Životopis svätého Jána Kasiána

Možno si ani nevieme predstaviť, do akej miery ovplyvnili naše dejiny súkromné príbehy tých, ktorí nimi hýbali.

Cirkevné dejiny nás vnášajú do širšieho a hlbšieho riečišťa než národné. Je to koryto univerzálne. Prirodzené, ľudské, národné dejiny sú len jednotlivým prúdom popri mnohých. Nezaniknú tam, ale sa zveľadia. Dostávajú nový smysel, nové určenie. Ani jednotlivec nestojí oproti Cirkvi a jej dejinám ako oproti niečomu vonkajšiemu, cudziemu, od neho oddelenému, ale ako proti druhému, nekonečnému pólu vlastného bytia, myslenia, života.

Cirkevné dejiny - koľká to minulosť! Koľká tradícia! Koľká hĺbka časového rozmeru! A jednako sa v nej nesmieme stratiť, zrak výlučne nazpät obracať a tam ho zabudnúť. Náboženský život sa nedá budovať na čírej minulosti, čo akej slávnej. Život Cirkvi je vždy život, vždy prítomnosť. Stretávanie sa večnosti s časovou situáciou, s úlohami, problémami. Vždy vyrovnávanie sa so situáciou novou a jedinečnou, a to vyžaduje dokonalú otvorenosť, zrelosť, pružnosť ducha. Každá doba, lebo aj v cirkevných dejinách možno hovoriť o generáciách, má zvŕšiť svoju úlohu a k dedičstvu pridať svoj vlastný výkon. Tento výkon sa má merať úmyslami a výkonmi tradície. Situácie časové bývajú jedinečné, ale dejiny podávajú pokoleniu hlavné princípy na riešenie a skúsenosti na pomoc a posilnenie. Hlavnou silou je „Ja som s vami až do skončenia sveta“ (Mat. 28, 20). Je tu vždy prítomnosť vyššej moci. Každé ľudské dielo má kotviť v nej. Tak sa cirkevné dejiny stanú „magistra vitae“. Kiež „Cirkevnými dejinami“ aj do nášho života pribudne veľká a vážna moc.

Len to môže mať dejiny, čo je podrobené časovým zmenám. Cirkev Kristova je spoločnosť božsko-ľudská (societas divino-humana); má teda prvok božský a ľudský. Božským prvkom v Cirkvi je všetko to, čo jej Kristus dal na spasenie človeka a čo jej ustavične dáva Duch sv. Sú to: poklad zjavených právd a milostí, prostriedky milostí (sviatosti), jej Bohom daná ústava, jej neomylnosť a nepremožiteľnosť. Čo do božského prvku je Cirkev nemeniteľná a nemá teda ani dejín. Ľudský prvok v nej tvoria ľudia, ktorí k nej patria. Účelom božského prvku v Cirkvi je viesť človeka k nadprirodzenému cieľu, k večnému spaseniu. Ako pôsobí ten božský prvok na slobodného človeka, ako sa zachová slobodný človek a národy v každom čase k tomu božskému zriadeniu, to je v Cirkvi ľudské - meniteľné a meniace sa. Cirkev je mystickým telom Kristovým, horčičným zrnkom, ktoré, podľa slov Ježiša Krista, má vyrásť a rozrásť sa v mohutný strom.

Z toho vyplýva, že cirkevné dejiny sú vedou o pôsobení a vývine Cirkvi - Kristom to založenej a Duchom Sv. Cirkevné dejiny sú súčasne dejinami kresťanského náboženstva. Kresťanstvo - jedine to pravé náboženstvo - má v Cirkvi založenej Kristom svojho nositeľa a svoje vtelenie. A keďže Ježiš Kristus založil len jednu Cirkev a len jednu Cirkev chcel mať - tou je Cirkev rímsko-katolícka -, preto kresťanstvo žije a vyžíva sa v tejto Cirkvi.

Kresťanstvo vidí v dejinách uskutočňovať plán jedného, v sebe naddejinného Boha - Stvoriteľa a Spasiteľa sveta (kresťanská filozofia dejín). Smyslom dejín je zjavenie a oslávenie večného Boha uskutočňovaním Jeho kráľovstva v čase na zemi. To je nadprirodzený cieľ dejín a shrňuje v sebe i druhý, prirodzený cieľ - uskutočňovať šľachetnosť ľudskej veľkosti a kultúry. Jadrom a smyslom dejín je idea spasenia. Kresťanský náhľad na dejiny ako prvý formuloval sv. Augustín vo svojom diele: De civitate Dei. V ňom hovorí o zápase dobra so zlom, o ríši Božej a diablovej, ktoré stoja v ustavičnom boji proti sebe.

Dôležitosť cirk. dejín vyplýva z dôležitosti samej Cirkvi ako mystického tela Kristovho. Ono je ale božské telo, preto ľudský rozum ho ťažko chápe a úplne ani nepochopí. Z jeho pôsobenia medzi ľuďmi a z jeho vlastností, ktoré sa pri tom prejavujú, môže však človek uzatvárať na podstatu mystického tela Kristovho, na podstatu Cirkvi. Ako pomáhajú cirkevné dejiny k lepšiemu poznaniu samej podstaty Cirkvi a plánov, ktoré má Boh s ňou, vysvitá z tých niekoľkých príkladov: I keď boli Kristovi učeníci Starým zákonom dosť poučení, že Kristus musí trpieť a zomrieť, keď sa to skutočne stalo, nazdávali sa, že je už všetkému koniec. - Po nanebevstúpení Pána sa nazdávali prví kresťania, že sa Kristus čoskoro vráti ako sudca na posledný súd. - O novozaloženej Cirkvi v Turíčny deň sa nazdávali, že bude pozostávať len z tých ľudí, nad ktorými hriech nebude mať viac už žiadnej moci. - I keď boli apoštolovia poslaní k všetkým národom, sám Peter nechápal, že by i pohania mali miesto v Cirkvi. - Zo svojich omylov vytriezveli všetci len vtedy, keď ich poučily udalosti celkom opačné, ako očakávali. Opravdivý a hlbší smysel Kristových slov poznali totiž všetci len z neskorších udalostí. Cirkevné dejiny nás učia, že nemáme Cirkev chápať len spirituálne, alebo len reálne. Ona je len jedna, a to i božská i ľudská súčasne. Cirkev je svätá a cirkevné dejiny nás poučia, že tá svätosť je objektívna, ktorá nevylučuje hriešnosť jej členov, ani tých najvyšších a najzodpovednejších. Cirkev je nepremožiteľná, čo však neznamená, že nemôže nikde upadnúť. Dejiny ukazujú, že kráľovstvo božie sa od niektorých odníme, i keby tam bolo predtým prekvitalo (napr. Cirk. dejiny a profánne dejiny. Ani svetovým dejinám nemožno dobre rozumieť bez dôkladného poznania cirkevných dejín. Cirkev mala na mnohých svetových udalostiach pozitívnu účasť. Celá moderná kultúra spočíva na základoch kresťanských a za svoj rozvoj môže ďakovať Cirkvi. Táto zmenila ideologiu i mravnú základňu národov, zreformovala rodinný život, upravila pomer jednotlivca k štátu.

Dôležité je dôkladné štúdium cirkevných dejín i preto, lebo vypestuje z nás oduševnených, ale pri tom vážnych ochrancov Cirkvi. Len ten môže úspešne obhajovať svoju Cirkev, kto dobre pozná heroickú prácu, ktorú Cirkev behom stáročí vykonala, kto pozná nádherné ustanovizne, ktoré Cirkev založila v prospech ľudstva, kto pozná život a dielo jej vynikajúcich reprezentantov, ktorí heroickým žertvovaním seba samých uskutočňovali kráľovstvo božie na zemi. Ba ten vie správne posúdiť i tie menej radostné a smutné strany, ktoré sa v jej dejinách vyskytujú. Úpadky a poníženia, aké Cirkev zažila, sú pokračovaním krížovej cesty, ktorú začal jej božský zakladateľ, Ježiš Kristus. I Cirkev môže a musí mať tŕnistú cestu. Ba, nakoľko Cirkev je i ľudská, mohla mať a môže mať i nehodných synov a predstaviteľov, ktorí ju blamujú. Nikto nad tým nesmie zúfať, najmä keď vidí z jej dejín aj to, že Cirkev vždy, i v tých najkritickejších časoch, mala dosť vnútornej sily zreformovať seba a svojich členov priviesť na správnu cestu a na patričnú výšku nábožensko-mravného života. V štúdiách cirkevných dejín postupujme s láskou, so spravodlivosťou a s oduševnením, ale aj kriticky. S oduševnením, akého si zaslúži ustanovizeň, ktorá zošľachtila ľudstvo, naučila ľudstvo žiť životom človeku primeraným a má poslanie priviesť človeka k jeho večnému cieľu. Ale to oduševnenie nesmie byť povrchné, prázdne a nekritické. S oduševnením paralelne musí pokračovať naša nezlomná vôľa k pravde i vtedy, keby nám to bolo nepríjemné. Nesmie byť našou úlohou chcieť zamlčať prípadné poklesky, ospravedlniť všetky činy tých jej členov a predstaviteľov, ktorí, zneužijúc svojho postavenia, pod rúškom Cirkvi dopustili sa zla. Tým by sme veci Cirkvi neposl...

Svätý Ján Kasián

Svätý Ján Kasián sa narodil okolo roku 360 v Malej Scytii (dnešné Rumunsko) a zomrel okolo roku 435 v Marseille (Francúzsko). Bol kresťanský mních, teológ a spisovateľ, ktorý významne ovplyvnil vývoj západného mníšstva.

Život

• Mladosť a vzdelanie: Ján Kasián získal vzdelanie v Betleheme, kde sa naučil grécky a latinsky.
• Cesty po Oriente: Spolu so svojím priateľom Germanom putoval po kláštoroch v Egypte, Palestíne a Malej Ázii, aby získali skúsenosti s rôznymi formami mníšskeho života.
• Pobyt v Konštantínopole: Okolo roku 400 sa Ján Kasián usadil v Konštantínopole, kde bol vysvätený za diakona svätým Jánom Zlatoústym.
• Príchod do Galie: Po vyhnaní Jána Zlatoústeho odišiel Ján Kasián do Ríma a neskôr do Galie, kde založil dva kláštory v Marseille - mužský kláštor svätého Viktora a ženský kláštor svätého Spasiteľa.

Dielo

Ján Kasián je autorom dvoch významných diel, ktoré ovplyvnili západné mníšstvo:

• Institutiones Coenobiorum (Základy mníšskeho života): Toto dielo opisuje vonkajšie pravidlá a organizáciu mníšskeho života, ako aj osem hlavných nerestí, ktorým sa majú mnísi vyhýbať.
• Collationes Patrum (Rozhovory s otcami): Toto dielo obsahuje rozhovory s egyptskými pustovníkmi o duchovnom živote, modlitbe a cnostiach.

Teológia

Ján Kasián sa snažil nájsť rovnováhu medzi východnou a západnou teológiou. Jeho teologické názory sú charakteristické:

• Synergizmus: Kasián veril, že spása je výsledkom spolupráce medzi Božou milosťou a ľudskou slobodou.
• Osem hlavných nerestí: Kasián definoval osem hlavných nerestí, ktoré ohrozujú duchovný život - obžerstvo, smilstvo, lakomstvo, hnev, smútok, lenivosť, márnivosť a pýcha.
• Modlitba: Kasián zdôrazňoval dôležitosť neustálej modlitby, ktorá vedie k zjednoteniu s Bohom.

Vplyv

Ján Kasián mal veľký vplyv na západné mníšstvo. Jeho diela boli čítané a citované svätým Benediktom z Nursie, ktorý ich použil pri písaní svojej Reguly. Kasiánove myšlienky ovplyvnili aj ďalších významných teológov a mystikov, ako napríklad svätého Tomáša Akvinského.

Regula je ovocím životnej múdrosti svätého opáta z Montecassina. Podľa slov sv. V časoch svätého Benedikta už malo mníšstvo svoje relatívne pevné postavenie v kresťanskom svete. Sám Benedikt v mnohom čerpal zo skúseností svojich predchodcov, medzi ktorých sa významne zapísali sv. Bazil Veľký a sv. Ján Kasián.

Svätý Lev I. Veľký, pápež a učiteľ Cirkvi, kázňami a katechézami vychovával duchovenstvo i ľud. Titul Z listov a kázní • Výber prináša niektoré z jeho z listov a kázní.O autoroviSvätý Lev I. Veľký, pápež a učiteľ Cirkvi (400 - 461). Ako prvý pápež dostal titul Veľký. Ján Kasián ho nazýva ozdobou Rímskej cirkvi a Božej služby.

Svätý Ján Kasián je považovaný za jedného z najvýznamnejších predstaviteľov západného mníšstva a jeho diela sú dodnes čítané a študované. Jeho teológia a duchovné rady sú inšpiráciou pre mnohých kresťanov, ktorí hľadajú cestu k hlbšiemu zjednoteniu s Bohom.

tags: #svaty #jan #kasian