Dnes by sa mohlo zdať, že hovoríme o zle postavenom vtipe, keď spomenieme lovecký zámoček v Bratislave. Najmä preto, lebo by sme nehovorili priamo o Bratislave, ale o malej dedinke, skôr osade Főrév, villa Csáky, alebo ľudovo Feriba, teda o dnešnej bratislavskej mestskej časti Prievoz.
Ešte aj v 19. storočí šlo o osadu, ktorá vznikla na Podunajskej obchodnej ceste pri brode cez dunajské ramená. Tam, kde boli dunajské ramená, nechýbali lužné lesy, ktoré sú dodnes mimoriadne bohaté na zver. Do konca 19. storočia, v blízkosti dnešnej Krásnej ulice, stával Pálffyovský poľovnícky zámoček.
Noví vlastníci, gróf Eugen (Jenö) Csáky s manželkou Rudolphinou rod. Stadion, starý zámoček nezbúrali, ale jeho prestavbou vytvorili úplne iný typ kaštieľa. Postavili v rokoch 1899/1900-1902 až rozprávkovo vyzerajúcu romanticko-eklektickú stavbu s drevenými aj kováčskymi detailmi a dekoráciami. Kaštieľ, ktorý bol súčasne príbytkom aj sídlom slúžiacim na reprezentatívne účely, umiestnili do parku v anglickom štýle, nespútanej, ale romanticky poňatej krajine.
Samotný kaštieľ mal viac ako 50 priestranných miestností, panských aj hosťovských izieb s prepychovým zariadením (prijímacia sála, biliardová sála, jedáleň, knižnica, šatník, spálne grófa a grófky, kúpeľne, toalety, komory, šatne a izby pre služobníctvo, hosťovské izby na poschodí, fajčiarsky salón, zimná záhrada využívaná aj ako hudobný salón atď.), ústredné kúrenie s centrom v pivnici, odkiaľ viedli teplovodné rúry do všetkých priestorov.
V priebehu 1. svetovej vojny sa stal vlastníkom kaštieľa Pavol Zsolnay. Možno ekonomické problémy, možno bieda spojená s vojnou ho primäli rozpredať postupne takmer celé zariadenie kaštieľa a pôvodného parku. Park utrpel asi najväčšmi.
V roku 1933 predal kaštieľ aj so zvyškom parku rádovým sestrám sv. Františka z Assisi. Kaštieľ zmenil funkciu a stal sa kláštorom a nemocnicou. Rádové sestry do roku 1940 upravili časť bývalej zimnej záhrady na kaplnku Oratórium Božského srdca Ježišovho.
Zoštátňovanie v mene komunistickej ideológie sa dotklo aj kaštieľa. V roku 1954 prešiel do majetku štátu a od roku 1956 slúžil ako zdravotnícke zariadenie - sanatórium pre pacientov vysokého veku. Krátko pred novembrovou revolúciou v roku 1989 štát objekt vrátil Kongregácii dcér sv. Františka z Assisi.
Dnes kaštieľ ani park už svoju poľovnícku minulosť ničím nepripomínajú. Ako však už bolo niekoľkokrát spomenuté, kaštieľ pripomína niečo ako rozprávkový zámok. Areál kaštieľa v Prievoze a kaštieľ sám sú jedinečnou ukážkou architektúry, ktorú by ste v Bratislave určite nečakali.
ČÁKIHO KAŠTIEĽ V PRIEVOZE
Kaštieľ v Prievoze alebo Čákiho kaštieľ (staršie Csákyho kaštieľ) je kaštieľ, ktorý dal postaviť v blízkosti Bratislavy ako svoje letné sídlo gróf Eugen Čáki, pravdepodobne v roku 1902. Objekt je z obdobia dozrievajúceho romantizmu, ale vykazuje prvky eklekticizmu a má nepravidelnú dispozíciu. V 1933 stavbu spolu s malou časťou parku kúpili rádové sestry kongregácie Dcér svätého Františka z Assisi, zriadili v kaštieli kláštor a v budove pôvodne slúžiacej ako koniareň zriadili nemocnicu. Kaštieľ bol znárodnený v roku 1954 a v roku 1956 prebudovaný na geriatrické sanatórium.
Čákiho kaštieľ v Prievoze
História
Čákiho kaštieľ, tiež nazývaný kaštieľ v Prievoze, dal postaviť gróf Eugen Čáki s manželkou. Slúžil ako letné sídlo, ktoré sa nachádzalo v blízkosti Bratislavy. Datovanie výstavby je koniec 19. storočia, začiatok 20. storočia. Predpokladá sa, že bol objekt postavený na mieste staršej budovy, ktorej zvyšky boli zakomponované do novej podoby kaštieľa. Ďalším vlastníkom panstva bol Pavol Žolnaj, ktorý ho však postupne rozpredával.
V roku 1933 kaštieľ spolu s malou časťou francúzskej záhrady bol predaný rádovým sestrám z kongregácie Dcér svätého Františka z Assisi. Rádové sestry v kaštieli zriadili kláštor. V priestoroch koniarne vznikla nemocnica, liečebňa pre chorých, ktorá slúži dodnes. V priestoroch zimnej záhrady bola postavená nová kaplnka, ktorá bola zasvätená Božiemu srdcu Ježišovmu. V roku 1954 štát kaštieľ znárodnil a dal v ňom vybudovať geriatrické sanatórium. V rokoch 1968-1969 bol objekt zrenovovaný.
Po roku 1989 bol kaštieľ vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a v rámci reštitúcie bol vrátený cirkvi. V rokoch 2003-2005 bola stavba zrekonštruovaná rádovými sestrami, v spolupráci s Krajským pamiatkovým úradom v Bratislave. Kaštieľ bol ocenený prvým miestom v kategórii Šikmá strecha na Slovensku. V kategórii Remeselná práca obsadil 2.miesto. Taktiež bol víťazom súťaže Kultúrna pamiatka roka.
Pôdorys
Čákiho kaštieľ bol postavený v období dozrievajúceho romantizmu, avšak nesie prvky aj elektricizmu, s nepravidelnou dispozíciou. Objekt je pavilónového typu, členený rizalitmi a vežičkami. Zaujímavá je architektonicky riešená technika stĺpov, ríms a pilastrov. Exteriéru stavby dominuje aj ornamentálna dekorácia. V interiéri sa nachádza vstupná sála. Na poschodí sú reprezentačné siene, ku ktorým ide dominantné schodište. Z pôvodne francúzskeho parku, ktorý obklopoval kaštieľ sa zachovalo iba torzo. Súčasťou areálu parku boli hospodárske a obytné objekty, úžitková záhrada. Ku kaštieľu patrila taktiež koniareň.
Mapa areálu Čákiho kaštieľa
Pre lepšiu orientáciu uvádzame stručný prehľad vlastníkov a využitia kaštieľa v chronologickom poradí:
| Rok | Vlastník/Užívateľ | Funkcia |
|---|---|---|
| Do 1899 | Pálffyovci | Poľovnícky zámoček |
| 1899-1916 | Gróf Eugen Čáky s manželkou Rudolphinou | Letné sídlo, kaštieľ |
| 1916-1933 | Pavol Zsolnay | Letné sídlo, miesto stretnutí intelektuálov |
| 1933-1954 | Rádové sestry sv. Františka z Assisi | Kláštor a nemocnica |
| 1954-1989 | Štát | Sanatórium pre pacientov vysokého veku |
| 1989-súčasnosť | Kongregácia dcér sv. Františka z Assisi | Kláštor |
Dnes kaštieľ v Prievoze slúži ako pripomienka bohatej histórie a kultúry Bratislavy, pričom jeho architektúra a premeny odrážajú rôzne obdobia a vplyvy, ktoré formovali túto oblasť.