Medzi najvýznamnejšie kultúrne pamiatky obce patrí rímskokatolícky kostol sv. Štefana Kráľa, kaštieľ Esterházyovcov a Vodárenská veža Várdomb. Vodárenská veža Várdomb získala v roku 2024 ocenenie Fénix - Kultúrna pamiatka roka za komplexnú obnovu.
Kostol sv. Štefana Kráľa v Bernolákove
História Osídlenia Bernolákova
Chotár obce Bernolákovo bol osídlený už oddávna, čo dokazujú archeologické nálezy z rôznych historických období. Najstaršie sú mezolitické nálezy z obdobia tardenosienu, potom sa tu našlo laténske sídlisko, rímskobarbarské sídlisko, slovanské žiarové pohrebisko a staromaďarské pohrebisko. Hroby pochádzajú z 10. až 11. storočia.
Obec sa prvýkrát spomína v roku 1245 ako Curty pri obchôdzke chotára dediny Nyék (dnes Čierna Voda), potom v roku 1271 kráľ Štefan V. povýšil listinou Ivankovho syna Miklósa, jobagióna Bratislavského hradu, medzi kráľovských servientov. Na začiatku 14. storočia bola obec majetkom Matúša Čáka. Neskôr dedinu vlastnilo viacero zemianskych rodín, čo vyvolávalo neustále sváry a spory. V dobových listinách sa spomínajú aj samostatné obce Kürt a Német Kürt.
Zemepáni a Majetkové Pomery
Od roku 1491 sa obec spomína ako majetok hradného panstva Šintava, tak sa tu stala zemepánom rodina Kanizsaiovcov, potom grófi zo Svätého Jura a Pezinka, od roku 1511 kráľovský zástupca a sudca István Henzelfy (Petroczi) a od roku 1525 Thurzovci, ktorí v Uhorsku zastávali najvyššie krajinské funkcie. V čase ich panstva aj v Mostovej sa rozšírilo učenie protestantskej cirkvi, ktorého Thurzovci boli zástancovia.
V roku 1715 sa medzi miestnymi zemepánmi stále spomína György Mórocz, r. 1785 tu hospodáril už József Mórocz. Rozvoj obce v 18. storočí dokazuje stavba nového kostola, školy, zariadenie cintorína okolo kostola a tunajší mlyn.
Rímskokatolícky Kostol sv. Štefana Kráľa
Rímskokatolícky kostol sv. Štefana Kráľa je najstaršou hmotnou národnou kultúrnou pamiatkou Bernolákova (od roku 1963), resp. najstaršou zachovanou stavbou v obci, umiestnený na hradnom vŕšku. Kostol sv. Štefana je najstaršou kultúrnou pamiatkou Bernolákova.
Podľa niektorých prameňov bol kostol pôvodne románsky (vystavaný v polovici 12. storočia). V 14. storočí prešiel gotickými úpravami, a neskôr, v 18. Ide o obdĺžnikový jednoloďový priestor široký 9 metrov s polygonálnym uzáverom svätyne a troma dvojstupňovými opornými piliermi. Dominantou kostola je hranolová veža predstavaná k západnej fasáde, ktorá je ukončená murovanou ihlanovou helmicou. Pôvodné zvony boli použité počas prvej svetovej vojny na vojenské účely, súčasné zvony boli v roku 1949 prenesené z veže kaštieľa. Pribudli aj prístavby na severnej a južnej strane. Loď je krytá krížovou hrebienkovou klenbou. Sakristia je plochostropá. Fasáda je členená dvojstupňovými opornými piliermi. Kostol v 50. rokoch 20.
Barokový, resp. rokokový sloh bol uplatnený aj vo výtvarnej výzdobe interiéru kostola. Viaceré umelecké diela z tohto kostola sú zaradené k chráneným hnuteľným kultúrnym pamiatkam z 18. storočia. K najvýznamnejším pamiatkam určite patrí bočný oltár sv. V 19. Poslednou väčšou úpravou kostol, ktorý patrí medzi najstaršie sakrálne stavby na Slovensku, prešiel v prvej polovici 20. Okolo kostola je kamenný múr, ktorý je na východnej strane prerušený bránou s polkruhovým vstupným otvorom.
V posledných rokoch prešiel kostol obnovou, ktorej súčasťou bol aj architektonický prieskum. Ten odkryl románske jadro stavby. Kostol bol upravený do podoby z čias ranobarokovej prestavby s prezentovaním stredovekých častí - odkryté murivo románskej lode a gotického presbytéria.
Architektonické prvky a zaujímavosti
- Hoci bol kostol viackrát prestavaný, o jeho románskom pôvode dnes svedčí viacero zachovaných prvkov, ako aj odkryté kvádrové murivo v západnej časti lode.
- Tri zamurované románske okná sú tvarovo blízke oknám kostolíka v Kalinčiakove.
- Za pozornosť stojí aj zoomorfná podstrešná konzola na juhozápadnom nároží lode v tvare býčej hlavy, veľmi podobná konzolám z Boldogu.
- Do jedného z oporných pilierov gotického presbytéria bola osadená časť románskej náhrobnej dosky (podľa iných zdrojov ide o časť oltára - antependium) z kameňa ozdobenej motívom prenosného kríža v kruhu, mierne naklonenom pôvodne do ľavej strany, ako symbol naklonenej hlavy Krista na kríži.
- Pri kostole sa nachádza jednoduchá kamenná krstiteľnica z románskeho obdobia, už bez podstavca. Ešte v nedávnej minulosti slúžila ako kvetináč.
V tabuľke sú zhrnuté dôležité udalosti a vlastníci obce Bernolákovo:
| Rok | Udalosť/Vlastník |
|---|---|
| 1245 | Prvá písomná zmienka o obci ako Curty |
| 1271 | Kráľ Štefan V. povýšil Miklósa medzi kráľovských servientov |
| Začiatok 14. storočia | Obec majetkom Matúša Čáka |
| 1491 | Obec majetkom hradného panstva Šintava |
| 1511 | István Henzelfy (Petroczi) zemepánom |
| 1525 | Thurzovci zemepánmi |
| 1624 | Obec prešla do majetku Esterháziovcov |
Ostatné Kultúrne Pamiatky v Bernolákove
Kaštieľ Esterházyovcov
Majestátny kaštieľ stojaci na okraji obce bol za národnú kultúrnu pamiatku vyhlásený v roku 1963. Neďaleko od miesta starého hradu si ho dala vystaviť rodina Esterházyovcov. K jeho impozantnej podobe prispeli viaceré generácie Esterházyovcov, ktoré kaštieľ užívali. Stavebné úpravy boli realizované v prvej polovici 18. Hlavná brána bola zdobená znakom majiteľov.
Kaštieľ Esterházyovcov v Bernolákove
Kaplnka sv. Anny
V období výstavby kaštieľa v zámockom parku bola vybudovaná baroková kaplnka Svätej Anny (1716). Stavba má polygonálny pôdorys s centrálnou dispozíciou s obdĺžnikovým presbytórom, ktorý je zaklenutý pruskou klenbou. Celá loď je krytá kupolou. V súčasnosti kaplnka slúži na cirkevné obrady.
Stĺp Hanby
Ďalšou národnou kultúrnou pamiatkou, od roku 1963, je stĺp hanby - pranier, postavený pravdepodobne v 17. Je to jednoduchý hladký kamenný stĺp kruhového prierezu, ktorý sa smerom nadol mierne rozširuje, s hlavicou a otvorom pre reťaz. Najnižším trestom bolo vyviazanie odsúdeného k stĺpu hanby, ktorý bol týmto spôsobom vystavený verejnému pohŕdaniu zo strany ostatných obyvateľov.
Pomník Antona Bernoláka
Hoci je pomník slovenského národného buditeľa z hľadiska pôvodu najmladšou pamiatkou v obci, za národnú kultúrnu pamiatku bol vyhlásený v roku 1963. Je dielom akademického sochára Miroslava Frica Motošku. Slávnostne bol odhalený v roku 1937. Treba tiež spomenúť, že od roku 1948 obec na počesť tohto kodifikátora spisovnej slovenčiny nesie jeho meno - Bernolákovo.
Anton Bernolák pôsobil v Čeklísi iba krátko, no jeho prínos pre slovenskú kultúru a jazyk je nezmerný. V Čeklísi sa staral o duševné spasenie obce i o povznesenie a záchranu celého národa.
tags: #rimskokatolicky #kostol #bernolakovo