Výrok "Boh je kráľom celej zeme" je hlboký a mnohovrstevný. Vyjadruje nielen Božiu zvrchovanosť, ale aj Jeho prítomnosť a vplyv v každom aspekte stvorenia.
Kto a aký je Boh?
V každom vzťahu, keď sa pripravujeme na jednanie s niekým, chceme dopredu vedieť a usilujeme sa zistiť: Kto to je, aký je, aké sú jeho silné a slabé miesta, atď. A je normálne, že to chceme vedieť aj o Bohu, bez toho, aby sme hľadali jeho slabé miesta, pretože ich nemá. Teda povedzme si: Kto a aký je náš partner v modlitbe?
Môžeme najprv povedať, čo Boh nieje. Boh nie je jednou zo stvorených skutočnosti. Boh nie je obmedzený ani priestorom a ani časom, ani zákonmi prírody, fyziky alebo matematiky. Dokonca nieje obmedzený ani zákonmi psychológie a našej ľudskej logiky. Nepodlieha žiadnym projekciám. Boh je nestvorenou skutočnosťou, Nadskutočno, Nadosobno. Boh - Láska, je sám sebe Večným zákonom. Všetko, čo robí, robí z Lásky.
Toto neviditeľné bytie je Stvoriteľom všetkých vecí a aj nás samých. Keď sa k nemu približujeme, máme to robiť ako jeho stvorenia: „Lebo Pán je veľký Boh a nad všetkými bohmi veľký kráľ. V jeho moci sú zemské hlbiny a jemu patria aj nebotyčné štíty. Jeho je more, veď on ho stvoril, i pevnina, ktorú stvárnili jeho ruky. Je Všemohúci.
V knihe Sirachovej čítame: „Jeden je Najvyšší, Všemohúci Stvoriteľ, mocný a veľmi obávaný Kráľ, ktorý sedí na svojom tróne a vládne - Boh.“ (Sir 1,8) Podobné slová nachádzame aj na začiatku „Piesne brata Slnka“: „Najvyšší, Všemohúci, Dobrý Pane, teba patria chvála, sláva, česť a všetko požehnanie.“ Boh je Najvyšší a Všemohúci Stvoriteľ, na to máme pamätať, keď sa modlíme, keď sa k nemu približujeme so svojimi prosbami. On je Najvyšší a Všemohúci. Od nikoho nieje závislý a nikým nie je obmedzený. Preto sa k nemu modlíme s dôverou.
Boh ako kráľ
Pretože Boh je kráľom celej zeme; spievajte mu chválospev. Boh kraľuje nad národmi, Boh sedí na svojom svätom tróne. (Ž 47, 8-9).
Žalm 99 je oslavou Pána a opakuje ako refrén pozvanie oslavovať svätosť veľkého kráľa, Božiu svätosť. Akcent je teraz položený na „svätosť“ Boha. Až tri razy totiž zaznieva zvolanie qadosh hu, „on je svätý!“ a je to takmer ako v litániách (v.3.5.9). Biblická predstava o svätosti poukazuje predovšetkým na „oddelenie“, vzdialenie sa, odlišnosť, nadprirodzenosť.
Hospodinova svätosť je vlastnosť, na ktorú by sme mali v našom každodennom živote klásť väčší dôraz ako je dnes bežné. Ak veríme, že Hospodin je nekonečný, večný a všemohúci, veríme, že riadi všetko podľa svojho zámeru. Boh je absolútne svätý a odlišný od svojho stvorenia. Vo svojej podstate a vo všetkom prevyšuje svoje stvorenie.
„Pretože Boh je kráľom celej zeme, spievajte mu chválospev. Boh kraľuje nad národmi, Boh sedí na svojom svätom tróne” (Ž 47,8-9). Je vo všetkom nekonečný, neobmedzený: v láske, v milosrdenstve, dobrote, v trpezlivosti, spravodlivostí, nádhere, múdrosti. To znamená, že je nepochopiteľný pre svoje stvorenie a aj pre človeka, napriek tomu, že „ho Boh stvoril len o niečo menšieho od anjelov“ (Hebr 2,7).
Viera v Boha Všemohúceho
Čo to znamená: „Viera v Boha Otca Všemohúceho“? Vyznávame ju, tvrdíme o sebe, že ju máme a predsa to v našich skutkoch nieje nejako vidieť. Čo to znamená veriť v Boha? Znamená to toľko, že základ sveta a skutočnosti nie je materiálnej povahy ale duchovnej. To znamená, že vo svete, v ktorom žijeme, neexistuje žiadne nevedomé miesto, žiadny hluchý a bezmocný priestor, lebo v Bohu žijeme, dýchame a sme. Všetko sa odohráva pred tvárou Božou.
Snáď ešte výstižnejšie môžeme povedať, že všetko sa odohráva vo Vedomí Boha Stvoriteľa, ktorý je Všadeprítomnou a vedomou mocou neoddeliteľnou od Lásky. Vesmír, v ktorom žijeme je plný Božieho súcitu a Božej snahy zachrániť hriešneho a chorého človeka. Boh, v ktorého veríme je Život a Vzkriesenie a teda aj Uzdravenie. Základná zjavená pravda hovorí, že bohu je všetko možné.
Božia láska a súcit
Boh súcití s človekom, ktorý je určený k neporušiteľnosti Božieho obrazu. Boh je Nekonečný a Činný Súcit. Pozrime do Ježišovho srdca a nájdeme tam priepasť Božieho zľutovania. „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ Ježiš je prejavom Božej lásky voči nám.
Je to láska a zľutovanie, ktoré spôsobili, že „vystrel ruku a dotkol sa malomocného.“ Ježiš zvláda jednou rukou to, načo by nám nestačili obidve. Tým, že sa Ježiš dotkol malomocného, akoby prebral jeho chorobu a sám sa stal nečistým. Preberá na seba jeho chorobu, ale svojím Božským Životom ju v sebe premáha.
Ježiš uzdravuje malomocného
Modlitba a vzťah s Bohom
Hovorili sme si, že modlitba je rozhovor s Bohom. V každom normálnom vzťahu, keď sa pripravujeme na jednanie s niekým, chceme dopredu vedieť a usilujeme sa zistiť: Kto to je, aký je, aké sú jeho silné a slabé miesta, atď. A je normálne, že to chceme vedieť aj o Bohu, bez toho, aby sme hľadali jeho slabé miesta, pretože ich nemá.
Boh je čistý Duch a to znamená aj toľko, že je Absolútnou možnosťou všetkého. Toto všetko si musíme uvedomiť, keď sa ideme modliť. Nikdy nehľadieť na veľkosť problému, ale vždy si uvedomiť, že Bohu je všetko možné.
Pre nás dnešných kresťanov z toho vyplýva, že keď sa ideme modliť, nemáme hľadieť prednostne na veľkosť problému, ale na veľkosť Boha. Neumenšujme svoje veľké prosby. Majme vedomie, že Boh je nielen Všemohúci, ale aj Milujúci. „Boh je Láska“ (1 Jn 4,8), je Otec, náš Otec, najlepší z otcov, na ktorého sa môžeme obrátiť s dôverou v každej chvíli nášho života, lebo sme nedostali ducha otroctva, aby ste sa museli zasa báť, ale dostali sme Ducha adoptívneho synovstva, v ktorom voláme: „Abba, Otče!“ (zrov. Rim 8,15). Je Otec, Syn a Duch Svätý.
Modlíme sa k Otcovi ako jeho detí, ale naša modlitba ide skrze Krista, lebo on je jedinou cestou, po ktorej sa dá prísť k Otcovi. Iba keď sa modlíme v Ježišovom mene a z bytia v ňom (teda v milosti posväcujúcej), Otec nás počúva, lebo pozná Synov hlas. Modlíme sa k Ježišovi, ktorého meno je nad každé iné meno (por. Flp 2,9). lebo v ňom je obsiahnuté všetko: Boh i človek. On je náš Spasiteľ a vzkriesený Pán. On, ktorý je po pravici Otca, aby sa za nás prihovára! Svojou ľudskou skúsenosťou je nás schopný tiež ľudsky chápať a ako Boh nám prichádza na pomoc.
Boh a spravodlivosť
Boh vo svojej veľkej milosti upozornil kráľa významným snom nielen na toto nebezpečenstvo, ale aj na nástrahy, ktoré ho ohrozujú. Kráľ videl v nočnom videní, ako uprostred zeme rastie veľký strom, ktorého koruna sa vznáša po nebo a jeho vetvy sa šíria do končín zeme. V tieni tohto stromu nachádzali útočisko stáda zvierat z hôr a kopcov (515) a v jeho vetvách hniezdili nebeské vtáky. „Jeho lístie (272) bolo krásne a hojne bolo jeho ovocia; bol na ňom pokrm pre všetkých... a z neho sa živilo každé telo“ (Dan 4,9).
Keď Skutky apoštolské opisujú rôzne uzdravenia, ktoré sa diali prostredníctvom apoštolov, často hovoria o tom, že u chorých, ktorí dosiahli uzdravenie sa predtým objavilo niečo, čo vyjadrujú slovami: „Viera v Božiu pomoc!“ Viera v ochotu Boha pomôcť chorému človekovi. Veď až tak Boh miloval svet, že nám dal svojho jednorodeného Syna, aby sme skrze neho mali večný Život.
Akcent je teraz položený na „svätosť“ Boha. Až tri razy totiž zaznieva zvolanie qadosh hu, „on je svätý!“ a je to takmer ako v litániách (v.3.5.9). Biblická predstava o svätosti poukazuje predovšetkým na „oddelenie“, vzdialenie sa, odlišnosť, nadprirodzenosť. Hospodinova svätosť je vlastnosť, na ktorú by sme mali v našom každodennom živote klásť väčší dôraz ako je dnes bežné. Ak veríme, že Hospodin je nekonečný, večný a všemohúci, veríme, že riadi všetko podľa svojho zámeru.
Žalmy oslavujúce Božiu vládu:
- Žalm 47: Oslavuje Boha ako kráľa celej zeme.
- Žalm 93: Hovorí o Pánovej vláde a moci.
- Žalm 96: Vyzdvihuje Pánovu spravodlivosť a vládu nad národmi.
- Žalm 97: Opisuje Pánovu zvrchovanosť a radosť z Jeho vlády.
- Žalm 99: Zameriava sa na svätosť Boha a Jeho kráľovstvo.
Boh ako zdroj života a uzdravenia
Celý náš svet leží v nekonečnom Oceáne Života a Božej Všemohúcnosti. Boh je Život a smrť stojí presne na opačnej strane. Takto to učí už Mojžiš v knihe Deuteronomium: „Hľa, dnes som predložil pred teba život i šťastie a smrť i nešťastie a prikazujem ti, aby si miloval Pána, svojho Boha, kráčal po jeho cestách a zachovával jeho príkazy, ustanovenia a nariadenia. Potom budeš žiť a rozmnožíš sa - a Pán, tvoj Boh, ťa bude žehnať v krajine, do ktorej sa uberáš, aby si ju prevzal do vlastníctva.
Sám sa často stretávam so skutočnosťou, že ak kresťan nepristupuje ku sviatostiam, hlavne ku zmiereniu a sv. prijímaniu, tak sa jeho bytosť stáva ľahkou korisťou a cieľom rôznych démonov, ktorí spôsobujú choroby. Evanjelista pri uzdravení malomocného hovorí: „Malomocenstvo z neho hneď zmizlo a bol čistý.“ Uzdraviť kohosi z malomocenstva bolo tak veľkým a skvelým skutkom ako vzkriesiť mŕtveho. Bolo to niečo, čo presahuje možnosti prirodzeného človeka. Ježiš je Pánom Života. Ježiš je Vzkriesenie a Život.
Záver
Boh je Pánom zeme i neba a neexistuje iná autorita, ktorá by bola od neho väčšia: „Pretože Boh je kráľom celej zeme, spievajte mu chválospev. Boh kraľuje nad národmi, Boh sedí na svojom svätom tróne” (Ž 47,8-9). Neexistuje iné bytie, tak mocné ako Boh. A ak má niekto nejakú moc, prijal ju od Neho. Jeho veľkosť nás vedie k obdivu a úcte v rozhovore s ním. Preto, keď sa k Nemu človek obráti a pozerá na Neho ako na Stvoriteľa, zvolá so žalmistom: „Pane, náš Vládca, aké vznešené je tvoje meno na celej zemi!… Keď hľadím na nebesia, dielo tvojich rúk, na mesiac a na hviezdy, ktoré si ty stvoril: čože je človek, že naň pamätáš a syn človeka, že sa ho ujímaš?“ (Ž 8,2.4-5).