Kedy presne vstal Ježiš z mŕtvych?

Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista je ústrednou pravdou kresťanskej viery, o ktorej sa v Biblii píše mnohokrát. Aj napriek tomu je táto skutočnosť nepostihnuteľná, pretože žiadne evanjelium zmŕtvychvstanie nepopisuje. Odohralo sa totiž úplne bez svedkov a v úplnej skrytosti hrobu stráženým vojakmi. Pre ľudstvo a veriacich bolo teda vzkriesenie zjavným až vo chvíli, keď bol z prázdneho hrobu odvalený kameň.

Nová zmluva učí, že Boh zoslal Ducha Svätého, aby oslavoval Ježiša ako Syna Božieho. Ježiš povedal: „Keď však príde On, Duch pravdy, uvedie vás do všetkej pravdy, lebo nebude hovoriť sám od seba, ale bude hovoriť, čo počuje; a bude vám zvestovať aj budúce veci“ (Ján 16:13). Duch Svätý to však nerobí tak, že by nám hovoril, že Ježiš vstal z mŕtvych. Robí to tak, že nám otvára oči, aby sme videli, že sláva Kristova v rozprávaní o jeho živote, smrti a vzkriesení dáva samej sebe hodnovernosť.

Veriaci človek si dobre uvedomuje, kresťanská viera nie je len súbor nejakých mravoučných pravidiel a etických princípov, ale stojí aj na historických skutočnostiach. Kresťanská viera nie je len súbor mravoučných pravidiel a etických princípov, ale stojí na historických skutočnostiach, ktoré ak sa neudiali, celá viera nemá zmysel. Pokiaľ Ježiš nebol ukrižovaný za naše hriechy a nevstal z mŕtvych, kresťanská viera je úplne zbytočná a prázdna, lebo nemôže dať to, čo Ježiš sľuboval svojim nasledovníkom - odpustenie hriechov, vzkriesenie z mŕtvych a večný život.

Pavol to vyjadril týmito slovami: „ Ak však Kristus nebol vzkriesený, potom je márne naše kázanie a márna je aj vaša viera“ (1.Kor 15:14). Veď ak nieto zmŕtvychvstania, ani Kristus nebol vzkriesený.

Náš prvý dôkaz o Ježišovom vzkriesení teda je, že Ježiš o ňom sám hovoril.

Ježiš otvorene hovoril, čo sa mu má stať: že má byť ukrižovaný a potom vzkriesený z mŕtvych: „Syn človeka musí mnoho trpieť a zavrhnutý byť staršími, veľkňazmi a zákonníkmi, musí byť zabitý a po troch dňoch vstať z mŕtvych“ (Marek 8:31, pozri tiež Matúš 17:22 a Lukáš 9:22). Tí, čo vzkriesenie Krista pokladajú za neuveriteľné, budú pravdepodobne hovoriť, že Ježiš trpel preludmi alebo (čo je pravdepodobnejšie), že raná cirkev tieto slová do jeho úst vložila, aby z neho vytvorila človeka, čo učí lži, ktoré si sami vymysleli. Pravdivosť tohto vyvstane špeciálne pri uvážení faktu, že slová predpovedajúce vzkriesenie nie sú len tieto jasné priamočiare slová citované vyššie, sú to aj veľmi nepriame a nejasné slová, pri ktorých je oveľa menšia pravdepodobnosť, že by boli jednoduchým vynálezom pomýlených učeníkov.

Niektoré Kristove predpovede vzkriesenia sú aj veľmi nepriame a nejasné slová, pri ktorých je oveľa menšia pravdepodobnosť, že by boli jednoduchým vynálezom pomýlených Kristových učeníkov. Napríklad, dvaja odlišní svedkovia svedčia o Ježišovom výroku počas jeho života, že ak jeho nepriatelia zničia chrám (jeho tela), on ho znova postaví za tri dni (porov. Jn 2, 19, Mk 14, 58, Mt 26, 61). Tiež tajomne hovoril o „znamení Jonáša“ - o troch dňoch v lone zeme (Matúš 12:39; 16:4). Šírka a povaha týchto tvrdení je taká, že je nepravdepodobné, aby ich vyfabrikovala pomýlená cirkev.

Náš prvý dôkaz o Ježišovom vzkriesení teda je, že Ježiš o ňom sám hovoril.

Prázdny hrob sám o sebe nie je priamym dôkazom Kristovho vzkriesenia, ale je dosť podstatným znamením.

„Keď vošli, nenašli telo Pána Ježiša“ (Lukáš 24:3). Mŕtve telo Ježiša sa nedalo nájsť. A Ježišovi nepriatelia to potvrdili, tvrdiac, že učeníci to telo ukradli (Matúš 28:13). Hrob je prázdny a mŕtve telo Ježiša Krista sa nedalo nájsť. Ako je to možné?

Existujú rôzne teórie o tom, čo sa mohlo stať s Ježišovým telom:

• Telo ukradli jeho nepriatelia. Pokiaľ to spravili (a oni nikdy netvrdili, že to spravili), určite by to telo ukázali, aby zabránili úspešnému šíreniu kresťanskej viery presne v tom meste, kde došlo k ukrižovaniu.
• Telo ukradli jeho priatelia. Táto klebeta sa objavila veľmi skoro (Matúš 28:11-15). Táto klebeta sa objavila ako prvá. Je však pravdepodobná? Dokázali ustráchaní apoštoli premôcť stráže pri hrobe? A čo je dôležitejšie, začali by kázať s tak mocnou autoritou, že Ježiš bol vzkriesený, hoci by vedeli, že nebol?
• Ježiš nebol mŕtvy. V čase uloženia do hrobu bol len v bezvedomí. Čo to znamená? Že keď sa Kristus prebral, odvalil kameň, premohol vojakov a po niekoľkých stretnutiach so svojimi učeníkmi, počas ktorých ich presvedčil, že bol vzkriesený z mŕtvych, odišiel do histórie. Dokonca ani Ježišovi nepriatelia sa nepokúšali tvrdiť to. Bol zjavne mŕtvy. Rimania sa o to postarali. A nakoniec, kameň nemohol byť zvnútra odvalený jediným mužom, ktorý mal navyše prebodnutý bok a strávil šesť hodín pribitý na kríži. Ďalším argumentom popretia tohto argumentu, je aj skutočnosť, že mŕtve telo Kristovo spočinulo po zložení z kríža v náručí Matky.
• Boh vzkriesil Ježiša z mŕtvych. Toto je to, čo povedal, že sa stane. Je to to, o čom tvrdili učeníci, že sa stalo. K hrobu totiž prišli apoštoli Peter a Ján, videli, že plachta, ktorou bol prikrytý a šatka, ktorú mal na hlave, sú poskladané a každá na inom mieste. Toto je argument, že Ježišovo mŕtve telo nebolo ukradnuté, a taktiež neprítomnosť jeho tela nemohla byť ľudským dielom, ale dielom Božím.

Ale pokiaľ existuje čo i len vzdialená možnosť vysvetliť vzkriesenie prirodzene, moderní ľudia povedia, že by sme sa nemali uchyľovať k nadprirodzeným vysvetleniam. Je to rozumné? Nemyslím si. Samozrejme, nechceme byť ľahkoverní. Ale rovnako nechceme odmietnuť pravdu len preto, že je zvláštna. V tomto bode si musíme uvedomiť, že naše presvedčenie veľmi podlieha vplyvu našich preferencií - buď stavu vecí, ktorý by bol následkom pravdivosti vzkriesenia, alebo stavu vecí, ktorý by bol následkom falošnosti vzkriesenia. Ak si sa vďaka správe o Ježišovi otvoril voči Božej realite a potrebe odpustenia, potom, napríklad, môže dogma odmietnutia nadprirodzeného nad tvojou mysľou stratiť moc.

Učeníci videli vzkrieseného Krista a dostali moc byť jeho svedkami.

Tí istí učeníci, ktorí sa rozpŕchli, ktorí zradili Krista, sa po jeho vzkriesení stávajú odvážnymi, horlivými a presvedčivými svedkami pravdy o Kristovom vzkriesení. Oni sami túto zmenu vysvetľovali tým, že videli vzkrieseného Krista a dostali moc byť jeho svedkami (porov. Aj samotným apoštolom trvalo určitý čas, pokiaľ dokázali prijať pravdu o vzkriesení Krista (napr. taký apoštol Tomáš). Preto neobstojí domnienka, že zmŕtvychvstanie je iba výplod viery apoštolov.

Vzkriesený Kristus nadväzuje so svojimi učeníkmi priame vzťahy, necháva sa nimi dotýkať a jedáva s nimi, aby uznali, že nie je duch, ale hlavne, aby sa presvedčili, že vzkriesené telo, s ktorým sa im ukazuje, je to isté, ktoré bolo umučené a ukrižované, nakoľko ešte nesie stopy jeho mučenia. Zároveň však má aj nové vlastnosti osláveného telo, napr. už sa nenachádza v čase a priestore, preto môže vojsť aj cez zatvorené dvere. Nie je to ako vzkriesenie Lazára, či Jairovej dcéry.

Mnohí odporcovia tohto argumentu tiež tvrdia, že táto premena u apoštolov bola dielom halucinácií. Toto tvrdenie je veľmi problematické. Učeníci neboli ľahkoverní, boli fyzicky veľmi zdatní a taktiež to tvrdohlaví skeptici ako pred vzkriesením, tak aj po ňom (porov. Učeníci neboli ľahkoverní, boli to tvrdohlaví skeptici ako pred vzkriesením, tak aj po ňom (Marek 9:32, Lukáš 24:11, Ján 20:8-9, 25). Ale nielen to, mohlo by hlboké a šľachetné učenie tých, ktorí priniesli svedectvo o vzkriesenom Kristu byť materiálom, ktorý je produktom halucinácií? A čo tak Pavlov list Rímskym? Osobne je pre mňa veľmi ťažké predstaviť si, že tento obrovský intelekt a úplne priezračná duša bola pomýlená alebo chcela klamať.

Potom zjavil sa naraz viac ako päťsto bratom, z ktorých väčšina žije až dosiaľ, niektorí však umreli“ (1. Korintským 15:6).

Keď apoštol píše tieto slová, mnohí z týchto svedkov boli ešte nažive. To, čím je toto tvrdenie veľmi relevantné, je fakt, že bolo adresované Grékom, ktorí boli k takýmto tvrdeniam veľmi skeptickí, a to v čase, keď mnoho svedkov ešte stále žilo.

Celý život Cirkvi postavil Ježiš Kristus na svedkoch jeho zmŕtvychvstania. Prvotná Cirkev rástla vďaka moci svedectva, že Ježiš bol vzkriesený z mŕtvych a že Boh ho vďaka tomu učinil Pánom a aj Mesiášom (porov. Sk 2, 36). Toto svedectvo, ktoré sa podávalo z pokolenia na pokolenie, je úžasným svedectvom viery. Svedkovia v mnohých prípadoch obetovali aj svoj život za túto ohlasovanú pravdu. Cenili si ju viac ako časnosť. V prípade voľby medzi pozemským životom a životom v spoločenstve so zmŕtvychvstalým Kristom si radšej volili tú druhú možnosť. Toto svedectvo Cirkvi bolo pevne zakorenené vo víťazstve Ježiša Krista nad smrťou. Cirkev rástla vďaka moci svedectva, že Ježiš bol vzkriesený z mŕtvych a že Boh ho vďaka tomu učinil Pánom a Kristom (Skutky 2:36). Panstvo Krista nad všetkými národmi stojí na jeho víťazstve nad smrťou. To je tá správa, ktorá sa šírila po celom svete.

Obrátenie sv. Pavla

Čiastočne nesúhlasiace publikum v Galatským 1:11-17 presviedča, že jeho evanjelium má pôvod od vzkrieseného Ježiša Krista, nie od ľudí. Ďalej tvrdí, že pred jeho zážitkom na ceste do Damasku, kde videl vzkrieseného Ježiša, násilne prenasledoval kresťanskú vieru a učeníkov, no neskôr, na úžas a prekvapenie všetkých, riskuje svoj život pre evanjelium (porov. Túto zmenu v svojom živote vysvetľuje nasledovne: „Všetci sme padli na zem a ja som počul hlas, ktorý mi po hebrejsky hovoril: „Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ? Ježišovo zmŕtvychvstanie je predovšetkým potvrdením všetkého, čo robil a učil. Je splnením prisľúbení Starého zákona, všetky proroctvá, ktorými Boh dával vyvolenému národu nádej, v jeho živote, utrpení, smrti ale aj zmŕtvychvstaní sa naplnili. Je to najväčší zázrak všetkých dôb a potvrdzuje pravdu o jeho Božstve. Ježiš Kristus hovoril svojím učeníkom, že vstane zmŕtvych. A tento prísľub aj naozaj uskutočnil. Kristus totiž vždy urobil všetko, čo povedal. Hovoril tiež, že aj my vstaneme zmŕtvych a že nám pripravuje miesto v nebi. Aj na základe Jeho vzkriesenia môžeme mať istotu, že Kristus je zdrojom a zárukou nášho budúceho vzkriesenia.

Ako ohodnotiť svedka?

Podľa čoho sa rozhodneš, či budeš veriť svedectvu nejakej osoby? Rozhodnutie prijať svedectvo nejakej osoby nie je to isté ako vyriešiť matematickú rovnicu. Tá istota je odlišného druhu, ale aj napriek tomu vie byť rovnako pevná (verím svedectvu svojej manželky, že mi je verná). Keď je svedok už mŕtvy, svoj súd o ňom môžeme založiť jedine na obsahu jeho písomností a na svedectve o ňom od iných ľudí. Podľa môjho názoru (a v tejto chvíli sa už musíme rozhodnúť sami za seba, ak nechceme nič predstierať - Lukáš 12:57), písomnosti týchto mužov sa nečítajú ako diela ľahkoverných, ľahko oklamateľných ľudí alebo klamárov. Ich pohľad na ľudskú prirodzenosť je hlboký. Ich osobná oddanosť je triezva a vyjadrujú sa o nej opatrne. Ich učenie je celistvé a nepodobá sa na výplod nestabilných ľudí. Ich morálny a duchovný štandard je vysoký.

Kedy presne nastalo vzkriesenie?

Nie je isté, kedy presne nastalo, ale je možné, že stráž nejakú dobu strážila už prázdny hrob. Z hľadiska časového, sme, okrem odhadov z predošlej časti článku, odkázaní na údaj, ktorý hovorí, že Kristus vstal tretí deň od ukrižovania.

Z evanjelií vieme, že Ježiš Kristus vstal z mŕtvych “na tretí deň” (Mt 20:19). Ukrižovanie a smrť nášho Pána pripadá na Veľký piatok, ktorý bol dňom príprav židovských veľkonočných sviatkov, ktoré pripadali na Sabbath, teda sobotu.

Ak teda Ježiš zomrel o tretej hodine po obede v piatok, podľa správneho rátania času, tretím dňom od jeho ukrižovania by mal byť pondelok a nie nedeľa. Mýli sa Cirkev ak zmŕtvychvstanie Ježiša Krista slávi už v nedeľu?

Podľa biblistu Ben Witheringtona, židovská kultúra v dobe biblických príbehov nerátala dni v súlade s dnešným 24 hodinovým intervalom, kedy deň začínal po polnoci, ale začínal pri západe Slnka. Ak Ježiš Kristus zomrel na Veľký piatok, potom v piatok po západe slnka nastal druhý deň. Tretí deň po ukrižovaní takto pripadal na obdobie soboty po západe slnka a trval až do západu slnka v nedeľu.

Z toho vyplýva, že ak Mária Magdaléna išla k hrobu Pána Ježiša skoro ráno v nedeľu a ten tam nebol, bolo to na tretí deň po ukrižovaní.

Podľa legiend sa hovorí, že Ježiš Kristus vstal z mŕtvych tri dni po jeho ukrižovaní. Dodnes sa však vedú spory o presnom dátume jeho smrti. Uvádza sa, že to bolo v apríli roku 30 alebo 33. Podľa Isaaca Newtona smrť Ježiša Krista mohla nastať v piatok 7. apríla roku 30 alebo 3. apríla roku 33. Tiež uvádzal možný dátum 23. apríla roku 34.

Touto záhadou sa zaoberal aj Gerhard Trol, ktorý v knihe Po stopách Ježišových uviedol ako možný deň jeho ukrižovania 7. Podľa všetkého bude najpresnejšie tvrdenie C. Humphreysa a W. D. Waddingtona, ktorí tvrdia, že bol v Jeruzaleme v podvečer 3. apríla roku 33 spln čiastočne zatmený. Toto zatmenie skončilo 51 minút po jeho východe. Údaje sa zhodujú s rozprávaním evanjelií a tak bol Ježiš Kristus najpravdepodobnejšie ukrižovaný 3. apríla roku 33. Jeho vzkriesenie teda pripadá na 5. apríla roku 33.

Isaac Newton, ktorý sa zaoberal aj dátumom smrti Ježiša Krista

Veľká noc a Boží hod veľkonočný

Najdôležitejšia udalosť kresťanskej viery sa pripomína v nedeľu na Zmŕtvychvstanie Pána - Boží veľkonočný hod - kedy sa omša oslavuje už v plnom radostnom duchu. V tento deň mŕtvy Ježiš Kristus vstal z hrobu k novému životu, čím zničil hriech a smrť. Tento deň je tak veľmi zásadný, že sa oslavuje 8 dní, takže nasleduje veľkonočná oktáva. Charakteristickým spevom počas obradov je Alleluja. V tento deň na Veľkú noc sa pripomína stretnutie vzkrieseného Ježiša Krista s jeho učeníkmi.

U nás sa v rámci ľudovej tradície zachovali niektoré zvyky a obyčaje, ktoré súvisia s oslavami zmŕtvychvstania Ježiša a prebúdzajúcej sa prírody. Na Veľkonočný pondelok sa pripomína, ako po celú veľkonočnú dobu, stretnutie vzkrieseného Ježiša s jeho učeníkmi. V rámci týchto osláv sa u nás pletú korbáče, maľujú vajíčka a veľa ďalšieho. Okrem iného sa zachovala aj tradícia výpraskov.

Boží veľkonočný hod každý rok vychádza na iný deň. Je to kvôli tomu, že Veľká noc je pohyblivým sviatkom a riadi sa podľa prvého jarného splnu po 21. marci.

Na Zelený štvrtok si kresťania pripomínajú poslednú večeru Ježiša Krista s jeho apoštolmi. Ako to vlastne všetko bolo? Pri poslednej večeri na Zelený štvrtok oslavoval Ježiš Kristus s apoštolmi. Ustanovil pri nej sviatosť kňazstva a Eucharistie. Eucharistia je slovo gréckeho pôvodu a znamená vďakyvzdanie, čo označuje bežnú omšu. O sviatosti Ježišovho Tela a Krvi sa hovorí, pretože Ježiš použil víno a chlieb ako symbol duchovného pokrmu a znamenia svojej stálej prítomnosti medzi veriacimi.

Dopoludnia sa všetci kňazi na Zelený štvrtok schádzajú v diecéze so svojim biskupom a svätia sa posvätné oleje, ktoré sa počas roka využívajú pri najrôznejších obradoch. Ide o bohoslužbu, ktorá nesie názov Missa chrismatis. Večer sa oslavuje svätá omša, keď si učeníci symbolicky umývajú nohy, čo pripomína Ježišovu pokoru. Ďalej prebieha sväté prijímanie „pod obomi spôsobmi“, kedy veriaci prijímajú chlieb a víno ako hostiu, tak z kalicha. Veriaci spomínajú na Ježišovu modlitbu v Getsemanskej záhrade a nakoniec utíchajú všetky zvony a hudobné nástroje.

Veľký piatok predstavuje deň s veľmi prísnym pôstom, kedy si veriaci pripomínajú Ježišovu krížovú cestu a jeho ukrižovanie. V tento deň sa neslávi svätá omša, ale konajú sa obrady uctievania kríža. Tak ako na Májovú nedeľu, tak aj na Veľký piatok sa spieva správa z evanjelia o Ježišovej smrti, ktorá sa nazýva pašie.

Na Bielu sobotu si veriaci pripomínajú Ježišovo prebývanie v hrobe. Po zotmení sa oslavuje vigília predvečer nedeľnej slávnosti o Božom hode veľkonočnom - zmŕtvychvstaní Pána. Pri tejto svätej omši sa svätí oheň a sviece, čo sa nazýva paškál. Ďalej sa čítajú pasáže z Biblie o dejinách vykúpenia, rozoznie sa hudba a zvony, svätí sa voda a udeľuje sa sviatosť krstu čakateľom - katechumenom.

Mnohí ľudia si ešte aj dnes myslia, že príbeh o Kristovom vzkriesení je len jedna z mnohých legiend, podobne ako napr. grécka mytológia. Kristovo zmŕtvychvstanie však nie je plodom špekulácie či mystickej skúsenosti. Je to udalosť, ktorá isto presahuje dejiny, ale nastáva v určitom jej okamihu a zanecháva v nich nezmazateľnú stopu. Svetlo, ktoré oslnilo vojakov pri Kristovom hrobe, preniklo cez čas i priestor.

tags: #kedy #jezis #vstal #z #mrtvych #biela