Najvýznamnejšou sakrálnou stavbou v Banskej Bystrici je Katedrála sv. Františka Xaverského, ktoré je zároveň aj farským kostolom. Na rohu Námestia SNP a Kapitulskej ulice stojí dvojvežový katedrálny Kostol Sv. Františka Xaverského. Kostol je už vyše 200 rokov katedrálnym chrámom banskobystrického biskupa a zároveň hlavným kostolom banskobystrickej diecézy.
Katedrálny kostol sv. Františka Xaverského sa nachádza na Námestí SNP a stojí na mieste bývalého Königsbergerovho domu, zvaného Oberhaus, kde jeho vlastník vybudoval v 16. storočí kaplnku sv. Jána Krstiteľa. Kaplnka slúžila pre jeho domácnosť a úradníkov banskej komory.
Súčasťou jeho domu bola gotická kaplnka sv. Jána Krstiteľa, ktorá bola v 16. storočí jediným miestom, kde sa slúžili katolícke bohoslužby. V 16. V rokoch 1647 - 1671 využívali kaplnku jezuiti, ktorí sa usadili v meste, aby v ňom a na jeho okolí podporovali katolícku reformu. Príchodom Jezuitov do mesta, bola v roku 1648 na mieste bývalého Oberhausu postavená najskôr kaplnka sv. Jána a neskôr, v rokoch 1695-1715, na jej mieste vznikol kostol sv. Františka Xaverského.
Koncom 17. storočia si na Königbergerovom pozemku, v priestoroch dnešnej Kapitulskej ulice, postavili svoje kolégium jezuiti a začali aj so stavbou kolegiálneho kostola sv. Františka Xaverského. V roku 1702 začali pri rezidencii stavať svoj kostol, ktorý však pre búrlivé roky rákociovského povstania mohli dokončiť až v roku 1715. Po zrušení jezuitského rádu v roku 1773 a po vzniku banskobystrickej diecézy v roku 1776 sa kostol sv. Kostol sa zmenil na katedrálny chrám so založením Banskobystrickej diecézy v roku 1776.
Kostol vznikol podľa typu jezuitských chrámov „Il Gesú“ v Ríme. Dispozícia kostola vychádza z pôvodnej myšlienky rímskeho chrámu Il Gesù, ktorého tvorcom bol Vignola. Keď však v roku 1703 mesto obsadili vojská Františka II. Rákocziho, Jezuiti boli nútení odísť. Práce na kostole sa na dlhý čas zastavili.
Novopostavený jezuitský kostol slávnostne konsekroval 24. septembra 1715 biskup Lukáš Natale, auxiliár ostrihomského arcibiskupa. Kostol bol jednoloďovou barokovou stavbou so 6 postrannými kaplnkami a chórmi po celom obvode.V roku 1776 sa kostol sv. Františka Xaverského stal katedrálnym chrámom novozriadenej Banskobystrickej diecézy. Bol taký veľký, ako je dnešná kostolná loď.
Biskupi katedrálneho chrámu ho chceli rozšíriť a zväčšiť, no podarilo sa to až štvrtému biskupovi v poradí - Jozefovi Belanskému, ktorý vo svojom testamente poručil tretinu pozostalosti na zväčšenie katedrály. Z finančných prostriedkov biskupa sa tak realizovala rozsiahla prestavba chrámu - loď kostola a bočné chóry predĺžili, postavili novú kazateľnicu. Z bývalej sakristie sa stala nová svätyňa a novú sakristiu a konzistórium pričlenili ku kostolu z priľahlej budovy jezuitského kolégia.
Stavba je jednoloďová so šiestimi bočnými kaplnkami, nad ktorými sú tribúny. Loď je zaklenutá štyrmi poľami valenej klenby s lunetami. Jednoloďový kostol v barokovom štýle má 6 postranných kaplniek a chór po celom obvode. Loď je zaklenutá valenou klenbou s lunetami. Jednoloďový priestor má veniec postranných emporových kaplniek, loď je zaklenutá valenou, pásmi delenou klenbou.
Hlavný oltár ozdobili pôvodným obrazom sv. Premenou prešla aj fasáda kostola. Dostavali dve veže a medzi nimi pribudol hlavný portikový portál so štyrmi toskánskymi stĺpmi. Exteriérovej architektúre dominujú dve veže, ktoré boli pristavané až v roku 1844. Medzi nimi je hlavný portikový vstup so štyrmi toskánskymi stĺpmi. V roku 1844 bol kostol predĺžený zrušením pôvodnej sakristie, z ktorej vznikla dnešná svätyňa. V tomto roku vzniká aj dvojvežová fasáda, orientovaná smerom k námestiu. V 80. rokoch 19. storočia vzniká romantizujúca úprava veží a štítu hlavnej fasády. R. 1844 bol rozšírený o jedno pole prístavbou predsiene a dvojicou veží, v 80. rokoch 19. storočia nasledovala romantizujúca prestavba.
Interiér katedrály je honosne zdobený a riešený v duchu liturgickej reformy Druhého vatikánskeho koncilu. Bohato zdobený interiér katedrály bol riešený v duchu liturgickej reformy Druhého vatikánskeho koncilu a jeho renovácia sa uskutočnila v roku 2001. Interiér kostola ako aj vonkajšia fasáda boli opravované aj v 70. rokoch 20. storočia. Vtedy bol kostol čiastočne upravený aj pre pokoncilovú liturgiu. Pokoncilovému duchu úplne zodpovedá až úprava kostola z roku 2001, keď prebehla generálna oprava a úprava interiéru katedrály. Začiatkom 21. storočia prešiel chrám úpravou interiérov.
Dominantou hlavnej siene je oltár s obrazom sv. Františka Xaverského pochádzajúci z roku 1829. Hlavný oltár s obrazom sv. Františka Xaverského je z roku 1829.
Renovácia exteriéru prebehla v roku 2000. Dňa 2. 10. 2001 sa konalo slávnostné posvätenie nového oltára a požehnanie obnovenej katedrály sv. Františka Xaverského. Slávnosť začala o 10:00 hod. Celebroval ju J. E. Mons. Rudolf Baláž svätú omšu pri príležitosti spomienky na posviacku katedrálneho chrámu Banskobystrickej diecézy. Posledná rozsiahla rekonštrukcia, ktorá úplne zodpovedá pokoncilovému duchu, bola urobená za pätnásteho banskobystrického biskupa Mons. Rudolfa Baláža v roku 2001. Renovácia exteriéru prebehla v roku 1999. V roku 2005 Mons. Rudolf Baláž ustanovujúcim dekrétom vytvoril novú farnosť a súčasne aj nový dekanát Banská Bystrica - Katedrála sv.
Pôvodne jezuitský kostol stavaný v rokoch 1695 - 1715. V r. 1776 sa stal katedrálnym chrámom banskobystrickej diecézy.
V roku 1880 postavila do katedrály organ firma Rieger z Krnova, opus 63 (podľa katalógu firmy, kde je nástroj označený: (op.) *63 Neusohl (Dom) (hviezdička pred opusovým číslom označuje dvojmanuálový nástroj). Nástroj mal 12 registrov. Na jeseň r. 1924 bol rozšírený o šesť registrov. Tento organ bol v kostole do r.
Na záver je vhodné spomenúť aj ďalšie sakrálne pamiatky v Banskej Bystrici a okolí:
- Kostol sv. Alžbety Uhorskej v Banskej Bystrici bol postavený v roku 1303 na konci Dolnej ulice, pri mestskom špitáli pre chorých a nevládnych baníkov.
- Kostol evanjelickej cirkvi augsburského vyznania nahradil začiatkom 19.
- V malebnej obci Hronsek, neďaleko Banskej Bystrice, sa nachádza unikátny skvost sakrálnej architektúry - drevený artikulárny kostol.
- Rímskokatolícky kostol Cyrila a Metoda v Selciach patrí medzi najstaršie sakrálne objekty v okolí Banskej Bystrica. Bol postavený v roku 1222 a rozšírený začiatkom 16. storočia so vzácnymi pamiatkami z 15.
- Najstaršou kultúrno-historickou pamiatkou v obci Tajov je pôvodne gotický, rímskokatolícky Kostol sv. Jána Krstiteľa.
Architektúra Banskej Bystrice - mestské opevnenie - história a súčasnosť
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1648 | Postavenie kaplnky sv. Jána na mieste bývalého Oberhausu |
| 1695-1715 | Výstavba kostola sv. Františka Xaverského |
| 1776 | Kostol sa stáva katedrálnym chrámom Banskobystrickej diecézy |
| 1844 | Pristavenie dvoch veží a hlavného portiku |
| 2001 | Generálna oprava a úprava interiéru katedrály |
