDEVÍTOM OKÁNIKOM, farárom bratislavským tento základný kameň Saleziánskeho ústavu sv. Jána Don Boska, určený k duševnej a telesnej výchove kresťanskej mládeže.
V roku 1938 bola výstavba saleziánskeho domu v Žiline dokončená. Bola to moderná dvojposchodová budova s kaplnkou a s priestranným divadlom. Dňa 20. novembra 1938 novopostavený Saleziánsky dom v Žiline slávnostne otvoril nitriansky sídelný biskup ThDr. Karol Kmeťko.
Architektonické a kultúrne prvky
Pri vchode do kostola je umiestnený trojičný stĺp z roku 1821, na ktorom je súsošie Najsvätejšej Trojice. Trojičný stĺp so súsoším Najsvätejšej Trojice z roku 1821 stojí pred Kostolom Božského Srdca Ježišovho. Je národnou kultúrnou pamiatkou. V minulosti bol postavený na námestí za nízkym kovovým plotom, ale po postavení kostola bol premiestený na terajšie miesto. Na Trojičnom stĺpe je súsošie Najsvätejšej Trojice a v dolnej časti je reliéf sv. Floriána, ochrancu obce pred požiarmi.
Na severnej strane Námestia sv. Jána Bosca sa nachádza sa klasicistický kaštieľ z prvej polovice 19. storočia. Je to jednopodlažná budova s pôdorysom tvaru písmena "L" s arkádami. Bol v súkromných rukách aj počas socializmu na Slovensku. Blízko kaštieľa na námestí stojí jednoloďový Kostol Božského Srdca Ježišovho, ktorý postavili zo zbierok občanov.
Pravidelné sväté omše
- Nedeľa: 6:00, 8:00, 9:30 (detská sv. omša), 11:00 (mládežnícka sv.
- Utorok: 6:30, 17:30, 19:00 (mládežnícka sv.
- Štvrtok: 6:30-7:00, 17:30-18:00 (pred 1.
- Piatok: 17:30-18:00 (1.
Rímskokatolícka cirkev Farnosť Žilina-Saleziáni, Rajecká cesta 17, 010 01 Žilina. Pod Rímskokatolícku cirkev Farnosť Žilina-Saleziáni patrí filiálka Bánová. Farnosť Žilina-Saleziáni má Farský kostol sv. Jána Bosca z roku 1938 a vo filiálke Bánová je Kostol Božského Srdca Ježišovho z roku 1935. Rímskokatolícka farnosť Žilina-Saleziáni patrí pod Dekanát Žilina.
História a súčasnosť: Od 1. apríla 1990 začali pracovať v Žilinskej farnosti dvaja saleziánski kňazi don Ing. Kamil M. Kutarňa, SDB a don Ing. Štefan Urban, SDB. Budovu Saleziánskeho domu prevzali v auguste 1990 a v septembri Biskupský úrad v Nitre obnovil ich farnosť. Do farnosti patrí sídlisko Hliny V, Hliny VII a Bánová. Správcom farnosti sa stal don Ing. Kamil M.