Postoj kresťanských cirkví k homosexualite je protichodný. Tie na západe sú voči homosexualite pomerne otvorené - švédska aj nórska luteránska cirkev dokonca uznáva manželstvo dvoch osôb rovnakého pohlavia. Naproti tomu africké cirkvi považujú homosexualitu za nezlučiteľnú s Božou vôľou.
Prečo sa postoje líšia?
Prečo sa postoj cirkevných predstaviteľov na homosexualitu vo svete tak výrazne líši? Na vine je odlišný prístup k Biblii. Ako uvidíme v nasledujúcich riadkoch, postoje považujúce homosexuálne správanie za hriech sú založené na doslovnom výklade Biblie, čiže na náboženskom fundamentalizme.
Gay a kresťan, žiadny rozpor | Brandan Robertson | TEDxLSSU
Biblické pasáže a ich interpretácia
„Presvedčenie, že homosexualita predstavuje hriech alebo niečo nenormálne, vychádza biblických pasáží, ktorých je však pozoruhodné málo,“ píše Römer. Nachádzajú sa v starozákonných knihách Levitikus (Lev 18,22 a 20,13), Genesis (Gen 19) a v Novom Zákone v textoch prisudzovaných apoštolovi Pavlovi: v Liste Rimanom (Rim 1,24-27), Prvom liste Korinťanom (1 Kor 6,9-10; s variantom, ktorý uvádza Prvý list Timotejovi 1 Tim 1,9).
Švajčiarsko-nemecký odborník upozorňuje, že priamočiary, doslovný výklad týchto starovekých textov predstavuje anachronizmus: „Vytrhnúť biblický verš z jeho kontextu a potom ho považovať za nemennú a večne platnú božskú výpoveď k homosexualite, ako sa to, žiaľ, niekedy robí, nemožno považovať za nič iné, ako za hermeneutický omyl [chybný výklad, nepochopenie], a takýto prístup musíme označiť za teologický nezodpovedný,“ zdôrazňuje biblista.
Römer pripomína, že ak by sme chceli týmto spôsobom aplikovať na dnešnú spoločnosť aj ďalšie pasáže tých istých kapitol, napríklad 18. a 20. kapitoly knihy Levitikus, „logicky by museli by sme museli nielenže znovu zaviesť otroctvo, ale taktiež polygamiu a nerovnosť medzi mužmi a ženami, trest smrti, teda všetko charakteristiky starovekej patriarchálnej spoločnosti“.
To isté podľa neho platí pre novozákonné texty prisudzované sv. Pavlovi. „Vznikli v kontexte očakávania skorého konca sveta,“ upozorňuje Römer.
Levitikus 18,22
„Nesmieš obcovať s mužom, ako sa obcuje so ženou. Verš sa nachádza v kapitole venovanej rôznym zákazom, ktoré sa týkajú sexuality. Biblisti túto kapitolu považujú za súčasť súboru označovaného ako „Zákon o svätosti“ (Lev 17-26). Texty podľa Thomasa Römera vznikli počas tzv. perzského obdobia izraelitskej histórie, čiže počas neskorého 6. až 4. storočia pred n. l.
V rámci 18. kapitoly verš 18 zakazuje sexuálny kontakt so švagrinou, ostatné zákazy sa týkajú vzťahov, ktoré nemôžu viesť k splodeniu potomstva, ako je napríklad pohlavný styk so ženou počas jej menštruácie (v. 19), pohlavný styk muža s mužom (v. 22) alebo pohlavný styk zo zvieratami (v. 23). Čo je zaujímavé, zákaz pohlavného styku so zvieratami je jediný, ktorý je adresovaný aj ženám („Nesmieš obcovať s nijakým zvieraťom; tým by si sa poškvrnil.
„Zmienku o ženách vo verši 23 možno vysvetliť hierarchiou patriarchálnej spoločnosti, v ktorej sa akákoľvek iniciatíva smerom k druhému pohlaviu týkala len mužov, a tak ženy mohli iniciatívu prejavovať jedine smerom k zvieratám,“ konštatuje biblista. Bádateľ dodáva, že dôležitým motívom veršov 18-23 je idea, že pohlavný styk slúži výhradne na rozmnožovanie.
Ešte významnejším motívom, a to konkrétne verša 22, je podľa neho udržanie tradičných rodových (genderových) rolí. „Je to jasné zo zdôraznenia, že muž nesmie spať s iným mužom takým spôsobom, ako so ženou,“ vysvetľuje. Tento zákaz očividne naráža na akt penetrácie a vychádza z historicko-spoločenského kontextu biblických autorov.
„Na celom starovekom Blízkom východe bolo čosi neslýchané, alebo sa to považovalo za znak zneuctenia, aby bol muž pri pohlavnom styku v pasívnej úlohe, to znamená ženskej úlohe,“ vysvetľuje Römer. Biblista dodáva, že na starovekom Blízkom východe sa voči tomu explicitne ohradzujú viaceré zákony od Egypta po Mezopotámiu.
„Všetky tieto doklady súhlasia s Lev 18,22 v tom, že pasívny muž sa pri sexuálnom styku stáva ženou a stráca svoju mužnosť.
Levitikus 20,13
„Keby niekto súložil s mužom, ako sa súloží so ženou, dopustili by sa ohavnosti a obaja musia zomrieť. Thomas Römer píše, že 20. kapitolu knihy Levitikus tvoria texty, ktoré sa do Zákona svätosti dostali neskôr než 18. kapitola. Vo veršoch 1-21 sa opakujú viaceré zákazy z 18. kapitoly.
Zákaz sexuálnych vzťahov medzi dvomi mužmi (v. 13) sa nachádza medzi zákazom sexuálneho vzťahu svokra s nevestou (v. 12) a sexuálneho vzťahu so svokrou (v. 14). 13. verš je veľmi blízky tvrdeniu v Lev 18,22 s tým rozdielom, že na trest smrti explicitne odsudzuje oboch partnerov, pasívneho aj aktívneho muža homosexuálneho páru.
Biblický autor bol podľa Römera zrejme ovplyvnený perzským náboženstvom mazdaizmom, ktoré explicitne odsudzovalo oboch partnerov mužského homosexuálneho styku. Pavlove spisy odsudzujúce homosexualitu podľa švajčiarsko-nemeckého výskumníka vychádzajú práve z týchto pasáží knihy Levitikus ako aj z dominantného presvedčenia vtedajšieho židovstva, že pohlavný styk slúži výhradne na rozmnožovanie.
Genesis 19
„Skôr, ako si políhali, obkľúčili dom muži z mesta, Sodomčania, od chlapca až po starca, všetci do jedného. Zavolali si Lóta a pýtali sa ho: Kde sú tí muži, čo tejto noci prišli k tebe? Vyveď nám ich, aby sme s nimi obcovali. Lót predstúpil pred nich, ale zatvoril za sebou dvere a povedal: Prosím vás, bratia moji, neurobte takú hanebnosť!“ (v.
Text tejto kapitoly sa často prezentuje ako dôkaz božieho hnevu (Boh v závere kapitoly ničí Sodomu) voči sexuálnemu správaniu, ktoré nie je úplne zdržanlivé a tradičné. Práve kvôli pasážam tejto kapitoly sa homosexuáli ešte začiatkom minulého storočia označovali ako „sodomiti“.
„Táto pasáž a teda samotné zničenie Sodomy nemá nič spoločné s homosexualitou,“ zdôrazňuje Thomas Römer. Reakcia Lóta podľa neho jednoznačne ukazuje, že mužov zo Sodomy nemožno považovať za homosexuálov, pretože im Lót ponúkol svoju dcéru ako náhradu, aby ochránil svojich hostí.
„Tým pádom je jasné, o čo v Gen 19 skutočne ide: muži zo Sodomy chcú Lótových návštevníkov znásilniť, aby ich potupili.
Novozákonné texty
V Novom zákone sa táto téma objavuje v listoch apoštola Pavla. V Liste Rimanom Pavol píše, že ľudia, ktorí sa odvrátili od Boha, sa oddávajú nehanebným vášňam, pričom ženy zamieňajú prirodzený styk za protiprirodzený a muži zanechávajú prirodzený styk so ženou a páchajú hanebnosti jeden s druhým (Rim 1,26-27).
V Prvom liste Korinťanom Pavol uvádza, že „ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani prostitúti mužov, ani ich súložníci... nebudú dedičmi Božieho kráľovstva“ (1 Kor 6,9-10).
Tieto texty sú často interpretované ako odsúdenie homosexuality, avšak niektorí teológovia argumentujú, že Pavol mal na mysli skôr zhýralosť a sexuálne zneužívanie, než vzťahy založené na láske a vernosti.
Alternatívne pohľady a interpretácie
V dnešnom svete existujú aj alternatívne pohľady na homosexualitu, ktoré sa snažia zosúladiť vieru s moderným chápaním sexuality. Niektorí kresťania veria, že biblické texty je potrebné interpretovať v historickom a kultúrnom kontexte a že láska a prijatie by mali byť základom kresťanského prístupu k LGBTI ľuďom.
Ondrej Prostredník, evanjelický teológ, tvrdí, že „Biblické texty neodsudzujú pevný a trvalý vzťah dvoch ľudí rovnakého pohlavia založený na láske.“
Tabuľka: Biblické pasáže a ich interpretácie
| Biblická pasáž | Tradičná interpretácia | Alternatívna interpretácia |
|---|---|---|
| Levitikus 18,22 | Zákaz homosexuálneho styku | Zákaz rituálnej nečistoty, nie vzťahu založeného na láske |
| Genesis 19 (Sodoma a Gomora) | Boh trestá homosexualitu | Odsúdenie násilia a nedostatku pohostinnosti, nie homosexuality |
| Rimanom 1,26-27 | Odsúdenie homosexuálnych vášní | Odsúdenie zhýralosti a sexuálneho zneužívania, nie láskyplných vzťahov |
Je dôležité si uvedomiť, že táto téma je zložitá a vyžaduje si citlivý a informovaný prístup. Rôzne interpretácie biblických textov a rôzne pohľady na homosexualitu v rámci kresťanských cirkví vedú k širokému spektru názorov a postojov.
Dôležité je hľadať dialóg a vzájomné porozumenie, aby sa predišlo diskriminácii a nenávisti voči LGBTI ľuďom.