Trnava, známa ako slovenský malý Rím, sa pýši bohatou históriou a množstvom sakrálnych pamiatok. Medzi ne patrí aj Kostol Najsvätejšej Trojice, ktorý stojí v historickom centre mesta a patrí medzi najkrajšie chrámy.
Kostol Najsvätejšej Trojice v Trnave
Založenie a Výstavba
Hoci je dnes Kostol Najsvätejšej Trojice a priľahlý kláštor známy ako jezuitský, vybudovala ho rehoľa trinitárov. Vďaka jeho prepojeniu s rehoľným rádom trinitárov sa stal známejším pod názvom Kostol sv. Trojice. Po príchode do Trnavy sa trinitári usadili najskôr v objektoch odobratých trnavským evanjelikom, ktoré sa nachádzali neďaleko františkánskeho kláštora. Neskôr odkúpili viacero domov na dnešnej Štefánikovej a Františkánskej ulici a v roku 1720 za štedrej pomoci biskupa Jána Okoličániho, ktorého monumentálny kamenný erb zdobí priečelie, začali s výstavbou vlastného kostola.
Už 12. júla 1720 sa mohol položiť základný kameň stavby kostola. Pri výkope základov nového kostola sa narazilo aj na zvyšky starého Kostola sv. Michala, takže mohli byť využité ako základové múry. Trojičný kostol bol postavený na mieste staršieho Kostola sv. Michala, ktorý obrancovia mesta dali zbúrať v roku 1529 spolu s osadou sv. Michala v čase tureckých vojen, aby mali lepší prehľad o útočiacich Turkoch. Nový trinitársky kostol bol v r. 1725 dokončený do tej miery, že sa mohlo prikročiť k jeho otvoreniu.
Tá začala podľa cirkevného rítu požehnaním v sobotu 7. októbra, ktoré vykonal predstavený (minister) kláštora páter Štefan a Resurrectione Domini. V nedeľu už o piatej ráno oznamoval zvuk fanfár a cimbalov cirkevný sviatok. Po vyňatí najsvätejšej sviatosti posledná omša v starom kláštornom kostole nasledovala slávnostná procesia k stĺpu Immaculaty na Kapucínskom námestí. Sprievod uzatváralo panstvo, kráľovskí a mestskí úradníci a veľké množstvo ľudu. V nového kostola bola sviatosť vystavená na hlavnom oltári a zaspievané Te Deum. Nasledovali slávnostné rečí, po ktorej slúžil slávnostnú svätú omšu spomínaný kanonik bratislavskej kapituly, kňaz, vysoko dôstojný František z Palánky, vynikajúci rečník a vzdelaný muž. S doprovodom hudby a udeľovalo sa požehnanie, zatiaľ čo naokolo zneli výstrely z mažiarov.
V roku 1717 začal rád trinitárov so stavbou nového kostola, ktorý bol vysvätený o desať rokov neskôr. Zároveň tento rád vybudoval vedľa kostola aj kláštor. Aj keď kostol už bol otvorený, ubytovanie pre členov rádu ešte nebolo dokončené. Ešte niekoľko rokov pracovalo sa vtedy ešte aj na klenbe. Časť kláštora bola už r. 1737 pod krovom“. Aj táto časť bola do konca júla 1739 pokrytá škridlou. Podľa Mateja Bela bude toto dielo bude potrebovať ešte veľa času a výdavkov, kým bude úplne dokončené.
Práce na kláštora i kostola nakoniec prekonali výstavbu ranno-barokového kostola sv. Alžbety v Bratislave-Podhradí, ktorý nechala na začiatku 60. rokov 17. storočia postaviť grófka Alžbeta Khuenová von Bélási († 1672), už ako vdova po Pavlovi Pálffym. Rehoľa trinitárov bola zrušená Jozefom II. v roku 1782 a kostol s kláštorom prevzali v roku 1853 jezuiti.
Architektúra a Interiér
Kostol Najsvätejšej Trojice je charakteristický barokovou architektúrou. Projekt kostola odráža nové myslenie 18. storočia, čo sa prejavovalo vo funkcii a tvare barokových kostolov, podčiarkujúcich priestor a svetlo. Architektonický návrh Kostola trinitárov sa údajne inšpiroval Kostolom sv. Petra vo Viedni. Je možné, že architekt viedenského kostola k projektu nejakým spôsobom prispel.
Mimoriadne cenný je predovšetkým zachovaný vrcholno-barokový interiér kostola trinitárov. Jeho veľká kupola, spočívajúca na mramorovaných zväzkových pilastroch s korintskými hlavicami, imituje kazetovanú kupolu na tambure, prelomenú štyrmi oválnymi svetlíkmi a jasne osvetlenou laternou. Vnímanom z lode, aj tu je laterna otvorená a anjelici cez ňu vnášajú červeno-modrý trinitársky kríž. Súčasťou kostola je i bočná neoslohová kaplnka sv. Jozefa z roku 1900, iniciátorom výstavby ktorej bol akiste veľmi zbožný občan J. Müller. Na poschodí kláštora nad sakristiou sa nachádza malá kláštorná kaplnka. Dnes je zariadená novodobo, jej ústredný obraz namaľoval vo Florencii žijúci maliar Stanislav Dusík.
Interiér Kostola Najsvätejšej Trojice
Hlavný Oltár
Nádherný hlavný oltár bol zhotovený na náklady arcibiskupa Imricha Esterházyho. Celková suma zákazky sa vyšplhala na 3765 zlatých. Na veľkom obraze je zobrazený sv. Felix z Valois prijíma od anjela zástavu. Nad výjavom sa vznáša sv. Trojica, ktorej je rád zasvätený. Oltári vpravo a vľavo medzi stĺpmi sv. Agnešu a sv. Katarínu. Tieto plastiky sú vynikajúce diela, ktorých majstra treba hľadať medzi najlepšími umelcami tých čias. Je tiež isté, že dynamické figúry hlavného oltára sú z inej ruky ako ostatné sochy v kostole. Nad oltárnym obrazom je polkruhový oblúk a Božie oko, obklopené a adorované anjelmi.
Najvýznamnejším dielom nachádzajúcim sa v chráme je veľký oltárny obraz predstavujúci sv. Jána z Mathy a sv. Felixa z Valois - zakladateľov rádu trinitárov - ako vykupujú otrokov z tureckého zajatia. Autorom tohto veľdiela z roku 1745 je Franz Xaver Palkó. Je zaujímavé, že si umelec na obraz namaľoval svoju podobizeň. Oltár z oboch strán lemujú sochy sv. Agnesy (naľavo) a sv. Kataríny Alexandrijskej (napravo), ktoré sa pripisujú bavorskému sochárovi Johannovi Baptistovi Straubovi.
Ďalej napravo od hlavného oltára vyčnieva umelecky prepracovaný oltár, ktorý vznikol roku 1736 na objednávku grófa Zičiho.
Oltáre
| Oltár | Zasvätenie | Popis |
|---|---|---|
| Hlavný oltár | Najsvätejšia Trojica | Obraz sv. Felix z Valois prijíma od anjela zástavu, sv. Trojica |
| Bočný oltár | Panna Mária | Kópia milostivého obrazu Panny Márie Regensburgskej, ostatky košických mučeníkov |
Vpravo vpredu: Oltár sv. Kríža.
Vpravo v strede: Oltár sv. Anny.
Vpravo vzadu: Oltár sv. Jána Nepomuckého.
Vľavo vpredu: Oltár sv. Jozefa.
Vľavo v strede: Oltár sv. Jána Envanjelistu (autor evanjelia sv. Jána).
Vľavo vzadu: Oltár sv. Barbory.
Kazateľnica a Krypta
Pri ľavom chórovom pilieri sa nachádza kazateľnica. Nad vstupnou predsieňou je organová empora, kde sa nachádza rokoková organová skriňa. Pod kostolom sa nachádza veľká svetlá krypta, v ktorej je pochovaný veľký počet rádových bratov, ale aj civilných osôb. Krypta sa používala do r. 1784.
Trinitári a Jezuiti v Trnave
Dňa 22. mája 1853 (nedeľa Najsvätejšej Trojice) odovzdal ostrihomský arcibiskup Jan Scitovský, Slovák, jezuitom kostol Najsvätejšej Trojice aj s priľahlým kláštorom. V dome hneď otvorili noviciát pre Rakúsku provinciu (8 novicov). Oficiálne a slávnostne znova 1. januára 1990.
Trnava - Mesto Kostolov
Pre siluetu historického centra Trnavy sú typické kostolné veže. Vďaka nim dostalo mesto prívlastok slovenský malý Rím. Keď sa prejdete starobylými uličkami mesta, narazíte nielen na kostoly a kostolíky, ale aj na ďalšie pamiatky, akými sú kláštorné komplexy, meštianske domy a historická budova Trnavskej univerzity.
Kostol Najsvätejšej Trojice, so svojou bohatou históriou a nádhernou architektúrou, je jednou z perál Trnavy.
tags: #kostol #sv #najsvatejsej #trojice