Je to aj preto, že v bývalej továrni na tabak začala vlani pôsobiť košická Tabačka, kultúrne a kreatívne centrum. Nejde pritom o jedinú aktivitu v tomto regióne. Už dlhšie pôsobia v Smolníku iniciatívy, ktoré sa snažia zlepšiť život komunity či naštartovať lokálny trh.
Panoramatický pohľad na Smolník.
História Smolníka
Smolník v 13. storočí založili Nemci a už o storočie neskôr sa stal kráľovským banským mestom s vlastným erbom. Sídlila tu postupne kráľovská mincovňa, banská škola a súd, pričom najdôležitejší bol Vrchný banský inšpektorský úrad. Podľa Otomára Vasilca bola táto inštitúcia centrom banskej správy vo východnej časti Uhorska - tak ako Banská Štiavnica v západnej.
Obec bola podľa neho na vrchole v 18. storočí. Okolo roku 1780 mal Smolník približne 6-tisíc obyvateľov (niekedy sa uvádza 10- alebo 12-tisícov obyvateľov). Len na porovnanie, v Bratislave v tom čase žilo asi 29-tisíc ľudí (oficiálne sčítania existujú až od konca 18. storočia).
Úpadok baníctva a vznik tabakovej továrne
Fabrika na výrobu ručne šúľaného tabaku vznikla z dôvodu úpadku ťažby medenej rudy v 19. storočí. V Smolníku chceli vybudovaním priemyselného podniku udržať prácu v obci a jej prosperitu, čo sa aj podarilo. „Vďaka podniku to bola sebestačná obec. Spomínam si, že tu fungovali rôzne špecializované obchody, ako predaj nábytku či železiarstvo, ale mali sme aj lyžiarsky vlek. Éra prosperity sa však na prelome 80. a 90. rokov minulého storočia skončila.
Transformácia po zmene režimu priniesla zánik závodu železorudných baní a továreň, ktorá zamestnávala ľudí z celého okolia, sa dostala do rúk zahraničných majiteľov. Odvtedy je Smolník na križovatke. Zatiaľ čo v minulosti upadajúce baníctvo nahradil priemysel, dodnes nie je jasné, čo nahradí úpadok priemyslu. Kým Smolník hľadá odpoveď, v obci nastal odliv obyvateľstva, dnes tam žije len necelá tisícka ľudí. Smolník aj preto už takmer tri dekády nesie nelichotivé označenie „hladová dolina“.
Smolník - hladová dolina.
Architektúra a pamiatky Smolníka
Hoci je veľa dôvodov, prečo Smolník navštíviť, pre mnohých je dodnes nepoznaným miestom. Ľudí zaviedli k Smolníckemu tajchu s lodenicou, na Cestu hrdinov SNP v okolitých lesoch aj do centra dediny, kde sú roztrúsené dodnes zachované banícke domy z 18. a 19. storočia, budova radnice od známeho medzivojnového architekta Ľudovíta Oelschlägera a pravoslávny kostol, ktorý tu postavila ukrajinská menšina.
Budova bývalej radnice bola prestavaná okolo roku 1930 architektom Oelschlagerom a dnes slúži ako obecný úrad v Smolníku. Bývalé sídlo Banskej komory pred pár rokmi kúpil podnikateľ Radoslav Baran, rodák zo Smolníka, ktorý zarobil na podnikaní v oblasti eurofondov. Dnes je už dom zrekonštruovaný a ponúka luxusné apartmány a wellness.
Bývalá Banská komora v Smolníku po rekonštrukcii.
Kostol v Smolníckej Hute
Smolnícka Huta, bývalá banícka obec na severovýchod od Smolníka, bola prvýkrát písomné doložená v roku 1828. V jej okolí sa ťažilo striebro, olovo, ortuť a meď, dodnes je možné nájsť zvyšky starých banských diel. Práve tu sa nachádza aj spomínaný kostol, ktorý postavila ukrajinská menšina.
Malú expozíciu s predmetmi dokladujúcimi históriu lokality založila Blanka Čechová Gajdošová v Smolníckej Hute. Dnes je priam ukážkovým príkladom toho, že aj z malých aktivít môže vzniknúť niečo väčšie.
Súčasné iniciatívy a budúcnosť Smolníka
Zatiaľ čo Smolník čaká na silný impulz, ktorý by ho zjednotil a vrátil na pomyselný vrchol, v obci sa už veci začali dávať do pohybu. Od roku 2020 v Smolníku pôsobí Pavol Rybár z Technickej univerzity v Košiciach, ktorý sa v minulosti venoval baníckym aktivitám v Banskej Štiavnici. V tom istom roku prišla do obce aj košická novinárka Gréta Čandová a začala vydávať občianske Smolnícke noviny, ktoré slúžia ako alternatíva k novinám samosprávy.
Novú energiu priniesli aj chatári. Prázdne domy po ľuďoch, ktorí Smolník opustili, si totiž kupujú najmä ľudia z Košíc či iných väčších miest. Z približne päťsto domov už viac ako tretina patrí chatárom. Ľudia domy rekonštruujú, vďaka čomu sa postupne zlepšuje celkový stav miestnej infraštruktúry.
Dom v Smolníckej Hute, ktorý prerábajú členovia Čiernych dier.
Lívia Gažová iniciatívu Tabačky víta a oceňuje najmä to, že sa snaží premeniť nevyužívanú továreň na životaschopné miesto. Dôležité je podľa nej aj to, že táto aktivita môže posadiť za jeden stôl ľudí z rôznych odvetví, čo nebýva samozrejmosťou.
Možnosti rozvoja cestovného ruchu
Otomár Vasilco navrhuje, aby sa viac hovorilo o najstaršom umelo postavenom vodnom diele na východe Slovenska a aby k nemu viedol náučný banský chodník. Podľa neho by mala k neďalekým kúpeľom Štós viesť cyklotrasa alebo trať na bežky.
| Obdobie | Udalosť |
|---|---|
| 13. storočie | Založenie Smolníka nemeckými kolonistami |
| 14.-15. storočie | Najväčší rozkvet, fungovanie kráľovskej mincovne |
| 19. storočie | Úpadok ťažby medi, vznik tabakovej továrne |
| Koniec 20. storočia | Zánik závodu železorudných baní a továrne |
| Súčasnosť | Snahy o oživenie obce prostredníctvom kultúry a cestovného ruchu |
tags: #kostol #v #smolnickej #hute