Františkánsky kostol sv. Jakuba v Trnave: Latinský nápis na priečelí

Trnava, mesto s bohatou históriou a kultúrou, sa pýši množstvom kostolov, vďaka čomu si vyslúžila prezývku "Malý Rím". Medzi týmito sakrálnymi pamiatkami vyniká Kostol sv. Jakuba - františkánsky, ktorý je nielen významným architektonickým dielom, ale aj nositeľom zaujímavych historických odkazov.

Františkánsky kostol sv. Jakuba v Trnave.

História a vznik kostola

Kostol sv. Jakuba vznikol za podpory kráľa Ľudovíta I. v rokoch 1363 - 1383. V 17. storočí bol viackrát prestavaný, čím získal prvky, ktoré kombinujú gotický základ s neskoršími barokovými úpravami.

Architektúra a výzdoba

Kostol sv. Jakuba sa nachádza v centre Trnavy a je významnou súčasťou jej panorámy. Na okraji štítu sú umiestnené sochy sv. Františka z Assisi a sv. Antona Paduánskeho.

V kostole je najviac oltárov v Trnave, 2 vo svätyni, 1 v sakristii, 10 v lodi kostola a 1 v kaplnke. Ústredný oltárny obraz od Jozefa Zanussiho zobrazuje svätca sv. Jakuba v svätožiare na oblaku. Zaujímavou architektúrou je oltár sv. Antona vo svätyni. V stred oltára je socha Panny Márie, po obvode sú oválne obrazy zo života svätca.

Interiér kostola

Interiér kostola je bohatý na umelecké diela a architektonické detaily. V kostole je najviac oltárov v Trnave, 2 vo svätyni, 1 v sakristii, 10 v lodi kostola a 1 v kaplnke.

• Ústredný oltárny obraz od Jozefa Zanussiho zobrazuje svätca sv. Jakuba v svätožiare na oblaku.
• Zaujímavou architektúrou je oltár sv. Antona vo svätyni.
• V stred oltára je socha Panny Márie, po obvode sú oválne obrazy zo života svätca.

Bazilika sv. Mikuláša patrí k jedným z najstarších kostolov v Trnave. Táto trojloďová stavba bazilikálneho typu je postavená v štýle neskorej gotiky. S jej výstavbou sa začalo okolo roku 1380 a bola dokončená v polovici 15. storočia. V 18. storočí k severnej časti kostola pribudla osemboková baroková kaplnka, v ktorej sa nachádza obraz žehnajúcej Panny Márie, známej ako milostivá trnavská Panna Mária.

Katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa je jedným z najkrajších ranobarokových chrámov v Európe. Katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa je prvou monumentálnou slohovo čistou sakrálnou stavbou raného baroka u nás. Kostol sv. Jána Krstiteľa bol postavený na mieste stredovekého kláštora a dominikánskeho kostola v rokoch 1629-37. Vzácnosťou interiéru je mohutný drevený hlavný oltár z roku 1640 od B. Knillinga a V. Stadlera, vysoký 20,3 m a široký 14,8 m.

Katedrála sv. Jána Krstiteľa v Trnave.

Kostol Najsvätejšej Trojice - jezuitský. Kostol postavili trinitári v rokoch 1710-1729. Od roku 1853 patril jezuitom. Najvýznamnejším umeleckým dielom interiéru je obraz zakladateľov rehole trinitárov Jána z Mathy a Felixa z Valois na hlavnom oltári od rakúskeho maliara F. A. Maulbertscha.

Latinský nápis na priečelí

Kostol sv. Jakuba sa nachádza na rohu ulíc Radlinského a Františkánskej. Na jeho priečelí sa nachádza latinský nápis, ktorý je svedectvom o histórii kostola a jeho spojení s františkánskym rádom. Bohužiaľ, presný text nápisu a jeho význam nie sú v poskytnutých materiáloch uvedené, ale jeho prítomnosť naznačuje významný historický a duchovný odkaz.

Na dome sa nachádza originálny latinský nápis: NON NOBIS, DOMINE, AST TIBI SIT GLORIA ET VICTORIA PSAL (TERIUM, alebo MUS) CXIII, čo v preklade znamená - Nie nám, Pane, ale Tebe patrí sláva a víťazstvo.

Trnavská univerzita

Význam Trnavy vzrástol najmä v 16. storočí, keď sa sem pred blížiacím sa tureckým nebezpečenstvom v roku 1543 presťahovalo ostrihomské arcibiskupstvo s kapitulou. V roku 1635 tu založil kardinál Peter Pazmány Trnavskú univerzitu. Ako univerzitné mesto bola Trnava zakrátko známa v celej Európe.

Impozantné budovy prvých fakúlt Trnavskej univerzity vznikali postupne od roku 1640. Ich súčasťou bola tlačiareň, lekáreň, bohatá knižnica, divadelná sála, laboratóriá a astronomické observatórium, ktoré projektoval matematik a astronóm európskeho významu Maximilián Hell.

Univerzitné budovy

• Teologická a Filozofická fakulta: Impozantné budovy prvých fakúlt Trnavskej univerzity vznikali postupne od roku 1640. Ich súčasťou bola tlačiareň, lekáreň, bohatá knižnica, divadelná sála, laboratóriá a astronomické observatórium, ktoré projektoval matematik a astronóm európskeho významu Maximilián Hell.
• Lekárska fakulta: Klasicistická dvojpodlažná budova fakulty bola postavená podľa projektu F. A. Hillebrandta v rokoch 1770-1772. Po odchode Trnavskej univerzity bola v budove Kráľovská akadémia. Po obnovení Trnavskej univerzity tu sídli Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity. Na rohu budovy je socha sv. Jána Nepomuckého.
• Seminár sv. Vojtecha - Adalbertínum: Arcibiskup Peter Pázmaň ho dal v roku 1619 postaviť pre chudobných študentov jezuitského gymnázia. Budovu postavili v roku 1623, v roku 1710 ju rozšírili a začiatkom 20. storočia nadstavili tretie podlažie. Okrem meštianskej školy bola v budove i mestská knižnica a zbierky prvého mestského múzea. Z pôvodnej stavby sa zachoval ranobarokový portál so sochou sv. Vojtecha z roku 1710.
• Generálny seminár - Rubrorum: V roku 1649 ho založil arcibiskup Juraj Lippai pre uhorských bohoslovcov podľa podobného seminára v Ríme. Názov pochádza od červených reverend klerikov. Baroková budova bola začiatkom 20. storočia zvýšená o jedno poschodie, fasáda dostala novú renesančnú úpravu. Zachoval sa pôvodný ranobarokový portál s latinským nápisom a erbom zakladateľa. Od roku 1853 sídlilo v budove arcibiskupské, neskôr štátne gymnázium.
• Mariánsky seminár - Marianum: Barokový objekt, z ktorého sa zachoval iba portál s erbom zakladateľa Juraja Selepčéniho a sochou Panny Márie. Bola v ňom jedna z univerzitných divadelných sál. Začiatkom 20. storočia po radikálnej prestavbe vznikla na prvom poschodí veľká spoločenská sála. Významný hudobný skladateľ Mikuláš Schneider - Trnavský v nej premiérovo uvádzal viaceré svoje diela.
• Šľachtický konvikt: Veľkolepú trojpodlažnú štvorkrídlovú budovu v štýle viedenského vrcholného baroka dala postaviť Mária Terézia pre študentov Trnavskej univerzity zo šľachtických rodín. Čelnej fasáde dominujú reprezentačný portál s balkónom s postavami Fortuny a Gracie a barokové košové mreže na oknách. Na chodbách, schodiskách a v jedálni sa nachádza rokoková štuková výzdoba. V južnom krídle je kaplnka sv. Jána Evanjelistu so stropnou freskou Apokalypsy od Vavrinca Mussingera z roku 1758.
• Seminár sv. Štefana - Stefaneum: Dal postaviť Peter Pázmany pre študentov bohosloveckého seminára. V roku 1724 bol prestavaný na štvorkrídlovú dvojpodlažnú budovu, ktorá je dielom neznámeho viedenského staviteľa z okruhu J. L. Hilldebrandta. Po odchode arcibiskupstva do Ostrihomu bol sídlom arcibiskupského vikára, neskôr v ňom bol chlapčenský sirotinec.

Kostol sv. Anny - uršulínsky. Kostol postavili uršulínky z vena rehoľníčok a darov dobrodincov koncom 18. storočia. Jednoloďový kostol má eliptický pôdorys, aký sa na Slovensku vyskytuje iba zriedka. Hlavný stĺpový klasicistický oltár má v strede veľký obraz Jozefa Zanussiho sv. Anna vyučuje Pannu Máriu ako dieťa.

Kostol sv. Jozefa - paulínsky. Kalvíni začali s jeho stavbou v roku 1616. Kostol je charakteristický barokovou architektúrou s výraznými prvkami nemeckej renesancie. V 17. storočí, po príchode paulínov do Trnavy, kostol získala ich rehoľa. Na hlavnom oltári je obraz sv. Jozefa Pestúna.

Kostol Nanebovzatie Panny Márie - klariský. K najstarším kláštorným komplexom mesta patrí klariský kostol a kláštor. Spomína sa už v roku 1239, keď ho vzal do ochrany pápež Gregor IX.. Jednoloďová stavba má svätyňu s pôvodnou rebrovou klenbou. V 17. storočí bol kostol barokovo upravený.

Kostol sv. Heleny. Gotická pamiatka z polovice 14. storočia. Hlavné priečelie s portálom zdobí edikula s plastikami sv. Alžbety, sv. Heleny a sv. Barbory. Ústredná socha sv. Heleny je gotická práca z roku 1400. Ako iné sakrálne objekty v Trnave, aj tento kostol bol v baroku prestavaný.

Evanjelický kostol a.v. Netypická stavba postavená podľa projektu architekta Jozefa Marka v roku 1924. Celý interiér je orientovaný ku kazateľnici, preto má pôdorys chrámu polkruhový tvar s amfiteatrálne usporiadanými radmi sedadiel a emporou.

Opevnenie mesta Trnava

Už v 13. storočí začali si obyvatelia Trnavy stavať okolo mesta opevnenie a postupne ho zdokonaľovali. Kameň do základov dovážali z Malých Karpát. Múry, veže a bašty stavali z tehál, ktoré pálili v mestských tehelniach. Do mesta sa vchádzalo štyrmi bránami.

V žiadnych prameňoch sa nehovorí, či sa Tatári dostali do mesta. Alebo ho obišli, alebo sa im ubránilo. Do Trnavy sa pred Turkami v r. 1543 presídlil ostrihomský arcibiskup a kapitula.

Opevnenie mesta Trnava.

Ďalšie pamiatky v Trnave

Trnava je bohatá na pamiatky. Medzi tie najznámejšie patria:

• Mestská veža
• Súsošie sv. Trojice
• Arcibiskupský palác

Arcibiskupský palác bol postavený v roku 1562 na starších základoch niekoľkých farských domov. Neskôr boli pristavané dvorové krídla a miesto pre archív a knižnicu. Barokový portál paláca zdobí erb arcibiskupa Františka Forgáča. Na priečelí sú erby arcibiskupov Mikuláša Oláha a Juraja Sečeniho.

Mestská veža. Renesančná dominanta Trojičného námestia bola postavená v roku 1574 ako pozorovateľňa. Má štvorcový podorys, osem podlaží. Ochodza je vo výške 29 m, celková výška veže je 57 m. Na vrchole barokovej kupoly je pozlátená socha Panny Márie - Immaculaty. Hodinový stroj vo veži pochádza z roku 1729 a ovláda päť ciferníkov. Zvony z roku 1692 odbíjajú štvrťhodiny a celé hodiny.

Súsošie sv. Trojice. V roku 1731 postavené súsošie z vďaky za ukončenie moru vytvoril domáci sochár I. Melczer. Na rohoch podstavca sú sochy Sv. Mikuláš, sv. Karol Boromejský a sv. Katarína Alexandrijská. Na vrchole obelisku je plastika sv. Rozálie.

Synagógy. V meste sú dve synagógy. V architektúre obidvoch synagóg sú výrazné orientálne prvky. Ortodoxná synagóga má jednoduché priečelie bez veží ozdobené len kamennými tabuľami Desatora. Synagóga status quo je reprezentačná dvojvežová stavba, hlavné priečelie tvoria vystupujúce veže a kamenné tabule Desatora na štíte.

Súsošie sv. Trojice v Trnave.

Tabuľka: Významné sakrálne stavby v Trnave

tags: #frantiskansky #kostol #latinsky #nazov #na #prieceli