Ak sa vydáte na severozápad Slovenska, cesty vás môžu doviesť až do Žilinského kraja. Pekné mestečká, malebné dedinky či roztrúsené osady však nie sú všetko, čo táto oblasť ponúka. Bohatá história zaujme nejedného turistu, ktorý sa sem zatúla hľadať vábivé krásy slovenskej prírody. Krásne výhľady ponúka aj obec Veľké Rovné. Poďte s nami dnes spoznať túto unikátnu dedinku, ktorej dejiny sa písali aj drôtom.
Ako obec uvádza na svojej webovej stránke, územie bolo ešte v 12. storočí majetkom kráľovského hradu Trenčín. Okolo roku 1300 ho obsadil Matúš Čák Trenčiansky. V 16. Od roku 1548 sa v Rovnom dokumentuje aj existencia richtára. Na konci 16. „V naturáliách odvádzali desiatok z úrody predpísaným množstvom jačmeňa, ovsa, sliepok a ovčích syrov. Leto v roku 1658 sa stalo dedine osudným. Obec vydrancovali drábi Gašpara Suňoga z Budatína a informácie o čase znovu osídlenia obce nie sú presne známe.
Slovenské kraje boli známe drotármi, ktorí sa z rodnej domoviny porozchádzali do celého sveta. Toto remeslo bolo mimoriadne náročné, veď šlo ruka v ruke s odcudzením sa domovu a vlastnej rodine, čeleniu samote a clivote. Drotári sa považovali za poctivých a skromných, ale oproti iným dedinčanom boli aj rozhľadenejší. Rovniansky drotári boli majstrami svojho remesla, uplatnili sa najmä v Maďarsku ale aj v zámorí.
Kostol svätého Michala Archanjela vo Veľkom Rovnom
História a vznik kostola
Ak sa prechádzate centrom dediny, nemôžete minúť kostol svätého Michala archanjela, ktorí sa začal stavať v roku 1753. Zakladateľom bol vtedajší zemepán knieža Pavol Anton Eszterházy a jeho manželka kňažná Anna Eszterházyová rodená Visconti - Lunati. Prvý kostol vo Veľkom Rovnom bol drevený, postavený niekedy okolo roku 1700 v miestnej časti Horevsie. Farský úrad bol zriadený až v roku 1774, predtým bola obec filiálkou Dlhého Poľa a ešte skôr do roku 1718 Bytče.
Barokový rímskokatolícky kostol sv. Michala Archanjela sa nachádza v strede obce. Stavať sa začal 8. mája 1753 a dokončený bol v roku 1755. Kríž na veži má polmesiac, lebo ten bol v erbe Eszterházyovcov. V roku 1902 bola pristavená svätyňa (objekt predĺžili o 11,5 m) aj s oboma sakristiami. Celý chrám má dĺžku približne 45 m. Interiér chrámu zmodernizovala vzorovaná secesná dlažba z českého Rakovníka, ktorá nahradila kamennú podlahu. Pôvodne nad hlavným oltárom bola vežička so zvonom slúžiacom pri pozdvihovaní, tú však už v novej svätyni neobnovili. Kostol dostal tiež novú plechovú strechu, ktorá vystriedala šindľovú krytinu.
Vysviacka nového renovovaného chrámu sa konala 5. októbra 1902. Dnešnú podobu kostol nadobudol po mnohých rekonštrukciách - obnova chrámovej maľby, rekonštrukcia strešnej krytiny, nová fasáda chrámu z čias pôsobenia farára dp.
Kostol postavený na staršom jadre v rokoch 1753 - 1755. Jednoloďová stavba s polkruhovým uzáverom presbytéria a predstavanou vežou. Presbytérium je zaklenuté konchou a valenou klenbou so širokými lunetami. Loď má valenú klenbu s lunetami. Fasáda kostola je členená lizénami a polkruhovo zakončenými oknami. Loď má na fasádach zuborez. Veža je zakončená baňatou strechou.
Vo farskej záhrade je kamenné súsošie sv. Anny s malou Pannou Máriou z roku 1760. Pred kostolom sú sochy vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda z roku 1948 od olomouckej firmy Semerák a pred bránou dva pamätníky.
Interiér a umelecké prvky
Na hlavnom oltári je vyobrazený patrón chrámu - sv. Michal Archanjel. Smerom k bočným oltárom sa nachádzajú sochy sv. Petra a Pavla ako tiež Panny Márie a Pána Ježiša. Na klenbe v chrámovej lodi je otvorené nebo s korunováciou Panny Márie. Hlavný oltár zdobí interiér od roku 1907 a zaobstarali ho spolu s organom, keď faru spravoval Ernest Kosec. V strede jeho členitej historizujúcej architektúry je situovaný obraz patróna kostola sv. Michala archanjela a nad ním reliéf Najsvätejšej Trojice. Interiér kostola na začiatku minulého storočia (pravdepodobne v roku 1908) zmodernizovali secesné nástenné maľby, ktoré najmä na klenbu kostola namaľoval nitriansky umelec Juhary. Ich charakter dokladá postava sv. Cecílie nad organom, ktorá sa dodnes zachovala.
K pozoruhodným pamätihodnostiam kostola patrí masívna baroková kamenná plastika zhotovená neznámym ľudovým kamenárom v polovici 18. storočia. Zobrazuje Pannu Máriu s malým Ježiškom v náručí.
Zvonica a zvony
Vo veži je barokový zvon z roku 1763 od zvonolejára J. Steinstocka. Na plášti má nízky reliéf sv. Anny a sv. Michala archanjela. Až do prvej svetovej vojny viseli v kostolnej veži tri zvony. Počas prvej svetovej vojny skonfiškovali z kostolnej veže dva zvony. Zachoval sa len zvon z roku 1763 s hmotnosťou 396 kg zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi. V roku 1926 počas pôsobenia farára Ernesta Kosca boli zadovážené tri nové zvony, ktoré posvätil nitriansky biskup Karol Kmeťko v nedeľu 23. mája 1926. Počas prvej svetovej vojny z kostola zobrali na vojnové účely tri zvony, pričom ponechali len jeden. Veriaci zorganizovali finančnou zbierkou, z ktorej zakúpili štyri nové zvony. Tri umiestnili na vežu kostola a jeden do kaplnky v Hájku. Zvony slávnostne pokrstil pred vchodom kostola 23. mája 1926 nitriansky biskup Dr. Karol Kmeťko.
Zvony poháňajú elektromotory z r. 1975, ktoré by mali byť v blízkej dobe nahradené novými. Zvony sú zavesené v trojpoľovej oceľovej zvonovej stolici. Majú padajúce reverzné srdcia. V súčasnosti sa vo veži okrem spomenutých štyroch zvonov (v ľudovej , resp. „kostolníckej“ reči nazývané „Hrubý“, lebo má „najhrubší“ zvuk, teda je to najväčší zvon, „Odfarný“, stredný zvon, ktorý je umiestnený ako prvý „od fary“, „Gangál“ alebo „malý“ zvon, a najmenší zvon „Cengál“, resp. „umieráčik“) nachádzajú ešte dva malé zvony, hodinové, zadovážené dp. Radoslavom Gazdíkom v roku 2010 v súvislosti s nainštalovaním automatických vežových hodín.
Kaplnky v obci
Pre veriacich zo sídliska je postavená kaplnka Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Stavba začala v máji roku 2000. Prvú sv. omšu tu odslúžil a zároveň kaplnku posvätil J. E. Mons. František Rábek 17. septembra jubilejného roku 2000, v deň vysluhovania sviatosti birmovania vo farnosti. Oproti kostolu je kaplnka Sedembolestnej Panny Márie postavená v roku 1831. Socha Sedembolestnej Panny Márie je vytesaná z jedného kusa kameňa. Kaplnka je postavená na mieste sochy svätého Jána Nepomuckého.
V miestnej časti Rimanovice sú dve kaplnky zasvätené Lurdskej Panne Márii. Staršia z roku 1904 bola postavená s úmyslom poďakovania, že sa pred požiarom podarilo niečo zachrániť. Bližšie k centru obce postavili v roku 1969 kaplnku Lurdskej Panny Márie, ktorú posvätil vdp. „Horevsie pod Húbečku“ - tak v našej farnosti voláme miesto, kde je postavená kaplnka zasvätená Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Stavba sa začala v auguste a už 4. októbra 1992 túto kaplnku posvätil vdp.
Na Záblatí roku 1882 postavila Veronika Kocincová (rod. Džavíková) kaplnku na česť blahoslavenej Panny Márie a za záchranu svojho manžela. Kaplnku renovovali veriaci z Veľkého Rovného a osady Záblatie v roku 1975. Vo vnútri je socha Sedembolestnej Panny Márie. Kaplnka Panny Márie ustavičnej pomoci bola postavená v 19. storočí. Má štvorcový pôdorys s pruskou klenbou. Prešla viacerými postupnými opravami. Nachádza sa vo Veľkom Rovnom časť Ivor - nad Dolinkami a súčasne pod vyhliadkovou vežou Zarúbaná Kýčera. V minulosti slúžila ako útočište pre pocestných a osadníkov z osady Dolinky a Soľné, ktorí okolo nej prechádzali. V súčasnej dobe je vyhľadávanou turistickou zástavkou pre domácich a turistov.
Na mnohých miestach v našej farnosti sú umiestnené kríže. V každej miestnej časti, aj viacero. Veriaci sa pri nich stretávajú na modlitbách, veď kríž je znakom spásy. Najvýznamnejším krížom vo farnosti je pieskovcový kríž (Kalvária) na cintoríne postavený v r. 1952 (vytvoril sochár Jan Jeništa z Bystřice pod Hostýnem), obnovený v r. 2024 (zreštauroval ho p. Ľubomír Vavruš zo Slavnice pri Bolešove).
Kostol svätého Michala Archanjela je nielen dominantou obce, ale aj dôležitým bodom pre miestnych obyvateľov a turistov, ktorí hľadajú spojenie s históriou a duchovným dedičstvom regiónu.
Pohľad na kostol sv. Michala Archanjela vo Veľkom Rovnom