Kostoly zasvätené sv. Alžbete Uhorskej majú bohatú históriu a architektonickú rozmanitosť. V tomto článku sa pozrieme na históriu a vývoj vybraných kostolov sv. Alžbety Uhorskej, vrátane Farského Kostola sv. Alžbety vo Viedni.
Rímskokatolícky farský Kostol svätej Alžbety Uhorskej bol postavený pravdepodobne už pred rokom 1560, podľa kanonických vizitácií ešte v gotickom slohu. Neskororenesančne bol prestavaný v 1.polovici 17.storočia. V roku 1711 bol prestavaný barokovo, a posledný väčší stavebný zásah bol realizovaný v rokoch 1827-1830.
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Postavený je z kameňa. Podľa niektorých prameňov bol vybudovaný z pieskovca, čo ale nie je pravda.
História a Vývoj Kostola
V roku 1560, kedy ho v držbe mala evanjelická cirkev, boli k severnej strane pristavané empóry, a kostol získal súčasnú podobu. V roku 1804 boli na kostolnú vežu osadené hodiny, ktoré boli zakúpené zo zbierok veriacich. Vtedy pri požiari 15.9.1827 zhorela strecha, veža kostola a roztavili sa aj zvony.
V rokoch 1940-1943 boli prevedené rozsiahle úpravy interiéru kostola a veže. Od 18.storočia je v interiéri kostola prevažne barokové zariadenie. V roku 1828 bola osadená nová strecha, pristavaná bola aj bočná loď kostola a sakristia. V roku 1829 bol do bočnej kaplnky kostola postavený klasicistický oltár so súsoším Piety, ktorý, tak ako opravu veže kostola a prístavby hradil svetský patrón František Xaver II. Königsegg.
Interiér a Výzdoba
Podľa kanonickej vizitácie z roku 1674 na hlavnom, ešte vtedy gotickom oltári, stála vtedy socha Panny Márie na rukách s malým Ježiškom. Okolo nej boli sochy svätej Alžbety Uhorskej a svätej Márie Magdalény. Nad svätyňou vo vežičke (tzv. sanktusnik) sa nachádzal malý zvon. Medzi kalichmi bol evidovaný aj jeden medený kalich, ktorý bol darom ilavských mešťanov. Vizitátor našiel len málo zachovalého liturgického oblečenia. Počet konvertitov bol približne 1300. Spomína sa aj niekoľko kusov starého železa, ktoré pochádzali z roztopených zvonov.
Vo svätyni bolo aj kamenné pastofórium (zachovalo sa dodnes), na druhej strane oltára bolo aj tzv. libriferium spolu so sedesom pre kňaza a miništrantov, ale tie sú zamurované. Pod kostolom by mala byť krypta, no nikde nie je k nej zatiaľ nájdený vchod.
Barokové zariadenie
Na hlavnom oltári podľa kanonickej vizitácie z roku 1766 s plastickým vyobrazením Svätej Trojice už bol obraz Svätej Alžbety Uhorskej. Pri obraze z dvoch strán stáli sochy mučeníkov svätého Floriána a svätého Šebastiána. Obraz bol v roku 1879 nahradený novým od svetoznámeho maliara Jozefa Božetecha Klemensa a na oltári dominuje dodnes. Cena obrazu bola 400 zlatých.
Bočný oltár Ukrižovania pochádza tiež z 18.storočia. V strede sa nachádza obraz Ježiša Krista na kríži, v plastickom baldachýnovom nadstavci je súsošie Boha Otca a anjelov. Kazateľnica je tiež baroková.
Vzácne relikvie
Z 18.storočia pochádzajú vzácne a posvätné relikvie: čiastka zo Svätého Kríža pochádzajúca z Mantovy, iná čiastka zo Svätého Kríža Spasiteľa z Ríma, kostička z telesných ostatkov svätej Alžbety Uhorskej z Viedne a svätého Šebastiána prinesená z Ríma, ktoré majú bližší vzťah ku kostolu. Listiny o ich pôvode a pravosti sú uchované v archíve belušskej farnosti.
Moderné Úpravy a Súčasnosť
V roku 1908 sa od blesku zapálila šindľová strecha na veži. Pri oprave ju nahradili plechovou. Výška veže aj s krížom merala 41m. Počas 1.svetovej vojny 6.10.1916 zrekvirovali päť zvonov pre vojenské účely, chýbajúce zvony boli nahradené novými v roku 1923 z milodarov Belušanov žijúcich v Amerike.
V rokoch 1928-1929 boli na steny lode kostola umiestnené kolorované plastiky krížovej cesty, v rokoch 1940-1943 prebehla posledná rozsiahla stavebná úprava kostola a následne bol kostol vymaľovaný do barokového slohu.
V roku 1958 bol zakúpený nový organ, v roku 1970 boli osadené dve vitrážové okná od V. Hložníkovej a do hornej časti kostola boli osadené okná s motívmi Siedmich sviatostí, v roku 1989 boli osadené nové vežové hodiny a počas nasledujúcich rokov boli uskutočnené ďalšie drobné opravy kostola.
V roku 2012 bol v interiéri kostola prevedený reštaurátorský výskum a pod vrstvami niekoľkých vápenných náterov boli na celej klenbe lode kostola objavené renesančné fresky z roku 1631. Svojim vekom, zachovaním a rozsahom nemajú fresky na Slovensku obdobu a stali sa unikátnou renesančnou pamiatkou.
Maľby tvoria oranžové a čierne ornamentálne pásy, ktoré vytvárajú bohatú iluzívnu sieť. V kríži pásov sú namaľované kvety, v každom kríži iný druh. V roku 2012 bola reštaurovaná freska Božie oko v presbytériu, v roku 2013 boli zreštaurované konsekračné kríže na stenách kostola a osadené gotické visiace večné svetlo.
Ďalšie Kostoly sv. Alžbety Uhorskej na Slovensku
Okrem Farského Kostola sv. Alžbety vo Viedni, existujú aj ďalšie významné kostoly zasvätené tejto svätici na Slovensku:
- Kostol sv. Alžbety v Kaplnej
- Kostol sv. Alžbety v Banskej Bystrici
- Kostol sv. Alžbety v Beluši
- Kostol sv. Alžbety v Šarišských Michaľanoch
- Secesný Kostol sv. Alžbety (Modrý kostolík) v Bratislave
Tieto kostoly prešli mnohými prestavbami a rekonštrukciami, ktoré odrážajú rôzne historické obdobia a architektonické štýly.
Kostol sv. Alžbety v Kaplnej
Obec Kaplna sa nachádza 9 km severozápadne od Senca a kostolík je zďaleka viditeľný, stojí hneď pri hlavnej ceste Senec - Trnava. Kostol sv. Alžbety v Kaplnej je jednou z významných pamiatok obce. Jeho história siaha do polovice 13. storočia.
Kostol začali stavať ako pomerne veľkú trojloďovú románsku stavbu s dvojvežovým západným priečelím a kvadratickým presbytériom, na ktorom už boli použité gotické prvky (rebrové klenby a okná s lomeným oblúkom). Na stavbu kostola sa použilo približne 400 000 kusov tehál. Ako jedna z mála našich tehlových stavieb nie je omietnutý, čo zodpovedá pôvodnému stavu.
Kostol sv. Alžbety v Banskej Bystrici
Kostol sv. Alžbety Uhorskej v Banskej Bystrici bol postavený v roku 1303 na konci Dolnej ulice, pri mestskom špitáli pre chorých a nevládnych baníkov. Malý jednoloďový gotický kostolík patrí, spolu s bývalou mestskou nemocnicou, medzi najstaršie budovy v meste a kostolík je zároveň najstaršou zachovanou gotickou stavbou.
Kostol sv. Alžbety v Beluši
Farský kostol, ktorý je od začiatku jestvovania farnosti zasvätený k úcte sv. Alžbete Uhorskej, bol postavený ako gotický a bol priestranný, je postavený z kameňa a nie z pieskovca. Bol postavený v roku 1560 a zasvätený sv. Alžbete Uhorskej.
Kostol sv. Alžbety v Šarišských Michaľanoch
O rímskokatolíckom kostole svätej Alžbety sa dlho nevedelo, kedy bol postavený. Konštatovalo sa len, že bol od vekov starý.Sakrálna stavba, situovaná v strede obce je vybudovaná z kameňa, omietnutá, so zachovalým gotickým pôdorysom a čiastočne pôvodným dispozičným a architektonicko - hmotovým riešením.
Secesný Kostol sv. Alžbety (Modrý kostolík) v Bratislave
Secesný Kostol sv. Alžbety zo začiatku 20. storočia je jednou z najvýraznejších sakrálnych stavieb v Bratislave. Táto najatraktívnejšia bratislavská secesná budova je oficiálne známa ako Kostol svätej Alžbety Uhorskej, no bežne sa označuje jednoducho ako „Modrý kostol“.
Prehľad Kostolov sv. Alžbety Uhorskej
| Mesto | Patrocínium | Architektonický štýl | Významné udalosti |
|---|---|---|---|
| Kaplna | Sv. Alžbeta Uhorská | Románsky, Gotický, Barokový | Turecké vojny, Baroková prestavba, Obnova v 20. storočí |
| Banská Bystrica | Sv. Alžbeta Uhorská | Gotický, Neogotický | Požiar v roku 1605, Prestavba v roku 1748, Neogotická prestavba v roku 1877, Povodeň v roku 1974, Rekonštrukcia v roku 2021 |
| Beluša | Sv. Alžbeta Uhorská | Gotický, Barokový | Požiar v roku 1827, Konsekrácia v roku 1832, Rekonštrukcia v roku 1958 |
| Šarišské Michaľany | Sv. Alžbeta Uhorská | Gotický | Prestavby v 19. a 20. storočí, Oprava v roku 1948, Rekonštrukcia v rokoch 2008-2010 |
| Bratislava | Sv. Alžbeta Uhorská | Secesia | Postavený na začiatku 20. storočia |