Priebeh Poverenia na Post Prezidenta Policajného Zboru

Každý uchádzač o riadiaci post v polícii musí prejsť výberovým konaním. Vyplýva to z nového interného nariadenia Ministerstva vnútra (MV) SR o zásadách kariérneho postupu v Policajnom zbore, ktoré minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO) podpísal 6. novembra. TASR o tom informovala riaditeľka tlačového odboru MV SR Barbara Túrosová.

Podľa § 33a Zákona č. 73/1998 Z.z. "Príslušníka Policajného zboru do funkcie prezidenta Policajného zboru vymenúva minister". Podľa § 33a Zákona č. 73/1998 Z.z. § 33a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. "Príslušníka Policajného zboru do funkcie prezidenta Policajného zboru vymenúva minister vnútra Slovenskej republiky na základe výberového konania a po verejnom vypočutí vo výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť (ďalej len „výbor pre obranu a bezpečnosť“), ak tento výbor odporučí jeho vymenovanie".

Podľa § 6 Zákona č. 171/1993 Z.z. (2) Služby Policajného zboru okrem inšpekčnej služby a útvary Policajného zboru uvedené v § 4 ods. 1 a 2 riadi prezident Policajného zboru, ak minister neurčí inak. Minister nemôže vyčleniť z riadiacej pôsobnosti prezidenta Policajného zboru útvary Policajného zboru, v ktorých pôsobnosti je odhaľovanie, vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie trestných činov.

Podľa § 33 Zákona č. 73/1998 Z.z. (1) Policajt sa ustanoví do voľnej funkcie, ak spĺňa požadované kvalifikačné predpoklady na túto funkciu, ak tento zákon neustanovuje inak. Do funkcie, na ktorú sa vyžaduje špeciálna odborná spôsobilosť, sa policajt ustanoví, ak spĺňa túto spôsobilosť a osobitný predpis neustanovuje inak. Ustanovené kvalifikačné predpoklady na funkciu nemožno odpustiť pri ustanovení do funkcie v stálej štátnej službe.

Podľa § 48 Zákona č. 73/1998 Z.z. ods.5 "Policajt nesmie byť členom politickej strany alebo politického hnutia ani vyvíjať činnosť v ich prospech; to neplatí, ak ide o policajta uvedeného v § 44 ods.

Verejný funkcionár je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu do 30.

• a) či spĺňa podmienky nezlučiteľnosti výkonu funkcie verejného funkcionára s výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností podľa čl. 5 ods.
• e) svoje majetkové pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí, ktorí s ním žijú v domácnosti, vrátane osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu, podľa stavu k 31.

Nové pravidlá zároveň ustanovujú podmienky, ktoré uchádzač o riadiacu funkciu musí spĺňať. Ide napríklad o dĺžku trvania služobného pomeru, kvalifikačné predpoklady a absolvovanie potrebného odborného vzdelania. „Výberové konanie bude mať ústnu časť, jeho súčasťou však môže byť aj písomná časť a pri niektorých funkciách aj psychologické posúdenie osobnostných predpokladov či psychofyziologické overenie pravdovravnosti policajta," priblížila ďalej Túrosová. Na komplexné posúdenie úrovne uchádzača sa využije osobný pohovor.

Uchádzačov budú posudzovať komisie s nepárnym počtom členov. Zastúpenie v nich budú mať aj policajné odbory, s ktorými je uzatvorená kolektívna zmluva vyššieho stupňa. Na platnosť rozhodnutia komisie bude potrebná nadpolovičná väčšina hlasov všetkých členov. Nové zásady kariérneho postupu v neposlednom rade upravujú aj kariérny postup policajta v tzv. zo 17. v služobnom úrade alebo v zahraničí a právne vzťahy s tým súvisiace.

Ľubomír Solák nastúpil do funkcie 15.11.2023, mesiac a pol po parlamentných voľbách, kedy nahradil dočasne povereného Rastislava Polakoviča. Predchádzajúci riaditeľ Štefan Hamran bol odvolaný ministrom len tri dni pred dátumom jeho plánovaného odstúpenia z funkcie riaditeľa PZ.

Životopis prezidenta PZ Ľubomíra Soláka je zverejnený na webovom sídle PZ. Životopis viceprezidenta PZ Ivana Hapštáka je zverejnený na webovom sídle PZ.

Prezident PZ Ľubomír Solák nebol podľa našich zistení politicky aktívny dva roky pred nástupom do funkcie. Viceprezidenti PZ, Ivan Hapšták nebol podľa našich zistení politicky aktívny dva roky pred nástupom do funkcie.

Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť zastával úlohu komisie.

V novom rebríčku hodnotenia otvorenosti výberových konaní, nadväzujúcom na minuloročnú analýzu INEKO, sme sa pozreli na priebeh výberových konaní na vedúce posty 26 verejných inštitúcií. Cieľom je poukázať na najlepšie skúsenosti, ktoré by sa dali preniesť do výberových procesov organizovaných štátom a tým dosiahnuť zvýšenie ich otvorenosti a transparentnosti v záujme obsadzovania funkcií čo najkvalitnejšími kandidátmi.

Infografika: Transparentnosť výberových konaní

Najvyšší počet bodov v našom rebríčku získal výberový proces na post generálneho riaditeľa RTVS, ktorý sa odohral ešte v roku 2017. Napriek tomu, že z hodnotených inštitúcií splnilo toto výberové konanie vyhlásené výborom NR SR pre kultúru a médiá najväčšie množstvo formálnych kritérií, neprekonalo hranicu 70%. Priebeh výberového konania, najmä zverejňovanie dokumentov o kandidátoch, živý prenos vysielania a online záznam z neho, vnímame ako príklad dobrej praxe.

Rovnaké celkové hodnotenie ako plánovaný výber predsedu RRZ získal aj výber prezidenta Policajného zboru Milana Lučanského. Pôvodne zvolený do funkcie dočasne, súčasný šéf polície v roku 2019 obhájil svoju nomináciu cez pomerne transparentný proces.

Takmer identický postup ako pri výbere policajného prezidenta bol použitý aj pri konkurze na riaditeľa Úradu inšpekčnej služby. Adrián Szabó bol vypočutý rovnakým výborom NR SR, v rovnaký deň. Nižšiu priečku však získal kvôli horšie definovaným kritériám na kandidátov. Zároveň sa pri jeho funkcii naskytá otázka, či je vhodné, aby Policajný zbor kontroloval policajt, čo je jednou z podmienok na kandidatúru.

Na najnižších priečkach sa ocitli výbery do čela Pôdohospodárskej platobnej agentúry, Finančnej správy (oba získali len 12%), zatiaľ čo iba o bod viac dostali napríklad riaditeľ Slovenskej informačnej služby, predsedníčka Súdnej rady, či predseda Protimonopolného úradu. Rovnako aj pri zvyšku spodných 11tich inštitúcií zlyhali kompetentné orgány v snahe vykonať výber verejne, či transparentne.

Nová vláda tak zatiaľ nevyužíva možnosť priniesť revolúciu v transparentnosti pri obsadzovaní dôležitých funkcií. Pokyny na uskutočnenie transparentného výberu a podmienky na výkon funkcie síce nie sú uvedené v zákonoch, kompetentné orgány však nepristúpili ani k bežne zaužívanému proaktívnemu využitiu verejného konkurzu.

Vládu čoskoro čaká výberové konanie napríklad na miesto odvolanej predsedníčky Úradu pre ochranu osobných údajov Sone Pőtheovej, či predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Tomáša Haška, ktorý sa funkcie vzdal alebo dôležitá voľba generálneho prokurátora. Tieto úrady, ktoré sú dnes v kritickom stave aj vďaka ich bývalým predstaviteľom, potrebujú prejsť zásadnými systémovými zmenami. Dôveru v profesionalitu nových lídrov a v ich úprimnú snahu o zmenu sa však podarí dosiahnuť len otvorením výberových procesov. To je zároveň príležitosť pre novú vládu a parlament ukázať, že majú záujem budovať transparentnejší a demokratickejší štát.

Dlhodobým cieľom INEKO je posilniť nezávislosť a odbornosť inštitúcií, čoho súčasťou je aj snaha priniesť systémové riešenia a odporúčania pre zlepšenie procesu obsadzovania čelných pozícií orgánov pôsobiacich vo verejnom záujme.

Hlavné odporúčania pre transparentnejšie výberové konania:

• Organizovať otvorené výberové konania: Je na zodpovednosti vlády, parlamentu, či výborov NR SR rozhodnúť sa vyhlásiť otvorenú súťaž.
• Verejná výzva a jasne stanovené kritériá: Verejná výzva na prihlásenie do výberového konania rozširuje pole kvalifikovaných uchádzačov o funkciu.
• Povoliť iniciatívnu kandidatúru: Výzva otvorená iniciatívnym kandidatúram môže zároveň prilákať vysoko kvalifikovaných ľudí pracujúcich v zahraničí, ktorým profesionálne väzby na Slovensku chýbajú.
• Zaviesť inštitút verejného vypočutia: Pri výberoch šéfov kľúčových inštitúcií odporúčame zaviesť verejné vypočutie, na ktorom kandidáti odprezentujú svoj životopis, motiváciu zastávať danú funkciu a predstavia víziu rozvoja inštitúcie.
• Využívať odborné komisie: Navrhujeme využívať politicky vyvážené odborné komisie, zložené napríklad zo zástupcov vlády, poslancov, prezidenta, a z predstaviteľov relevantných nezávislých štátnych či súkromných organizácií.
• Pri voľbe v Národnej rade hlasovať verejne: Ak je hodnotenie odbornej komisie jasné, a kandidát vhodný, utajovanie osobných rozhodnutí poslancov pôsobí zbytočne.
• Zaviesť podmienku politickej neutrality šéfov inštitúcií: Naše odporúčanie je eliminovať kandidátov, ktorí sa na výkonnej alebo zákonodarnej moci podieľali najmenej dva roky pred nástupom do funkcie.
• Bez výberových konaní dosadzovať jedine na dočasné riadenie: Keď je potrebné vykonať personálne zmeny na najvyšších pozíciách a zabezpečiť, aby funkcia nezostala prázdna, je vhodnejšie ponechať pôvodných šéfov vo funkcii, kým neprebehne regulárne výberové konanie.

Historický Prehľad Prezidentov PZ

Priemerná dĺžka funkčného obdobia za r.

Po voľbách v septembri 2023 došlo v prvých troch mesiacoch k výmene riaditeľa PZ.

BRATISLAVA - Výbor Národnej rady (NR) SR pre obranu a bezpečnosť odporučil do funkcie prezidenta Policajného zboru (PZ) Petra Kovaříka. Členovia výboru to odhlasovali po pondelkovom vypočúvaní kandidátov. Okrem Kovaříka sa o funkciu uchádzal Štefan Hamran. Kovaříka v hlasovaní podporilo desať poslancov, za Hamrana hlasovali šiesti. Miesto policajného prezidenta sa uvoľnilo po odstúpení Milana Lučanského. Od septembra minulého roka PZ dočasne vedie Peter Kovařík. Hamran pôsobí ako veliteľ útvaru osobitného určenia Prezídia PZ.

Do konca týždňa sa minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO) rozhodne, či vymenuje do funkcie policajného prezidenta Petra Kovaříka. Mikulec ubezpečil, že vláda určite nebude bojovať menej s extrémizmom, skôr naopak.

Vyplýva to z odpovede ministra vnútra SR Ivana Šimka na interpeláciu poslanca Národnej rady SR Gustáva Krajčiho.

tags: #pohovor #na #post #prezidenta #policajneho #zboru