Svätý Marek Križin, jeden z troch košických mučeníkov, bol významnou postavou katolíckej cirkvi. Známy je svojou mučeníckou smrťou v Košiciach 7. septembra 1619. Jeho oddanosť viere a odmietnutie zrieknuť sa katolicizmu viedlo k jeho umučeniu počas protihabsburského povstania vedeného kalvínskym sedmohradským kniežaťom Gabrielom Betlenom.
Títo traja kňazi boli neskôr kanonizovaní pápežom Jánom Pavlom II. 2. júla 1995 priamo v Košiciach. Skutočnosť, že ich svätorečenie sa uskutočnilo v samotnom meste ich mučeníckej smrti počas návštevy pápeža, svedčí o hlbokom a trvalom miestnom význame ich obete a o uznaní tohto významu zo strany cirkvi. Pápež Ján Pavol II. týmto aktom potvrdil ich výnimočné svedectvo viery pre slovenskú katolícku komunitu a zároveň ich zaradil medzi svätých uctievaných v celom svete.
Svätý Marek Križin je jedným z troch košických mučeníkov (spolu so sv. Melicharom Gordeckým a s.v Štefanom Pongráczom). Narodil sa v chorvátskom meste Križevci (severovýchodne od Záhrebu) okolo roku 1589 ako Marko Stjepan Krizin.
Raný život a vzdelanie
Marek bol bystré dieťa, preto sa mu rodičia snažili poskytnúť, čo najlepšie vzdelanie. V roku 1600 poslali syna do Viedne na jezuitské gymnázium. Stredoškolské štúdium ukončil v roku 1607. Rodičia chceli mať z neho dôstojníka. On si však vybral povolanie kňaza.
V štúdiu pokračoval na jezuitskej univerzite v Štajerskom Hradci (Graz), kde študoval filozofiu. V roku 1610 získal titul magistra filozofie. Po odporúčaní rakúskeho provinciála jezuitov P. Juraja Rummera pokračoval od roku 1611 v štúdiu teológie v Ríme na Nemecko-uhorskom kolégiu (Collegium Germanicium-Hungaricium), ktoré založil v roku 1522 zakladateľ jezuitskej rehole Ignác z Loyoly. V septembri 1615 ho vysvätili za kňaza. Krátko nato zložil doktorské skúšky.
Pôsobenie v Trnave a Krásnej nad Hornádom
Po štúdiu teológie ho ostrihomský arcibiskup Peter Pázmaň v roku 1616 vymenoval za profesora kapitulnej školy v Trnave a neskôr za ostrihomského kanonika. O dva roky sa stal komárňanským arcidiakonom a správcom bývalého benediktínskeho opátstva v Krásnej nad Hornádom.
Popri spravovaní majetku vykonával aj duchovnú službu v opátstve, ale aj v neďalekých Košiciach. 4. apríla 1619 požiadal o uvoľnenie z funkcie správcu opátstva, keďže spravovanie majetku mu bolo cudzie.
V júli 1619 odišiel s jezuitským misionárom Štefanom Pongrácom do Humenného, kde sa zúčastnil duchovných cvičení pod vedením jezuitského kazateľa P. Dobokaya.
Košickí mučeníci
Svätí košickí mučeníci, Melichar Grodziecki, Štefan Pongrác a Marek Križin, sú významnými postavami katolíckej cirkvi, známi svojou mučeníckou smrťou v Košiciach 7. septembra 1619 . Ich oddanosť viere a odmietnutie zrieknuť sa katolicizmu viedlo k ich umučeniu počas protihabsburského povstania vedeného kalvínskym sedmohradským kniežaťom Gabrielom Betlenom .
Svätý Melichar Grodziecki sa narodil okolo roku 1584 v Tešíne v Sliezsku, v dnešnom Poľsku . Pochádzal z poľskej šľachtickej rodiny s viacerými cirkevnými hodnostármi, pričom jeho strýko bol olomouckým biskupom . Vzdelanie získal u jezuitov vo Viedni a v roku 1603 vstúpil do jezuitského noviciátu v Brne . Za kňaza bol vysvätený v Prahe v roku 1614 . Pred príchodom do Košíc pôsobil ako riaditeľ útulku pre chudobných študentov v Prahe . Začiatkom roku 1619 bol poslaný do Košíc, aby duchovne slúžil cisárskym vojakom . Spolu so Štefanom Pongrácom a Markom Križinom bol zatknutý kalvínskymi silami Juraja Rákociho . Odmietol sa zrieknuť katolíckej viery a bol mučený a sťatý 7. septembra 1619 . Jeho cesta od šľachtického pôvodu k oddanej službe a napokon k mučeníctvu poukazuje na hlbokú osobnú premenu poháňanú jeho vierou. Jeho záväzok k intelektuálnym činnostiam a priamej pastorálnej starostlivosti demonštruje všestrannú duchovnú oddanosť, ktorá ho pripravila na najvyššiu obetu.
Svätý Štefan Pongrác sa narodil okolo roku 1583 v Alvinc, v dnešnom Rumunsku, v Sedmohradsku . Pochádzal z uhorskej šľachtickej rodiny . Jeho rodina pôvodne očakávala, že sa bude venovať vojenskej alebo politickej kariére a jeho rozhodnutie vstúpiť do rehole sa stretlo s odporom . Študoval na jezuitskom kolégiu v Kluži a v roku 1602 vstúpil do jezuitského noviciátu v Brne, kde sa zoznámil s Melicharom Grodzieckim . Za kňaza bol vysvätený v roku 1615 po štúdiách v Prahe, Ľubľane, Klagenfurte a Grazi . Pred príchodom do Košíc pôsobil ako riaditeľ jezuitského kolégia a maďarský kazateľ v Humennom . Do Košíc prišiel v roku 1618 na žiadosť cisárskeho kapitána o jezuitských misionárov . Rovnako ako jeho spoločníci, bol zatknutý a mučený pre svoje odmietnutie zrieknuť sa katolíckej viery. Utrpenie znášal približne 20 hodín, kým zraneniam nepodľahol . Jeho počiatočný nesúhlas rodiny s jeho budúcnosťou a následná oddanosť založeniu a vedeniu jezuitskej školy poukazujú na silnú vôľu a hlboký záväzok k jeho náboženskému povolaniu. Jeho dlhé utrpenie pred smrťou zdôrazňuje jeho mimoriadnu statočnosť tvárou v tvár prenasledovaniu.
Rekonštrukcia tvárí troch košických mučeníkov
Mučenícka smrť
V noci zo 6. na 7. septembra 1619 bol umučený spolu so Štefanom Pongrácom a Melicharom Grodeckým potom, čo sa odmietol vzdať katolíckej viery.
V júli 1619 odišiel s jezuitským misionárom Štefanom Pongrácom do Humenného, kde sa zúčastnil duchovných cvičení pod vedením jezuitského kazateľa P. Dobokaya. Tu bol spolu s jezuitmi Štefanom Pongrátzom a Melicharom Grodeckým vojskami Gabriela Bethlena, ktorý organizoval protihabsburské povstanie, mučený a zavraždený. On i jeho spolubratia sa totiž odmietli zrieknuť katolíckej viery.
Povstalci na čele s Rákoczim vtiahli 3. septembra do Košíc. Vtedy začalo utrpenie troch kňazov. Zatkli ich a najprv sa pokúšali rečami a sľubmi ich presvedčiť, aby sa vzdali katolíckej viery. Tri dni ich nechali o hlade a smäde. Ich to však nezlomilo.
Marekovi Križinovi Rákoczi ponúkol zhabané majetky ostrihomskej kapituly v Krásnej nad Hornádom. Marek ponuku neprijal. Odkázal Rákoczimu, že majetky nepatria jemu, ale ostrihomskej kapituly a nemá právo ich zaujať. Keď to Rákoczi počul, rozzúril sa a vydal rozkaz, aby všetkých troch umučili.
Hajdúsi spustošili kaplnku a ich bili, rezali, sekali a pálili. Keď sa nepoddali, Marekovi a Melicharovi sťali hlavu. Stalo sa to 7. septembra 1619. Štefanovi zaťali dvakrát do krku a do hlavy, ale nezabili ho. Všetkých troch potom hodili do žumpy.
Štefan Pongrácz ešte asi dvadsať hodín žil. Okolo šiel kostolník Štefan Eperješi, ktorý počul stonanie. Pýtal sa, kto tam je. Pongrácz ho požiadal, aby zavolal pomoc od kráľovského komorníka Hoffmana. No kostolník hovoril, že jeho samého hľadajú a chcú ho zabiť a ani Hoffman už nežije, a tak Pongrácz povzbudzoval kostolníka, aby aj on vytrval. Zanedlho, nad ránom 8. septembra 1619, zomrel.
Ich telá hodili do odpadového kanála - stoky, ktorá z kráľovského domu vytekajúc ústila v tej dobe v Čermeľskom potoku (dnešná Hlavná ulica). Tam zostali ľuďom na výstrahu po celý nasledujúci deň, 7. septembra 1619.
Za blahoslavených ich vyhlásil pápež sv. Pius X. v roku 1905 v chráme sv. Petra v Ríme. Za svätých ich vyhlásil pápež sv. Ján Pavol II.
Svätý Marek Križin sa narodil okolo roku 1588 alebo 1589 v Križevciach v Chorvátsku . Pochádzal z významnej chorvátskej rodiny . Získal vysoké vzdelanie, študoval na jezuitskom kolégiu vo Viedni a na univerzite v Grazi, kde získal doktorát z filozofie pod vedením Petra Pázmáňa . Pokračoval v štúdiu teológie v Ríme na Collegium Germanicum-Hungaricum a v roku 1615 bol vysvätený za kňaza . Po vysvätení bol ostrihomským arcibiskupom Petrom Pázmáňom vymenovaný za profesora a riaditeľa seminára v Trnave a stal sa aj ostrihomským kanonikom . Začiatkom roku 1619 bol poverený správou majetkov bývalého benediktínskeho opátstva Krásna nad Hornádom pri Košiciach, ktoré patrilo ostrihomskej arcidiecéze . Správa majetku ho údajne menej napĺňala ako pastoračná činnosť . Krátko pred zatknutím sa zúčastnil duchovných cvičení so Štefanom Pongrácom v Humennom . Bol zatknutý so svojimi spoločníkmi a po odmietnutí ponuky cirkevného majetku výmenou za zrieknutie sa katolíckej viery bol mučený a sťatý 7. septembra 1619 . Jeho oddanosť kňazskému povolaniu, preukázaná rozsiahlym vzdelaním a uprednostňovaním pastoračnej práce pred administratívnymi povinnosťami, zdôrazňuje jeho hlboký duchovný záväzok. Jeho odmietnutie svetských výhod v prospech viery poukazuje na jeho neochvejnú lojalitu ku katolíckej cirkvi.
V prvých desaťročiach 17. storočia boli Košice významným centrom kalvinizmu v Uhorsku, čo predstavovalo náročné prostredie pre miestnu katolícku menšinu . Títo traja kňazi boli zajatí armádou kalvínskeho sedmohradského kniežaťa Gabriela Betlena počas protihabsburského povstania vedeného Jurajom Rákocim . Boli uväznení a vystavení silnému nátlaku, aby sa zriekli svojej katolíckej viery a prijali kalvinizmus . Ich neochvejné odmietnutie viedlo k brutálnemu mučeniu a ich mučeníckej smrti v noci zo 6. na 7. septembra 1619 . Ich telá boli pôvodne hodené do stoky ako výstraha pre ostatných katolíkov v meste . Neskôr však boli ich pozostatky exhumované a prenesené do Trnavy, kde sa stali predmetom úcty .
| Meno | Dátum narodenia | Dátum úmrtia | Miesto úmrtia |
|---|---|---|---|
| Sv. Marek Križin | 1588/1589 | 7. september 1619 | Košice |
| Sv. Štefan Pongrác | cca 1583 | 7. september 1619 | Košice |
| Sv. Melichar Grodecki | cca 1584 | 7. september 1619 | Košice |
Svätorečenie a úcta
Jeho ostatky sa dostali v roku 1635 do Trnavy, kde boli do roku 1905 v uršulínskom kostole sv. Anny. Pri príležitosti blahorečenia bola časť jeho ostatkov poslaná do Ríma, lebka bola prenesená do ostrihomskej katedrály a časť bola prenesená do záhrebskej katedrály a do Križevca, jeho rodiska.
Cirkevný proces blahorečenia košických mučeníkov začal krátko po ich smrti, za blahoslavených ich však vyhlásil až 15. januára 1905 pápež Pius X. Za svätých boli vyhlásení pápežom Jánom Pavlom II. dňa 2. júla 1995 v Košiciach.
V cirkevnom kalendári nájdeme ich mená pri dátume 7. september.