Život a dielo maliara Ladislava Záborského: Hľadanie Božieho svetla

Maliar Ladislav Záborský sa celý svoj umelecký život snažil zachytiť svetlo. Svetlo sa stalo jeho podpisom... Experimentoval s ním až do svojej smrti v roku 2016. V živých obrazoch predstavíme dielo tohto významného slovenského umelca. Fascinovalo ho, pretože v ňom videl Božie svetlo. Túžil, aby bol divák tým svetlom zasiahnutý. Udržiaval svetlo vo svojom vnútri a chcel ním prežiariť vlastné diela.

Spektrum svetla, ktoré fascinovalo Ladislava Záborského.

Raný život a štúdium

Narodil sa 22. januára 1921 v Tisovci. Najskôr študoval na banskobystrickom gymnáziu, kde si ho všimol prof. kreslenia Krákora a odporučil ho na ďalšie štúdium. Vysokoškolské vzdelanie nadobudol na oddelení kreslenia a maľovania na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave u Jána Mudrocha, Gustáva Mallého a Martina Benku.

Po absolvovaní vysokoškolských štúdií pôsobil na Gymnáziu v Martine ako profesor kreslenia a deskriptívnej geometrie. Svojim žiakom často rozprával o viere. Nakoniec ho zatkli za náboženskú aktivitu, bez obžaloby a rozsudku ho odsúdili na 7 rokov.

Uväznenie a tvorba v samotke

Prežil vypočúvanie, zastrašovanie, tvrdé väzenské podmienky, vyhrážania. Päť mesiacov strávil na samotke, kde zostavil tridsať básní zachytávajúcich jeho pocity a prežívanie samotky s Bohom. Je to tzv. kronika z väzenia. Po odsedení polovice trestu ho podmienečne prepustili.

Jeho spomienky na väzenie:

"No, a potom ma dali do tých hábočiek, takže nič som nemal svoje, ani meno, len číslo. A viedol vyšetrovanie. No tak to bolo tvrdé, posadil ma v januári pod otvorené okná a nechal ma tam celý deň. On v baranici, v kožuchu s teplým čajom aj tak ešte odišiel sa prehriať a mňa tam nechal celé dni pod tým oknom. Že som neochorel, to ja pokladám za zázrak. A keď nič nemal, ale všelijaké zastrašovacie metódy oni mali, viete. Keď som ja nemohol nič velezradného vypovedať, lebo som nič takého nespravil, tak potom napísali velezradnú zápisnicu päťstránkovú, takú poriadne tuhú, a že ak nepodpíšem, že zabijú manželku. No, a päť detí sme mali, nebolo východiska ako podpísať to."

"...také krásne myšlienky a ako keby mi to Duch Svätý inšpiroval a diktoval, tak ja som to chcel písať, tak som na to prišiel, že ja ten lavór môžem namydliť, ráno mi požičali mydlo, všetko bolo vonku. Tak som si to namydlil, požičali hrebeň, tak som si vylomil zúbok z hrebeňa a tŕpol som, že na to prídu. A písal som tie básne do vonkajšieho dna toho umývadla a pred tým okom sa mi to lesklo v tom mydle a ja som sa to musel za pár hodín naučiť, lebo boli krátke dni a tie básne niektoré boli aj dvojstránkové. Že som sa ja to dokázal tak rýchle naučiť a zapamätať si to doslovne, to tiež pokladám za zázrak."

"Potom nás transportovali do väzníc. Mňa do Valdíc, tak to je také, vravia, že jedno z najhorších väzení. Tam vás strčili do samotiek, ale v tých samotkách sú dvaja. To je tak malé pre jedného, ale tam sú dvaja. A teraz, keď máte tam kolegu vraha alebo zlodeja alebo všelikoho, tak to nie je príjemná spoločnosť, viete. A museli sme párať perie, ale to aj smrdelo, tam boli ešte zbytky mäsa, a tak ďalej to bolo, alebo museli sme vyberať skalky zo šošovice, hej, čistiť šošovicu, ale nám, keď ju varili tak aj s tými skalami. No, a tak na prechádzku desaťminútovú, keď sa išlo, tak museli sme byť len dvaja, dvaja, dvaja a nesmeli sme sa stýkať s tými ďalšími, nesmeli prísť do styku s tými ďalšími, bolo to prísne, hej. No, a potom ma strčili aj do dielne stolárskej, tam som natieral okná."

Tvorba po prepustení a inšpirácia Božím slovom

Každá udalosť, ktorá sa ho dotkne sa objaví v jeho tvorbe. Je hlboko veriacim človekom, preto jeho tvorbu často inšpirovalo Božie slovo. V roku 1958 namaľoval významný obraz „Snímanie Krista z kríža“, ktorý bol pre neho symbolom návratu z „kríža“ väzenia.

Po prepustení zažíval dôsledky perzekúcie, nemohol sa zaradiť do spoločnosti, mal len minimálne pracovné príležitosti, ilustroval detské knihy a venoval sa krajinomaľbe. Ešte počas normalizácie vyzdobil 25 kostolov krížovými cestami. V rokoch 1968 - 1969 pôsobil s rodinou vo Francúzsku a venoval sa štúdiu sakrálneho umenia - architektúre a interiéru kostolov.

Posolstvo a odkaz

Jeho životným poslaním je rozdávať radosť, kresťanský optimizmus a živú vieru vo večný život. Jeho umenie je umením, ktoré má hĺbku a môže hovoriť stále. Ladislav Záborský zomrel 31.

"Okolo šesťdesiateho ôsmeho roku sa stavalo veľa kostolov najmä na východe. Tak ja som vtedy spravil za komunizmu dvadsaťjeden krížových ciest. Samozrejme, bez komisie výtvarnej. To muselo ísť celkom potichu, hej."

Život jeho rodiny:

"No bolo to ťažké pre moju rodinu. Deti mali od sedem rokov do dvoch rokov, keď ma zavreli. Manželka, profesorka, musela upratovať v noci. Cez deň bola pri deťoch a v noci upratovala v dojčenskom ústave za päťsto korún mesačne. Tak na pár hodín tam bola, hej. No, tak z toho sa nedalo vyžiť."

Tabuľka: Prehľad života a tvorby Ladislava Záborského

tags: #duch #svaty #ladislav #zaborsky