Sviatosť Večere Pánovej: Význam a História

O druhej sviatosti hovoríme ako o Večeri Pánovej, alebo o Eucharistii. To, čo sme raz a navždy manifestovali krstom, potvrdzujeme po celý život prijímaním symbolov Večere Pánovej. Keď pijeme víno a prijímame chlieb z oltárneho stola, vyznávame to isté, čo sme vyjadrili v krste.

Večera Pánova nás odkazuje k historickej večeri, pri ktorej bola sviatosť ustanovená. Odkazuje nás i k tajomstvu večnosti, symbolu svadobnej hostiny, v ktorej sa ľudstvo cez Krista naveky zjednotí s Bohom, tak ako sa nevesta vo svadobnú noc spojí v jedno telo so svojim ženíchom. Grécky pojem eucharistia znamená vzdávanie vďaky. Eucharistia je slávnosťou vďaky za milosť, ktorá nám bola v Kristovej láske darovaná. Tichá modlitba tela, v ktorej si celou bytosťou môžeme uvedomovať zachraňujúci Boží dar.

Keď pijeme víno ako krv a jeme chlieb ako telo, vyznávame, že žijeme večne, pretože Kristus za nás zomrel.

Liturgia Eucharistie

Večera Pánova (Kyriakon deipon) ako “naša” druhá sviatosť má aj viacero iných pomenovaní, ktoré sú vzaté z Písma, menovite z Novej Zmluvy: Stôl Pánov (Trapéza Kyriou) 1 K 10, 21, Komúnia - (Koinonia, lat. comunicatio ),1 K 10, 16, Hod Baránkov - Zjav Jána.

Tieto pomenovania naznačujú mnohoznačný a nesmierne bohatý význam a ponuku Večere Pánovej, ktorá je nielen: odpustením hriechov, ale aj zvestovaním smrti Pána Ježiša Krista, (podľa listu Židom), čiže Ježišovou obeťou za nás a naše hriechy. Večera Pánova je aj - anamnézou ( ana= znova, mimnekó= pripomenúť si) - čiže je opätovným pripomínaním a sprítomňovaním si celého diela, učenia, utrpenia a ukrižovania Pána Ježiša Krista pre nás a menovite - pre mňa osobne.

Často počúvame od iných kresťanov o dôležitosti osobnej viery, ako o jedinej spasiteľnej viere - a práve Večera Pánova posilňuje jedinečne takúto vieru v nás!

Príprava na prijímanie

„Nech človek skúma sám seba a tak je a pije z toho kalicha. Lebo kto je a pije nehodne a nerozoznáva telo Pánovo, je a pije si odsúdenie“ 1 Kor 11: 28 - 29.

Večeri Pánovej, podobne ako každému inému rituálu, hrozí vyprázdnenie. Človek, v ktorého srdci nie je to, čo gestami prijímania vyznáva, by k prijímaniu nemal pristupovať. Poškodí tým svoje vlastné vnútro. Pravdivo je a pije ten, kto v prijímanom symbole rozoznáva Telo Pánovo. Ten, kto vierou chápe zmysel a moc Ježišovho sebaobetovania. Rozumie, že Ježiš dal svoje telo za život sveta. Ten, kto túto obeť pre seba prijíma ako dar večného života.

K Večeri Pánovej nie sú pozvaní ľudia, ktorí nevedia o svojom porušení. Iba nehodní sú hodní milosti sprítomnenej v eucharistii. Iba ak verím, že Pán Ježiš ma zastúpil, môj hriech vzal na seba, žijem v ňom nový život z Boha, iba vtedy k eucharistii pristupujem autentickým spôsobom. Ak jem a pijem bez viery, zúčastňujem sa na Kristovej smrti, no robím tým iba znamenie súdu nad hriechom, pre ktorý Kristus umrel.

Na eucharistiu sa má človek pripraviť sebaspytovaním. Súčasťou sebaspytovania by mala byť otázka, či som otvorený prijať v láske ostatných účastníkov milosti. Účasťou na Večeri Pánovej sa v Kristovi spájam s ostatnými. Ak naše vnútro zatieňuje hriech, s ktorým sa nedokážeme vyrovnať sami, je potrebné vyhľadať spovedný rozhovor.

K Večeri Pánovej máme pristupovať vtedy, keď sme sa na ňu pripravili osobným oľutovaním hriechov a keď sa rozhodujeme začať nový život. Večera Pánova sa v našich zboroch prisluhuje obyčajne v advente a pôste, potom v II. slávnosť vianočnú, v II.

Čo má človek robiť pred prijímaním Večere Pánovej, aby ju hodne používal? Musí zo zákona Božieho hriechy svoje poznať, musí sa z nich Pánu Bohu a správcovi duchovnému spovedať a tak Večeru Pánovu používať na utvrdenie viery o milostivom odpustení hriechov pre Krista. Mnohí ľahkomyseľní ľudia prichádzajú ku stolu Pánovmu iba z obyčaje, nepripravení, bez úprimného pokánia. Ak vyznáme svoje hriechy, On je verný a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od všetkej neprávosti. Bože, buď milostivý mne hriešnemu. (Luk.

Podľa katechizmu sa pred Pánom Bohom máme spovedať zo všetkých svojich hriechov i z tých, ktoré sú pred nami skryté; pred duchovným správcom máme sa spovedať z tých hriechov, ktoré sú nám známe a ktoré cítime vo svojom srdci. Osobné vyznávanie pred kňazom reformátor dr. Prijmite Ducha Svätého. Ktorýmkoľvek odpustíte hriechy, odpúšťajú sa im, ktorýmkoľvek zadržíte, zadržujú sa. V cirkvi zaujali miesto apoštolov duchovní správcovia, ktorí v mene Krista udeľujú rozhrešenie. Toto právo a moc odpúšťať hriechy sa nazýva mocou kľúčov od kráľovstva nebeského. Dám ti kľúče kráľovstva nebeského, a čokoľvek zviažeš na zemi, bude zviazané na nebesiach; a čokoľvek rozviažeš na zemi, bude rozviazané na nebesiach. (Mat. Porov. aj Dr. M. Luther: Malý katechizmus, časť V. Staré, stredoveké pomenovanie evanj.farára bolo: Verbi Divini minister = Slova Božieho kazateľ. Doslovne: Slova Božieho SLUŽOBNÍK.

Vieme aj to, že k tejto službe si vyvolil a povolal Pán Ježiš svojich učeníkov a potom ich vyslal ako apoštolov: “Choďte po celom svete, kážte evanjelium všetkému stvoreniu.“Kto uverí a bude pokrstený, bude spasený, ale kto neuverí, bude odsúdený”.(Mk 16,15 -16) Podobne hovorí aj uMatúša: “ Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca, i Syna, i Ducha Svätého a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal” (Mt 28,19 - 20) V týchto príkazoch zdanlivo nie je explicitne vyjadrená vôľa Pánova, aby apoštoli všetkým pokrsteným prisluhovali aj Večeru Pánovu, čo by azda niekto mohol očakávať.

Predsa však z evanjelického učenia vieme, že Božie Slovo a menovite evanjelium Ježiša Krista poznáme jednak ako slovo Božie neviditeľné ( Verbum Deum invisibile) - ale aj ako Slovo Božie viditeľné ( Verbum Dei visibile). Práve toto viditeľné slovo a evanjelium je podávané vo sviatosti Pánovej Večere, v dare chleba a vína, resp. “pod spôsobom….”, alebo “v podobe chleba a vína”.

V Paschálnej večeri ide v súvise s VP o jej predobraz: Tak ako Hospodin zachránil z otroctva svoj ľud, tak Ježiš Kristus nás vytrhol z moci hriechu, diabla a smrti.

Prečítaný text Písma z evanjelia Lukášovho nám prináša a ponúka ešte ďalšie pomenovania Večere Pánovej. Už to je veľmi dôležité poznanie, že spoločenstvo s víťazným Kristom Pánom začína hneď po Jeho vzkriesení. On sa - ako neznámy pútnik pripojil k dvom učeníkom zo širšieho kruhu učeníkov - ku Kleofášovi a k jeho druhovi, ktorí po obrovskom sklamaní, v strachu a frustrácii boli vlastne na úteku z Jeruzalema. Dôvod?” My sme sa úfali, že on vykúpi Izraela” - hovoria o svojom rozpoložení neznámemu Spolupútnikovi.

V podstate sa stalo a dokázalo to, že ich viera nebola správna, lebo aj oni čakali politického Mesiáša a Kráľa, ktorý porazí nepriateľov. Podľa nich sa tak nestalo - a v Jeruzaleme nebolo vtedy človeka, ktorý by si myslel niečo iné. Všetci cítili kríž a smrť Ježišovu ako prehru, ako koniec nádejí a sklamanie vo viere. Mesiáš mal zvíťaziť a preto nesmel zomrieť!

AJ keď SZ svedčila aj o inom - napr. Preto Pán Ježiš musí začínať učiť takpovediac nanovo. ( Koľkokrát to musí podobne robiť aj kazateľ, dnešný služobník Ježiša Krista). Začína od SZ. Všimnime si, že čítanie Písma, totiž SZ textov, bolo základom nielen synagogálnej bohoslužby - ale aj bohoslužby prvokresťanskej. Odvtedy sa tento “model” opakuje v cirkvi stále. Čítanie a výklad Písma, to sú síce dve veci, ale patria spolu a sú vždy - dnes hovoríme 1. vrcholom služieb Božích.

Ale ich oči, napriek Ježišovmu výkladu “boli držané”. Hovoria priamo do tváre Ježišovi: - Áno, “aj niektoré ženy hovoria, že žije, ale Jeho nevideli” ! Skúsme si tento okamih na chvíľu reálne predstaviť: Hovoria s Ježišom, On s nimi, počúvajú Jeho slovo, ( dnes slovo Božích “ministrov”) - ale Ježiša nepoznali! Zrejme Ježiš bol po vzkriesený “iný” ako Ho poznali dovtedy. Aj dnes si Ho všelijako predstaujeme, ale On je iný, ako sme Ho vídali napr. na obrázku ešte ako deti… - A čo vidia dnešné deti, ktoré vidia toľko farebných obrázkov Ježiša, ale bez poznania Jeho skutočnej tváre? A čo povedať o dospelých, ktorí počujú množstvo kázní, ale stále Ho mnohí “nevidia” - nepoznajú!

Potom však prišli spoločne do mestečka, vošli do domu, zdržiavali Ho hovoriac: “Pane zostať s nami” - lebo predsa len ich srdcia boli Jeho slovom príjemne dotknuté. Posadili sa k stolu. A keď stoloval s nimi, “vzal chlieb, dobrorečil, lámal a podával im”. Vtedy sa stal skutočný zlom v ich živote. Prvým poznávacím znamením pre nich boli iste už Jeho ruky, poznačené ranami ( preto ranami, nie iba jazvami, lebo aj o týždeň ukazoval tieto rany, stigmy Tomášovi).

To mohla byť síce náhoda - ale to, čo náhodou byť nemohlo, bolo konanie, o ktorom zrejme vedeli od chvíle nasýtenia zástupov. Je pravdepodobné, že poznali aj správu o poslednej večeri s Pánom, keď - v rámci sederovej večere - opäť “vzal chlieb, dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom” so slovami, ktoré sa stali Jeho testamentom: To čiňte na moju pamiatku!

Práve vtedy sa emauským “otvorili oči” a - konečne - spoznali Pána. Každý z nás už iste zažil ako mocne, blahodárne a niekedy až nečakane účinkuje Večera Pánova na ľudí - starších, ktorí už boli veľa krát pri Pánovom stole, na chorých a umierajúcich, ktorí sa smú potešiť v beznádeji jedinečnou nádejou: Budem s Pánom!

Je veľká škoda, že práve táto vec: slovo vďaka, dobrorečenie, radostná oslava živého Krista nepreniklo z gréckeho jazyka aj do nášho, nielen slovenského, ale cirkevného. Na druhej strane naši evanjelici možno len mimovoľne, počúvajú omše v rádiu, počujú často o “nekrvavej obeti Pána Ježiša” od rím.katolíkov, ale mnohí sa doteraz nenaučili pozerať na VP ako na eucharistiu: Poďakovanie! Aj preto mnohí pozvanie k stolu Pánovmu nepríjímajú, mnohí neďakujú, nespievajú radostné chválospevy a nepridávajú aj svoje: Amen - a to ani za chlieb každodenný, ani za ten duchovný, za Toho, ktorý povedal: “Ja som chlieb života, kto mňa je nikdy nebude lačnieť…..!

Z tohoto faktu plynie dôsledok, aby sme o Večeri Pánovej viac učili, kázali, vysvetľovali jej bohatstvo v kázňach, a to nielen pred samotným prijímaním. Pretože VP sa nám často “scvrkáva” na príležitosť robiť pokánie, áno, priamo na akt akejsi momentálnej pokory, často bez dosahu na konkrétny život.

Túžba tvorcov novej Agendy, i moja osobná sa splnila zatiaľ iba čiastočne. Počet hodovníkov pri Pánovom stole vo väčšine zborov sa síce za posledné roky o niečo zvýšil, pribudlo aj očakávané zaraďovanie VP “do rámca SLB”, ale v celkom chápaní a v dôvere v milosť Božiu podávanú v tejto sviatosti sme v skutočnosti veľmi nepokročili.

Máme však iba dve možnosti: Buď o význame Večer Pánovej budeme učiť a potom k nej pozývať, alebo ju opustíme a vydáme sa cestou evanjelikálnych cirkví a budovať na ľudskom zážitku, na ľudskom názore a sile, nie na Božom zasľúbení. Záleží len na nás, ako sa rozhodneme: Buď budeme objavovať hodnotu evanjelia vo VP, alebo budeme budovať iba na ľudskom zážitku, vôli a aktivitách.

Teraz však prichádzame v našom texte z 1. Korintským k temnému a nebezpečnému slovu. nepriateľským voči spoločenstvu, ten sa previňuje na Kristovi. cestu k spoločnému hodu, lebo im v tom zabránil strach, že sú nehodní. ľuďmi. Boli svätí? Boli to dobrí ľudia? Boli hodní byť Ježišovými hosťami? Práveže očividne nie.

spolustolovník, vždy keď prídeš. Prines všetko, čo ťa tlačí a ťaží. vonku predo dvermi. Bolo dvanásť najbližších Ježišových priateľov hodných? Áno, a síce, lebo boli povolaní, vyvolení a pojatí (do Ježišových plánov -PP). stole pohostení boli všetci, ktorí to chceli. prinesieme so sebou. Kto je teda pozvaný k Večeri Pánovej? rozvedeným, je dnes sporné ešte v mnohých cirkvách. oltár, nikdy nespýtal, či je kresťan, nekresťan alebo niekto úplne iný. mnohých ľudí. a pokoj, kto chce piť alebo jesť.

dome, potom je pre mňa bezvýznamné, k akému národu alebo rase patrí hostiteľ. ďalej. chce v mojom dome posadiť za stôl. niečo ponúknuť. Týmto prichádzame k rozhodujúcemu bodu. -PP) Večeru Pánovu? Čo však hovorí Nová zmluva? Čo hovorí evanjelium? Nezmieňuje sa o tom ani slovom, ani v nejakom vzdialenom náznaku. hovorí 1. Kto pozýva k Večeri Pánovej? “usporiadava”. predsedá, je sám pozvaným, hosťom, ako všetci ostatní, nie hostiteľom. zboru.

s krstom. Dieťa je pokrstené. Je prijaté do spoločenstva kresťanov. Božej. Následne sa doma zíde rodina s priateľmi a kmotrovcami. sa potom stane podnetom pre skromnú Večeru Pánovu. vítaný, ty hosť z iného sveta. musia mať na mnohých miestach sedem rokov, na iných dokonca štrnásť rokov? je Večera Pánova spoločným jedením, nedostane u nás doma dieťa jesť? zasadne u nás doma rodina k stolu, pošleme deti na ulicu? v tom, keď pijú a v tom, že neskôr aj jedia. pre nich ich matka, je prvá skúsenosť lásky, ktorá vchádza do ich malého srdca. milujúci a starostlivý človek, vchádza do ich úst.

zasľúbenie života? pozornosťou, ale kŕmila kúsočkom chleba aj svojho medvedíka. zvyčajné v ranej cirkvi prvého obdobia po Ježišovej smrti. Vtedy sa konali tzv. agapé alebo hody lásky. slávili Večeru Pánovu. jedným z najhorších utrpení ľudí ich opustenosť. liturgia. nebudeš (nespočinieš -PP) v Bohu. Živý ako ja. a pôvodne mienenú Večeru Pánovu. záležitostiach tejto doby a spoločnosti v tomto svete. o spravodlivosti, o vojne a pokoji, o moci a bezmocnosti.

Účasť detí

Veríme, že deti môžu vierou prijať Pána Ježiša Krista, sú teda pripravené prijať i symboly Večere Pánovej. Brániť veriacim deťom v prístupe k Večeri Pánovej by znamenalo opakovať chybu, ktorej sa dopustili učeníci, keď deťom bránili prichádzať k Ježišovi. Ak dieťa prejaví záujem, rodičia by s ním mali viesť rozhovor. Ak majú rodičia pochybnosti, môžu požiadať o rozhovor niektorého z pastorov.

Sviatosť eucharistie vznikla zo židovského sviatku Paschy. Pascha bola typickou rodinnou slávnosťou. Aktívne sa jej zúčastňovala celá rodina. Chceme si uchovať čosi z rodinného charakteru tejto sviatosti. Chceme umožniť všetkým deťom, aby k oltáru prichádzali spolu so svojimi rodičmi. Dieťa, ktorého viera nie je zrelá na prijímanie, sa na obrade môže zúčastniť tým, že pri oltári od vysluhujúcich prijme požehnanie.

Pán Ježiš ustanovil svoju Svätú Večeru pred svojou smrťou, keď posledný raz jedol so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka. Baránka veľkonočného jedával ľud izraelský na pamiatku vyslobodenia z Egypta, z domu otrockej služby, keď anjel zhubca pobil všetko prvorodené v Egypte a len príbytky židov, označené na dverách krvou baránkovou, boli zachránené. (2.Mojž. 12) Tak aj nás krv Kristova chráni pred peklom a večným zahynutím.(Iz. 53,7 a 1.Petr. (Mat. 26,26-28 - Mk.14,12-24 - Luk. 22,19-20 - 1.Kor. Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, zostáva vo mne a ja v ňom. Krv Ježiša, Syna Jeho, očisťuje nás od každého hriechu. Preto ktokoľvek by nehodne jedol chlieb alebo pil z kalicha Pánovho, previní sa proti telu a krvi Pánovej. Skúmaj sa teda, človeče, a tak jedz z chleba a pi z kalicha, lebo kto nehodne je a pije, odsúdenie si je a pije, lebo nerozoznáva telo Pánovo. (1.Kor.

V Korinte pri oddelených stoloch. starajú, aby sa nik neposadil k nesprávnemu stolu. Dozorcovia sú naše konfesie. uzavretosti, ktorá pripomína pevnosť, je na konci. Cirkev je Božia záhrada. a reďkovka, a to všetko spolu vytvára krásu a úrodnosť tejto záhrady. múr? v tejto záhrade. čítame, má úvod, ktorému ona predchádza. Veľpieseň lásky v l. 13. A potom hovorí Pavel ľuďom v Korinte o Večeri Pánovej. podľa ich vyznaní, potom si môžete celú vašu slávnostnosť odpustiť. zabaliť. mohli jesť všetci, aj ľudia, ktorí nepatria k Vášmu zvláštnemu spolku. čosi, čo nás vlastne musí šokovať.

“Napomínam vás: Buďte jednomyseľní. nijaké štiepenie, buďte jednej mysle a jednej mienky. je medzi vami spor. Tým mienim: Každý z vás hovorí o sebe niečo iné. som pavlovský, iný: ja apollovský, tretí: ja petrovský štvrtý: ja kristovský. Ako? Či je Kristus rozdelený? Či bol Pavel za vás ukrižovaný? Kristovho kríža, muža tzv. učenia o ospravedlnení. a hranice, iné, protichodné hnutie. Pohyb smerom k spoločnému. priateľstva a súrodenectva, ktoré dnes už ide samozrejme sem a tam. verejná a diakonická práca. doposiaľ platným cirkevným poriadkom. katolíckeho zboru. pripustí aj rigorózne cirkevné vedenie. nepriateľské obrazy. ako nešťastie, naopak stále samozrejmejšie platia ako krok správnym smerom. vedách, evanjelickí a katolícki učenci. viery jednej alebo druhej strany ako spoločné dobro. rozumieť alebo ich úplne prebrať. duchovnej zodpovednosti a muži sa otvárajú stále viac bez strachu ich prianiu. požadovaní. cirkevný poriadok, nijaký teologický mocenský nárok a žiadny cirkevný úrad. vo všetkých smeroch. tisíc a predovšetkým päťsto rokov, sú prežité. aj ľudia dnešnej doby. Jedni vravia: Platí to doslovne. Kristovo telo. Iní: Chlieb symbolizuje Kristovo telo. Je obrazom pre telo. Tretí: To platí len pre okamih, v ktorom jeden druhému dáva chlieb jesť.

povstáva vo všetkých prípadoch v ľudskej hlave. a tejto kultúry. tejto zeme nájde človek iný význam a bude mať právo, mať vlastný názor. Prosím! Predsa si všimnime, že Ježiš sám nám neponúka nijaké vysvetlenie. a dáva nám príkaz: Čiňte to na moju pamiatku!

Symboly spojené s Večerou Pánovou

Kríž - je najvýznamnejším kresťanským symbolom. Pripomína obeť Pána Ježiša Krista za naše hriechy. V kríži kresťan nevidí iba nástroj na mučenie a vykonanie popravy, ktorým v staroveku kríž bol (išlo o brutálnejšiu obdobu šibenice). V kríži vidí aj + (plus) v náš prospech. Pre Ježišovu obeť lásky nám Pán Boh nepočíta hriechy, nie sme viac u Neho v mínuse, ale v pluse.

Ryba - po grécky (v jazyku, v ktorom bola napísaná Nová zmluva) sa povie „ichthys“ V gréčtine sa ichthys hláskuje ako Iota, Chí, Théta, Ypsilon, Sigma. Za každou hláskou je zakódované určité slovo, ktoré ten, kto bol kresťan poznal, a naopak pre toho, kto ku kresťanom nepatril, zostalo neznáme - nezrozumiteľné. IXTHYS je teda akronym - slovo zložené zo začiatočných písmen viacerých slov - konkrétne týchto: Iesous (Ježiš) CHristos (Kristus) THeou (Boží) Uious (Syn) Soter (Spasiteľ). „Ježiš Kristus je Boží Syn, Spasiteľ“ - je jedným z prvých vyznaní raných kresťanov.

Kalich - je symbolom Večere Pánovej (eucharistie). Večera Pánova je sviatosť, v ktorej prijímame Ježišovu obeť za nás, skutočnosť, že Ježiš aj za nás prelial svoju nevinnú krv. Vzal na seba trest určený nám za naše hriechy - tie sú nám odpustené, sme vykúpení (Matúš, 26, 27 - 28; 1. Petra 1, 18 - 19).

Kotva - je symbolom nádeje na život v nebesiach a istoty večnej záchrany (spásy). Loď v prístave istí kotva. Tak ako kotva dáva lodi istotu, životu kresťana ju dáva Božia láska. Hoci telesne zomrieme, Pán Ježiš nám pripravil príbytok v dome nebeského Otca.

Dúha - je symbolom pokoja a zmierenia, že už netrvá Boží hnev. Dúha sa ukázala Nóachovi po skončení potopy ako znamenie zmluvy medzi Bohom a ľudstvom, že už vody potopy už nevyničia všetko tvorstvo (1. Mojžišova 9, 11 - 17).

Plameň ohňa - symbol Ducha Svätého (Skutky 2, 3; 1. Tesalonickým 5, 19)

Kohút - symbol pre bdelosť, vernosť, ale aj ľútosť a obrátenie (Matúš 26, 74 - 75)

Svieca - prináša svetlo. Bez svetla niet života. Pán Ježiš povedal, že On je svetlo sveta (Ján 8, 12; Ján 12, 35 - 36). Svieca je aj symbolom obete pre iných - keď horí stravuje sa.

Voda - symbol krstu - obmytia, očistenia od hriechu, nového života, ktorý Pán Boh človeku daruje v krste, ktorý je kúpeľom znovuzrodenia (Títovi 3, 5).

Strom - je symbolom vzkriesenia a nesmrteľnosti, keďže strom vyháňa každý rok nové púčiky. Strom je aj znamením pokoja a požehnania (v jeho tieni si možno odpočinúť).

Vinič - symbolizuje spojenie človeka s Pánom Ježišom. Ježiš je vínny kmeň a my ratolesti.

Posledná večera od Leonarda da Vinciho

tags: #sviatost #vecere #panovej