História dobrovoľných hasičov vo Svätom Jure siaha približne do roku 1881. Názov hasičského zboru sa menil v priebehu času, podľa vtedajšej legislatívy platnej na území Slovenska. Dobrovoľní hasiči vo Svätom Jure prestali svoju činnosť približne pred 25 rokmi.
DHZ Svätý Jur funguje ako občianske združenie, ktorého zriaďovateľom je mesto Svätý Jur. Každý DHZO spadá pod celoslovenské občianske združenie Dobrovoľná požiarna ochrana Slovenskej republiky (DPO SR) a pri svojom vzniku preberá aj jeho stanovy. Do DPO sa za každého člena platia 2€/rok - na členskú známku.
DHZ Svätý Jur má k dispozícii priestory Požiarnej zbrojnice, ktorá sa nachádza na adrese Horné predmestie 1, 90021 Svätý Jur, a patrí do majetku mesta Svätý Jur. V samotnej zbrojnici sa nachádzajú menšie historické pamiatky priamo súvisiace s činnosťou dobrovoľných hasičov vo Svätom Jure v minulosti, ako napr. nápis na stene z roku 1931, ktorý sa nachádza v najväčšej garáži, ocenenie za súťaž dobrovoľných hasičov vo futbalovom zápase, staré dokumenty a fotografie, a podobne. Pôvodná vlajka dobrovoľných hasičov je momentálne v procese reštaurovania.
Ilustračný obrázok požiarnej zbrojnice.
Významné udalosti v roku 2015
- 5.8.2015 o 17:00 Ustanovujúca schôdza Dobrovoľného hasičského zboru Svätý Jur - zasadačka Mestského úradu - členská schôdza sa konala za účasti primátora mesta Svätý Jur Ing. Šimona Gaburu a za účasti zástupcov Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR (www.dposr.sk), ktorej je DHZ Sv. Jur členom. Z DPO bol prítomný podpredseda krajského výboru DPO Bratislavský kraj, a zároveň veliteľ územného výboru DPO Pezinsko-Seneckého pán František Daniš a predsedníčka územného výboru DPO p. Meszárošová. K tomuto dňu malo DHZ Svätý Jur 18 členov, 9 bolo prítomných.
- 10.8.2015 Vytvorenie znaku/loga DHZ Sv.
- 13.8.2015 Vytvorenie pečiatky DHZ Sv.
- 26.8.2015 Prevzatie členských preukazov a členských známok DPO, Senec a požiadanie o vydanie IČO-a - vybavoval MÚ Svätý Jur, konkrétne pani prednostka Ing.
- 29.8.2015 Inšpirácia pre DHZ Sv.
- 2.9.2015 o 17:00 Členská schôdza DHZ Svätý Jur - zasadačka MÚ - prevzatie členských preukazov členmi a zmena výboru DHZO Svätý Jur: nový predseda - Marián Grančič, nový veliteľ - Andrej Herman. Dôvod zmeny: nevyhnutnosť preukázať vyškoleného veliteľa DHZ pre žiadosť o zaradenie do celoplošného rozmiestnenia síl a prostriedkov HJ … kategórie C - schválené jednohlasne prítomnými členmi. Prítomných členov: 14.
- 9.9.2015 Mesto Svätý Jur požiadalo o dotáciu na DHZO Svätý Jur - dotácia 700€ pre DHZO v skupine C s počtom členov min.
- 26.9.2015 o 8:00 Prvá brigáda, Požiarna zbrojnica Svätý Jur - v spolupráci s mestom sa dala k dispozícii najväčšia garáž. Majetok mesta sa presunul do vedľajšej garáže, ďalej bol pristavený Renault na odvoz železa a ďalšieho kovového odpadu a kontajner na ostatný odpad.
- 3.-4.10.2015 a 10.-11.10.2015 Základná príprava dobrovoľných hasičov, zasadačka Hasičskej stanice OR HaZZ Senec - tohto školenia sa zúčastnilo osem členov: Štefan Achberger, Janko Čief, Petronela Danišová, Michal Gašparovich, Marián Grančič, Michal Lukáň, Odeta Poldaufová a Milan Vereš.
- 29.10.2015 Výzva veliteľa na meranie sa pre potenciálny nákup ochranného/pracovného oblečenia: výška postavy (cm), obvod hurdníka (cm), obvod pása (cm), obvod hlavy (cm), veľkosť trička (MLXL), veľkosť topánok (40-46).
- 12.11.2015 Oficiálne schválenie npor. Ing.
- 5.12.2015 o 13:00 - Prvé odborno-metodické zamestnanie v oblasti spojovacej služby - školenie - zasadačka MÚ Svätý Jur, veliteľ npor. Ing.
Opýtajte sa Kellyho: Čo je potrebné na to, aby ste sa stali dobrovoľným hasičom?
Futbal vo Svätom Jure
Táto etapa futbalu vo Svätom Jure mala aj dobré, ale aj zlé obdobia. Klub zo začiatku prežíval zasa len vďaka obetavosti funkcionárov a ochote pána Jána Poláka, ktorý vykryl náklady na chod klubu zo svojich prostriedkov. Boli pripravené a schválené nové „Stanovy ŠK Svätý Jur“, členská schôdza zvolila nových funkcionárov. Eufória fanúšikov vyvrcholila, keď v roku 2004 dokonca mužstvo seniorov skončilo na prvom mieste v majstrovskej súťaži III.
Klub prebrali noví funkcionári, ktorí sa snažili pri minimálnych prostriedkoch udržať klub nad vodou a to aj za spolupráce s mestom Svätý Jur a primátorom, ktorý bol podpredsedom ŠK. Všetky prostriedky sa venovali aj výchove mládeže, čo bola priorita. Za tým účelom sa spolu s mestom a SFZ podarilo zabezpečiť MINI-ihrisko s umelým povrchom.
Mládežnícke družstvá úspešne reprezentovali ŠK a mesto. Starší žiaci sa zúčastnili v r. 2006 turnaja v maďaskom Györi, kde z 18 družstiev celej európy obsadili 3. miesto a na turnaji v družobnom meste Miroslav v ČR v r. 2007 obsadili 2. miesto aj medzi tamojšími ligovými družstvami. Mladší žiaci úspešne absolvovali každý rok Memoriál M.Paliatku vo Svätom Jure.
Na športovom poli sa aj vďaka terajšiemu predsedovi a trénerovi v jednej osobe Petrovi Kučerkovi začalo dariť „A“ mužstvu seniorov, ktoré postúpilo v r. 2010 do III.ligy BFZ a „B“ mužstvo si po opätovnom založení počínalo v VI. lige pomerne dobre keď skončilo na peknom druhom mieste. Družstvo dorastu bojovalo úspešne v III. lige. Príkladne si ešte počínali aj kolektívy starších žiakov, mladších žiakov a prípravky, hlavne z dôvodu priorít tejto kategórie v minulých rokoch a kvalitného trénera, ktorý sa im venoval.
Obranné línie a oslobodenie Svätého Jura počas 2. svetovej vojny
19. marca 1939 podpísal Jozef Tiso vo Viedni vazalskú „Zmluvu o ochrannom pomere medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom“. Dohodu podpísal za nemeckú stranu minister zahraničných vecí Joachim von Ribbentrop 23. marca v Berlíne.
Druhý článok umožňoval Nemecku na prihraničnom území Slovenska zriaďovať vojenské objekty a držať ich obsadené vojenskou silou, ktorú pokladá za potrebnú. Jednalo sa o územie Záhoria, Malých a Bielych Karpát a Javorníkov - tzv. Nemecké ochranné pásmo alebo tiež Schutzzone. Podľa tohto článku ochranné územie spadalo pod správu nemeckej brannej moci.
I keď konkrétna dohoda o ochrannom pásme vznikla až 12. augusta toho roku, Nemci obsadili toto územie bez akéhokoľvek ozbrojeného odporu už druhý deň po vyhlásení samostatnosti Slovenska 14. marca 1939.
Územie Slovenska napriek tomu, že sa nenachádzalo na hlavných strategických smeroch postupu Červenej armády, predstavovalo významný prvok v obrane tzv. Veľkonemeckého priestoru. Plány Hlavného veliteľstva (nemeckých) pozemných vojsk počítali na našom území s viacerými opevnenými líniami.
Mapa opevnení na Slovensku počas 2. svetovej vojny.
Jednotlivé línie obrany sa mali križovať v defenzívnych uzloch, ktoré vymedzovali strategicky dôležité oblasti. Tretia ríša a ich spojenci sa všemožne snažili zadržať alebo aspoň spomaliť Červenú armádu predovšetkým na prírodných prekážkach. Rátali aj s využitím československých opevnení na bratislavskom predmostí v Petržalke, ktoré doplnili vlastnými prvkami obrany.
Hlavnou obrannou líniou na juhozápadnom Slovensku mali byť Malé Karpaty geograficky orientované severojužne s predpolím riek Váh, Nitra, Žitava a Hron. Na toto pohorie kládli veľký dôraz, nakoľko bolo hranicou ochrannej zóny a považovali ho za jednu z dôležitých prekážok v postupe na západ. Nemci dokonca rátali s maskovanými postaveniami ťažkého ďalekonosného delostrelectva v úbočiach Malých a Bielych Karpát ako s predsunutými palebnými postaveniami pre sústavu nedokončených opevnení Z-Stellung v Alpách.
Oblasť Malých Karpát tvorila časť opevnenej línie nazvanej Waag Stellung tiahnucu sa od Bratislavy po Jablunkovský priesmyk na Kysuciach. Táto línia bola súčasťou väčšieho systému opevnení s názvom Südostwall, na ktorý sa napájala v Bratislave. Tá dostala aj s okolím osobitný štatút pevnosti 14. decembra 1944 (Die Festung Pressburg). Línia pokračovala pomedzím Rakúska a Maďarska cez Slovinsko k Jadranskému moru. V Beskydách na česko-slovensko-poľskom pomedzí sa napájala Waag Stellung na Pommernstellung, ktorá viedla cez Poľsko k Baltskému moru.
Na boj sa pripravovali aj všetky mestá a mnohé obce nezahrnuté do líniovej obrany. Celé územie ochranného pásma bolo vyhlásené za Pevnostný úsek ochranná zóna Slovensko. S prípravami na výstavbu sa začalo už v septembri 1944 práve na západnom Slovensku, keďže v tomto čase ešte veľkú časť stredného Slovenska mali v rukách povstalci.
Po potlačení Povstania a stabilizácii režimu sa koncom novembra 1944 výstavba rozbehla naplno a vo veľkom rozsahu. Práce na opevnení a tylovom zabezpečení organizoval za nemeckú armádu podplukovník Daubner a zúčastňovali sa na nich nemecké pracovné útvary, rôzne zložky Slovenského štátu a miestne slovenské i nemecké obyvateľstvo.
Na práce dohliadali žandári, policajti a nemeckí dôstojníci. Napriek tomu, že boli práce platené, obyvateľstvo ich úmyselne aj neúmyselne sabotovalo, nedosahoval sa požadovaný výkon i kvalita prác a opevnenia sa nestihli dobudovať.
Opevnená línia sa budovala na východnej strane Malých Karpát v smere predpokladaného útoku. Na západnej strane je mimo drevozemných a zemných opevnení doložený len cestný uzáver (zátaras) v Perneku. So súvislou obranou hlbšie v horách sa nepočítalo, keďže pohorie nemá jednotný hrebeň. Zatiaľ iba pri niektorých dôležitých priesmykoch sa našli hlbšie v horách (drevo)zemné postavenia.
Línia pozostávala zo súvislých protitankových priekop, ktoré kryli na dostrel strelecké zákopy. Pechotné zákopy sa rozprestierali zväčša pred obcami, na pokraji lesov a vo svahoch Malých Karpát. Dôležité priestory tiež vykrývali železobetónové guľometné palebné postavenia (najmä typu Ringstand a Kugelstand) a palposty pre protitankové kanóny. V mestách boli opevnené aj dôležité križovatky ciest. Drevozemné bunkre sa nachádzali zväčša na svahoch a vrcholoch hôr.
Hluché miesta, priestory pred protitankovými priekopami a miesta vyžadujúce zosilnenú ochranu boli ešte chránené mínovými poľami. Na dôležitých prístupových cestách do hôr, do obcí, medzi obcami a na železničných tratiach boli uzávery zo železných, železobetónových a betónových prekážok (rozsocháče - tzv. českí ježkovia, bloky rôznych veľkostí a tvaru, ojedinele „dračie zuby“). Na ďalších cestách v hornatom a lesnom teréne boli záseky z kamenia a dreva. Iba ojedinele (Pezinok-Cajla a asi Vino...