Ján Ferenčík bol významnou osobnosťou slovenského cirkevného života v prvej polovici 20. storočia. Pôsobil ako farár v Ružomberku a okrem pastorácie sa venoval aj publicistickej a politickej činnosti.
Ján Ferenčík (vpravo) s Jozefom Tisom.
Životopisné údaje
Ján Ferenčík sa narodil v robotníckej rodine. Gymnázium absolvoval v Kežmarku a Rožňave. Teológiu študoval v Spišskej Kapitule, cirkevné právo na teologickej fakulte v Budapešti. Vysvätený bol 9. novembra 1950 v Leopoldove.
Pôsobenie
Pôsobil ako kaplán v Liptovskej Lúžnej, Liskovej, potom do roku 1917 v Ružomberku, kde sa zblížil s Andrejom Hlinkom a úzko s ním spolupracoval. Od začiatku školského roku 1917/18 bol kaplánom v Levoči; tam pôsobil aj ako katechéta na štátnej reálke a na štátnej vyššej dievčenskej škole.
V novembri 1919 ho vymenovali za profesora Rímskokatolíckeho učiteľského ústavu v Spišskej Kapitule, súčasne tam pôsobil ako špirituál bohoslovcov. V roku 1923 ho biskup Ján Vojtaššák vymenoval za profesora teológie, prednášal do roku 1926. Potom bol od roku 1926 špirituálom akademikov vo Svoradove, keďže v rokoch 1926-1931 zastával funkciu riaditeľa Ústrednej katolíckej kancelárie v Bratislave. V roku 1929 získal titul komorník Jeho Svätosti. V roku 1931 sa stal rektorom kňazského seminára v Spišskej Kapitule, zároveň profesorom cirkevného práva a cirkevných dejín po prof. Vojtíčkovi a moderátorom kňazského adoračného spoločenstva.
Politická činnosť
Po vzniku slovenského štátu sa vystupňovala jeho politická aktivita. V prvých voľbách do slovenského snemu ho zvolili za poslanca za Ružomberský okres; popritom bol členom ružomberského obecného zastupiteľstva, predsedom miestnej organizácie Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a predsedom župnej organizácie v Podtatranskej župe; členom zahraničného, sociálneho, zdravotníckeho a kultúrneho výboru pri vláde Slovenskej republiky a tiež členom viacerých správnych rád mesta Ružomberka, najmä vplyvnej Ľudovej banky. V rokoch 1938-1939 bol poslancom slovenského autonómneho snemu, potom do roku 1945 snemu Slovenskej republiky.
Literárna a edičná činnosť
Najmä za prvej ČSR vyvíjal rozsiahlu literárnu a edičnú činnosť; dvanásť rokov redigoval jeden z najstarších a najobľúbenejších náboženských časopisov Svätá rodina i časopis Rozvoj. Prispieval do časopisov a novín: Svoradov, Kultúra, Vatra, Katolícke noviny, Rozvoj, Svätá rodina, Slovák a i. Patril ku konzervatívnym teológom a náboženským publicistom.
Vo svojich publikáciách zväčša reprodukoval názory udomácnené za rakúsko-uhorskej monarchie. Ako náboženský spisovateľ sa usiloval o oživenie a rozšírenie tých foriem nábožnosti, ktoré sú v slovenskom ľude hlboko zakorenené, napr. pútí, úcty k Božej Matke a pod. Vyzýval k triezvosti.
Bol zosobnením slovenského poprevratového inteligenta, ktorý má neujasnenú orientáciu, tak národnú (inklinácia k veľkému maďarstvu), ako aj myšlienkovú (tendencia k bezfarebnej neutralite, udržovanie daného stavu v cirkevnom živote). Žil v presvedčení, že je určený na vyššiu cirkevnú funkciu.
Preložil z angličtiny: Smrť Jána Krstiteľa (1921).
Výber z článkov:
- Sv. Augustín, obraz z jeho života (Kultúra, r. 3, 1931, č. 2)
- Vo víre svetonázorov (Kultúra, r. 4, 1932, č. 7-8)
- Kresťanská viera a mravouka na katedry (Kultúra, r. 4, 1932, č. 7-8)
- Výchovné systémy (Svoradov, r. 4, 1935, č. 1)
- Hnutie moderných žien (Svoradov, r. 4, 1935, č. 7)
- Vplyv náboženstva na mravnosť a spoločenský poriadok (Svoradov, r. 5, 1936, č. 1)
- Pokoj (Kultúra, r. 13, 1941, č. 12)
Ján Ferenčík a rodina Munkovcov
V prvý rok Druhej svetovej vojny krstil Ján Ferenčík v ružomberskom kostole rodinu Munkovcov. Presne 24. novembra 1939 prijali základnú kresťanskú sviatosť krstu otec František Munk s manželkou Gizelou a synmi Tomášom a Jurajom.
Keďže prvé manželstvo Gizely Munkovej komplikovalo prijatie krstu, obrátil sa ružomberský farár Ján Ferenčík na spišského biskupa Jána Vojtaššáka. Vo svojom liste potvrdil, že v rodine Munkovcov sa všetci dlho pripravovali na krst, učili sa základy viery a mravov. Zdôraznil, že krstom neočakávajú nijaké výhody z hľadiska spoločenského postavenia a že ich záujem o krst je úprimný.
O svedomitej príprave Munkovcov na krst svedčia farárove slová: Rodina sa nedala odradiť ani ťažkými podmienkami od svätého krstu. Najvzornejšie sa pripravovala na krst. Prevzala najdôkladnejšie katechizmus. Objednala si Sväté písmo, modlitbové knihy, apologetické a liturgické knihy a študovala pravdy nášho náboženstva.
Z archívu a svedectiev o Munkovcoch tiež vyplýva, že žili intenzívnym náboženským životom, vďaka čomu ovplyvňovali aj ďalšie rodiny v Ružomberku. Františkov syn Tomáš sa o štyri roky neskôr zaujímal o rímskokatolícky rehoľný rád Jezuitov.
Munkovcov spočiatku pred protižidovskými represiami chránila prezidentská výnimka. Vďaka nej mali byť chránení pre transportmi do koncentračných táborov. Neskôr na rad prišiel aj otec František a syn Juraj. V ohrození bol aj jezuita Tomáš, ktorý mal stráviť noc pred zatknutím v modlitbe v noviciátnej kaplnke. Vianoce mali prežiť v ružomberskej väznici a koniec roka v zbernom tábore v Seredi.
Neskôr ich rozdelili a matku s mladším synom Jurajom odviezli do koncentračného tábora Bergen-Belsen v severozápadnom Nemecku. Spoločnosť Ježišova na svojej webovej stránke opisuje aj svedectvo ich spoluväzňa, ktorého nacisti väznili v tom istom tábore.
Otca Františka a jeho syna Tomáša fašisti zastrelili na pochode smrti do Berlína. Malo to byť 21. alebo 22. januára 1945.
Obraz rodiny Munkovcov.
Katolícka cirkev ešte v septembri 2011 začala proces blahorečenia Františka a Tomáša Munkovcov. Po tom, ako ukončili diecéznu fázu procesu, prípad posunuli do Ríma.
„Majú k dispozícií materiály, ktoré sme im dodali. V Ríme budú zostavovať pozício, niečo ako životopis, podľa ktorého neskôr rozhodnú, či Munkovcom prináleží titul mučeníctva alebo nie. V roku 2022 bude výročie stého príchodu jezuitov do Ružomberka. Kňaz Ondrej Gabriš verí, že by toto výročie mohol prikrášliť práve ukončený proces blahorečenia s pozitívnym záverom.
Farský kostol sv. Ondreja v nedeľu navštívil aj predstavený cirkevnej rehole jezuitov Rudolf Uher. Slávil svätú omšu pri príležitosti 80. výročia krstu rodiny Munkovcov, ktorí prijali sviatosť práve vo Farskom kostole.
Po bohoslužbe zaznelo hudobno-slovné pásmo zostavené z básní Tomáša Munka. Recitoval ich farár z Likavky Pavol Ondrík. Organovú improvizáciu robil kaplán z Lokce Marek Jamrich.
tags: #jan #ferencik #farar #ruzomberok