V Košiciach vznikli dve nové gréckokatolícke farnosti, o čom informovala Košická eparchia. Už pred koncom socializmu boli Košice najväčšou gréckokatolíckou farnosťou vo vtedajšom Česko-Slovensku, čo sa týka počtu veriacich. To viedlo po roku 1989 k postupnému začiatku slúženia sv. Posledných približne 20 rokov fungovali košickí gréckokatolíci v piatich farnostiach.
- V katedrálnej farnosti Košice - Staré Mesto.
- Vo farnosti Košice - Západ, ktorá pokrýva hlavne veriacich na sídliskách Terasa a KVP.
- Vo farnosti Košice - Furča, slúžiacej gréckokatolíkom na sídlisku Dargovských hrdinov.
- Vo farnosti Košice - Ťahanovce - na rovnomennom sídlisku.
- Vo farnosti Presvätej Bohorodičky Ochrankyne v mestskej časti Košice - Nad jazerom.
K týmto piatim farnostiam pribudli dekrétmi podpísanými 29. 6. Dekrétom vladyku Cyrila Vasiľa SJ, apoštolského administrátora Košickej eparchie, č. 516/2020, vznikla s účinnosťou od 1. Dekrétom č. 443/2020, s účinnosťou od 1. Prvými farármi nových farností sa stali Martin Mati pre Košice - Sever a Marcel Gajdoš pre Košice - Šaca.
Z dejín vieme, že východný obrad bol na území mesta prítomný počas mnohých stáročí. Dokonca vieme aj o tom, že Košice boli na konci 18. storočia významným mestom gréckokatolíckeho študentstva. Medzi študentmi boli, ako sa na danú dobu a sociálnu situáciu dalo očakávať, predovšetkým deti kňazov, a to nielen zo Slovenska, ale aj z historického územia Podkarpatskej Rusi, ba dokonca i dnešného Poľska. Študovali tu aj deti kantorov, ale aj gréckokatolícke deti z nekňazských rodín.
Ešte väčšou zaujímavosťou je prítomnosť študentov - mníchov rádu svätého Bazila Veľkého, ľudovo nazývaných baziliáni. Napríklad len v roku 1776 študovali v Košiciach traja. Práve ich prítomnosť na štúdiách v meste totiž so sebou otvára otázku ich ubytovania. Je otázne, či študenti baziliáni mali v Košiciach ubytovanie v seminári, či u nejakých miestnych rehoľníkov, alebo niečo vlastné, kde sa následne dá predpokladať i bohoslužobný život počas akademického roka. To by bolo bezpochyby veľkým impulzom aj pre miestne gréckokatolícke spoločenstvo.
Koncom 18. a v 19. storočí boli Košice centrom gréckokatolíckej tlače, a to vďaka miestnym podnikom Ellingeriana a tlačiarni Karola Werfera. Svedectvom toho je slávne päťzväzkové dielo J. J. Baziloviča (1742-1821) „Brevis notitia fundationis Teodori Koriathovits“, ktoré vyšlo v tlačiarni rodiny Ellingerovcov v Košiciach v rokoch 1799-1805, rovnako tak ako jeho asketické dielo „Imago Vitae Monasticae“ v roku 1802. Práve koncom 18. storočia vzniká v Košiciach i vikariát, ktorý sa stal základom dnešného Prešovského gréckokatolíckeho biskupstva.
Mohlo by sa zdať, že pre košických gréckokatolíkov to bude koniec, ale nie je tomu tak. Je teda skoro až iróniou, že v 19. storočí bolo mesto Košice filiálkou neďalekej farnosti Zdoba. To však nie je v našich dejinách ojedinelým javom. Pri vzniku prešovského biskupstva boli gréckokatolíci mesta Prešov desiatky rokov oficiálne veriacimi farnosti Ruská Nová Ves. V Bardejove vznikla gréckokatolícka farnosť až na konci 19. storočia a dovtedy všetci veriaci patrili pod neďaleký Rešov. Obdobne Bratislava je ako farnosť ani nie sto ročná. Levoča bola zriadená až počas vojny a farnosti ako Trenčín nemajú ani dvadsať rokov.
Bola to však práve potreba reagovať na migráciu obyvateľstva do miest, ktorá viedla k zakladaniu farností v mestách. V dnešnej dobe sa potreba účinnej mestskej pastorácie javí čoraz viac naliehavou.
Šaca: Stručný historický prehľad
Históriou heraldiky Šace sa v Košiciach zaoberá kunsthistorik Gabriel Kladek. Hľadal dokumenty a ich pečate v starých archívoch. V spolupráci so synom Matejom Kladekom predložili Heraldickej komisii Slovenska návrh na obecný erb a vlajku.
POČIATKY OSÍDLENIA: Podľa archeologických nálezov siaha história osídlenia tohoto územia až do obdobia raného vývoja človeka na území Slovenska. Nálezy kamenných nástrojov v chotárnej časti Viničky svedčia o tom, že na území dnešnej Šace žili ľudia už v staršej dobe kamennej.
Prvé archeologické výskumy v Šaci sa začali v päťdesiatych rokoch v súvislosti so vznikom kameňolomu, z ktorého kameň sa mal používať na výstavbu ciest. Pri odstraňovaní zeminy z ťažobného priestoru boli objavené črepy starej keramiky a kamenné nástroje ľudu s bukovohorskou kultúrou. Toto označenie sa používa pre ľudí, ktorí žili v oblasti bukových hôr na území východného Slovenska a severovýchodného Maďarska 4 000 rokov pred našim letopočtom.
SEDEM STOROČÍ V SKRATKE: Šaca patrila pôvodne do osídlenia pri hornom toku rieky Idy (od dnešnej Veľkej Idy na sever). Toto územie tvorilo veľkú zem zvanú terra Ida. Na tejto zemi Ida vznikol kostol na polceste medzi dnešnou Veľkou Idou a Malou Idou, t.j. kostol, ktorý dodnes existuje na území Šace. Prvá písomná zmienka o tomto kostole sa objavuje v roku 1275. V roku 1280 už Šaca vystupuje v záznamoch ako zvláštna časť (portio) na pôvodnej zemi Ida a možno predpokladať, že v tých časoch okolo kostola existovala aj dedina.
V písomných dokladoch sú najstaršie dejiny Šace zachytené spolu s dejinami Malej Idy. Až do roku 1319 prechádzala Šaca rukami viacerých majiteľov, ktorí ju získavali rôznymi spôsobmi - či už v dueloch, kúpou alebo delením majetkov. Záznamy hovoria o tom, že v roku 1319 došlo k odpredaniu južnej polovice Šace, kým severná patrila zemanom z Bašky. Južnú časť odpredali jej vtedajší majitelia magistrovi Čaňovi zo Šariša. Na tomto území vznikli potom dve dediny, Buzinka a Gergelyfalva. Dedina Gergelyfalva údajne zanikla niekedy v 16. storočí, keď jej obyvatelia vymreli. Ak by sme ju chceli lokalizovať presnejšie, tak ležala v juhovýchodnej časti chotára Buzinka - v pomyselnom trojuholníku, ktorý tvoria Veľká Ida, Buzinka a Sokoľany. Pokiaľ ide o Buzinku, prvý písomný záznam o nej existuje z roku 1359, ale osídlená bola pravdepodobne už pred rokom 1319 - pred odpredajom južnej polovice Šace.
O severnej časti Šace vieme, že bola v rukách zemanov z Bašky až do roku 1344, konkrétne ju pri delení otcovských majetkov v roku 1328 získal jeden z dvoch synov pôvodného majiteľa Matúša, a to Dominik. V priebehu 14. storočia bola Šaca opäť krátkodobo v rukách rôznych majiteľov. Z konca storočia je zachytený záznam, v ktorom sa uvádza, že v roku 1395 cisár Žigmund daroval časť Šace za zásluhy Ladislavovi a Jánovi - synom Demetera zo Šemše. A tu sa začína písať dlhá história rodu Semsey v Šaci. V roku 1409 vydáva cisár novú darovaciu listinu na tri štvrtiny Šace, a to Štefanovi a jeho bratom Frankovi a Ladislavovi, ktorí sú potomkami Jána zo Šemše. Posledná štvrtina Šace sa dostala do rúk rodiny zo Šemše v roku 1427, keď ju Žigmund daroval tomu istému Frankovi, ktorý už časť Šace získal predchádzajúcou darovacou listinou. Tak sa Semseyovci stali zemepánmi Šace na takmer štyri storočia, s výnimkou krátkeho časového obdobia po roku 1686, keď im bol odobraný majetok pre nevernosť voči cisárovi. Buzinka v roku 1427 patrila podľa písomných záznamov Mikulášovi z Dubovice zo Šariša.
S rodinou Semsey sú úzko späté aj dejiny hradu v Šaci. Kedy presne hrad vznikol nie je známe, ale jeho výstavbu možno umiestniť do rozpätia rokov 1439-1445. Vieme však, že bol zbúraný v roku 1468. Na jeho zbúranie mali vplyv udalosti, ktoré sa odohrali v Uhorsku zhruba v čase výstavby hradu. V roku 1439 zomrel Albrecht Habsburský, uhorský kráľ. Jeho manželka - kráľovna Alžbeta porodí syna až po jeho smrti (Ladislav Pohrobok) a o tri mesiace ho dá korunovať za kráľa Uhorska. V januári 1440 zvolia uhorské stavy za svojho kráľa Vladislava poľského. Krajina sa tak rozdelí do dvoch táborov. Alžbeta najme žoldnierske vojsko na čele s Jánom Jiskrom, ktorý vtiahne do Uhorska a obsadí jeho severnú časť, vrátane Košíc. Kráľ Vladislav zahynie v boji proti Turkom. V roku 1445 uznáva uhorská šľachta Ladislava Pohrobka za svojho kráľa a od roku 1446, keď sa stal gubernátorom krajiny Ján Hunyady, všetky snahy smerovali k vyhnaniu Jiskrovcov z krajiny. Mesto Košice vnímalo teda šačanský hrad ako určité ohrozenie, pretože by sa hrad mohol dostať do rúk Jiskrovcov.
Krajinské stavy prikázali zbúranie hradu v rámci demilitatrizácie krajiny už v roku 1449, ale Semseyovci ho nezbúrali. O necelé dve desaťročia sa o to pričinili Košičania, ktorí ustavičnými sťažnosťami u kráľa dosiahli jeho súhlas s násilným zbúraním hradu. Na základe existujúcich dokumentov nie je možné ani len približne situovať hrad v Šaci. Podľa špeciálnej vojenskej mapy z roku 1875, kde juhozápadne od Šace je časť chotára, ktorá sa nazýva „Vár táblak“ čiže „Hradné tabule“ alebo „Hradné územie“. V súvislosti s názvom by sa dalo logicky uvažovať o tom, že hrad mohol byť práve v týchto miestach. Táto časť chotára však v minulosti patrila k Buzinke, nie k Šaci.
V 16. a 17. storočí sú Šaca a Buzinka maďarskými dedinami. Tento stav dokazujú osobné mená v dikalných súpisoch: Bene, Fekete, Haynal, Thorkos... V Buzinke sa vyskytovali hlavne mená: Kyraly, Bóna, Chwrke, Iso, Iles, Czako, Hurka atď. Počas stavovských povstaní nastáva prudký úbytok obyvateľstva, v prípade Buzinky dochádza k dočasnému vyľudneniu. Mor v roku 1711 takmer vyľudnil Šacu, takže pri súpise v roku 1715 Šaca mala 4 poddaných, čo je asi 20 obyvateľov. Buzinka sa v tejto súvislosti spomína ako úplne opustená obec.
Tak ako v iných dedinách Košickej kotliny, aj v Šaci a Buzinke došlo k usadzovaniu nových poddaných. Začalo tu prichádzať národnostne zmiešané obyvateľstvo. V tridsiatych rokoch 18. storočia sa počet obyvateľov v oboch dedinách ustálil a je prekvapujúce, že až na celkom malé výkyvy sa nemenil do roku 1950. Koncom 18. storočia sa začína meniť národnostné zloženie obyvateľstva v prospech Slovákov. V oboch dedinách - v Buzinke i Šaci sa však počas celého 19. storočia rozpráva po slovensky i po maďarsky, čo svedčí o tom, že bok po boku žili obe národnosti. Do obdobia 18. storočia môžeme začleniť aj vznik Ludvikovho Dvora. Predpokladá sa, že vznikol ako majer rodiny Semseyovcov, ktorá v tom období budovala majery. Prvá písomná zmienka o Ludvikovom Dvore sa objavuje až v roku 1826, keď sa spomína, že tu žilo 7 ľudí. Neskôr sa majer rozrástol a do roku 1840 tu žilo 49 obyvateľov. Spočiatku sa majer označuje ako „majer za kopcom“. Od roku 1847 sa objavuje označenie Lajosháza.
Do roku 1776 sa datuje výstavba rokokového kaštieľa v Šaci a koncom 18. storočia bol v obci postavený klasicistický kaštieľ miestneho zemepána Juraja Semseyho v Buzinke.
Košice Šaca 1962 Odborári na stavbe VSŽ
Šaca v minulom storočí
Dvadsiate storočie v Európe bolo poznačené 2 svetovými vojnami. Obe samozrejme poznamenali aj život v Šaci. Prvú svetovú vojnu v rokoch 1914-1918 prežívali aj obyvatelia Šace pri strádaní a nedostatku životných potrieb. Niektorí hospodári upísali svoje skromné úspory na vojnovú pôžičku, ktorá krachla rozpadom Rakúsko-uhorskej monarchie.
Po roku 1921 došlo k čiastočnej parcelácii pozemkov bývalého zemepána - rodiny Semseyovcov. Rozšíril sa počet maloroľníkov. Klasicistický kaštieľ so záhradou a časťou pôdy zakúpil v roku 1929 košický lekár a majiteľ sanatória Dr. Ladislav Nemessányi. Zemepánska pôda sa v podstate zlikvidovala a pre rodinu Semseyovcov bola ponechaná čiastka lesov v katastrálnom území Šace.
Počas existencie 1. Československej republiky v rokoch 1918-1938 sa v písomných záznamoch spomína - pokiaľ ide o rozvoj obce, len výstavba obecného mosta, rekonštrukcia požiarnej zbrojnice a kúpa hasičskej striekačky.
V roku 1943 došlo k zlúčeniu obcí Šaca a Buzinka. Dlho sa dohadovalo o spoločnom názve zlúčenej obce. Nakoniec znel definitívny návrh „KözépIda“, t.j. Stredná Ida. Zlúčené obce sa tak však nikdy oficiálne nevolali, pretože pri rôznych zmenách politických pomerov k oficiálnemu premenovaniu nikdy nedošlo. Druhá svetová vojna a jej hrôzy sa dotkli aj Šačanov, dokonca priamo obce na prelome rokov 1944 - 45. Počas prechodu frontu došlo párkrát k odstreľovaniu najmä nemeckých kolón, ktoré prechádzali cez obec smerom od Košíc na Moldavu nad Bodvou. Obec bola oslobodená 18. januára 1945. Počas bojov bolo poškodených veľa domov, najviac však rímsko-katolícky kostol, ktorý bol v roku 1946 opravený zo zbierok ľudu.
Novodobé dejiny Šace boli asi najviac ovplyvnené výstavbou a ďalšou existenciou Východoslovenských železiarní. Počet obyvateľov Šace bol začiatkom päťdesiatych rokov okolo 1200. Prudký vzostup obyvateľstva nastal začiatkom budovania Hutníckeho kombinátu (HUKO). Výstavba a následné spustenie výroby vo Východoslovenských železiarňach ovplyvnila nielen vzrast počtu obyvateľstva. Firma aktívne zasahovala do celkového rozvoja Šace. V šesťdesiatych rokoch bol napríklad vybudovaný Závodný klub ROH, ktorý zabezpečoval kultúrne vyžitie obyvateľov. V sedemdesiatych rokoch pribudla nová nemocnica, ktorá poskytovala ošetrenie nielen zamestnancom VSŽ, ale aj ostatným obyvateľom Šace.
Niektoré historické názvy Šace:
- 1275 - Ida
- 1280 - terra Eghazas Ida
- 1319 - poss. Saticha
- 1328 - poss. Zethyce
- 1344 - Setyche
- 1379 - poss. Sathicha
- 1385 - Sathicha
- 1409 - Sethyche
- 1424 - villa Saczcza
- 1427 - poss. Sechcha, Secha
- 1428 - poss. Sathcza
- 1469 - poss.
Možno by sa Šaca nevolala Šacou, keby jej pôvodný kostol nebol zasvätený Najsvätejšej Trojici. Názov tejto mestskej časti zrejme odvodili od patrocínia pôvodného kostola. Takto: Najsvätejšia Trojica › Svätá Trojica › Svätica › Švatica › Šaca. Vďaka kostolu aj vieme, aká je Šaca minimálne stará. Keď v roku 1275 jágerský biskup Andrej (do ktorého správy Šaca i celé terajšie Slovensko patrilo) uvádza kostoly, ktoré majú odviesť desiatok, na zozname je už aj kostol (nazvaný podľa rieky) Ida. Musel teda stáť už v roku 1275. Zároveň tak máme prvú písomnú zmienku o Šaci a dôvod na oslavy každý piaty rok. Na porovnanie: Dóm sv. Alžbety začali stavať zhruba o storočie neskôr (i keď na jeho mieste stál iný, menší kostol už predtým).
Stredovekosť kostola vidno už na jeho slohu, ktorým je gotika. Najmä päť južných okien sa preto tvári úzko a štíhlo. Podobne aj tri severné, tie sú však slepé. Všetky majú hore aj lomený oblúk a ďalšiu gotickú ozdobu, zvanú kružba.
Záchranca: Začiatkom 18. storočia bol 450-ročný kostol už v zlom stave. Medzitým takmer všetci Šačania konvertovali na kalvínov (16. a 17. storočie) a začiatkom 18. storočia zasa mnohí na gréckokatolíkov. V roku 1733 zemepán Paul Semsey prehlásil, že kostol dá opraviť, ak bude v Šaci ustanovený rímskokatolícky farár. V roku 1738 sa ním stal Imrich Turoczi. Už v roku 1739 bolo v Šaci a Buzinke 1033 rímskokatolíkov a 22 gréckokatolíkov. Kostol teda opravili, na veľkú smolu však onedlho vyhorel (1779). Po požiari ho dal Andrej Semsey za prispenia veriacich znova opraviť, čo pripomína aj erb jeho rodiny na kazateľnici. Vtedy kostol obohatili o vežu. Z juhu pristavali kaplnku Božieho hrobu (teraz Sedembolestnej Panny Márie), pod ktorou bola krypta pre patróna. K severnému okraju svätyne pribudla sakristia.
Zmena patrocínia: Zrejme vtedy došlo aj k zmene patrocínia z Najsvätejšej Trojice na Nanebovzatie Panny Márie. A tak na hlavnom oltári vidno hore plasticky Najsvätejšiu Trojicu, dominantným je však už ústredný obraz Nanebovzatia Panny Márie. Vo svätyni je aj nový obraz Ježišovho milosrdenstva (2014) od Pavla Milkoviča. Naľavo od svätyne je úchvatná rokoková kazateľnica s podobizňami evanjelistov, oproti nemenej krásna klasicistická krstiteľnica, na vrchole ktorej sv. Ján Krstiteľ krstí Ježiša. Výjavy na strope rozprávajú o narodení Ježiša, milosrdnom Samaritánovi a podobenstve o rozsievačovi. Po nežnej revolúcii spravovala kostol rehoľa lazaristov (vincetínov) počas 21 rokov, teraz je už opäť v správe diecézy. Kostol najviac ožíva počas svätých omší. V nedeľu bývajú o 8. a 11. hodine. Už vyše 20 rokov ich niekedy umocňuje miestny cirkevný zbor Credo. Na hlavnom oltári dominuje ústredný obraz Nanebovzatia Panny Márie. Naľavo od svätyne je úchvatná rokoková kazateľnica s podobizňami evanjelistov.
Milan Kolcun Foto: šč dňu 1.1.2021 žilo v tejto mestskej časti 5 722 obyvateľov.
hutníckeho kombinátu sa začala 4. januára 1960. spoločnosť najväčším integrovaným výrobcom ocele v strednej Európe. najväčším zamestnávateľom v rámci súkromného sektora na Slovensku.
hutníckeho kombinátu sa začala 4. januára 1960. spoločnosť najväčším integrovaným výrobcom ocele v strednej Európe. najväčším zamestnávateľom v rámci súkromného sektora na Slovensku.
Významnou sakrálnou stavbou v mestskej časti Šaca je Farský Kostol Nanebovzatia Panny Márie na Kvetnej ulici. Pri kostole sa nachádza park s drevenými sochami a je tu aj Pamätník obetiam 1. a 2. svetovej vojny. Nemenej významnou stavbou z historického hľadiska je Rokokový kaštieľ Šaca, ktorý bol postavený v roku 1776. Postavili ho Semseyovci, ktoré boli zemepánmi Šace takmer štyristo rokov. V roku 1933 tento kaštieľ spolu so záhradou kúpil košický lekár Dr. Ladislav Nemessányi, ktorý býval v kaštieli aj po vojne a od roku 1952 kaštieľ slúžil mnohým rôznym účelom, istého času aj ako autobusová stanica. V súčasnosti sa využíva na prenájom priestorov na rôzne akcie, napr. hudobné koncerty, firemné akcie, garden party, svadby, atď.
V mestskej časti Šaca sa nachádza zdravotnícke zariadenie Nemocnica AGEL Košice - Šaca, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť pre spádovú oblasť o veľkosti približne 150 000 obyvateľov. Túto nemocnicu však využívajú pacienti z rôznych častí Slovenska. Poskytuje špecializovanú zdravotnú starostlivosť v odbore popálenín a rekonštrukčnej chirurgie pre Žilinský, Banskobystrický, Prešovský a Košický kraj. Je držiteľkou viacerých ocenení, napr. V tejto mestskej časti sa nachádza Materská škola na adrese Mládežnícka 2, Základná škola na adrese Mládežnícka 3 a stredné školstvo je zastúpené Strednou odbornou školou priemyselných technológií na adrese Učňovská 5. Vysoké školstvo v tejto mestskej časti zastúpené nie je.
Spomedzi známych obchodných reťazcov tu majú zastúpenie FRESH Plus na adrese Železiarenská 80, LIDL na adrese Železiarenská 53 a Milk-Agro na adrese Železiarenská 9. Dopravná obsluha obytnej zóny je zabezpečená autobusovými linkami mestskej hromadnej dopravy pričom konečnou zastávkou je Nemocnica Šaca.
Investori sa skôr koncentrovali v predchádzajúcich rokoch na rekonštrukcie už existujúcich objektov na Učňovskej ulici v blízkosti už spomínanej Strednej odbornej školy priemyselných technológií. Išlo konkrétne o projekt s názvom Byty Šaca 85X a projekt Bytový dom NOVÁ ŠACA. Zároveň tu dominovala výstavba rodinných domov, pričom investormi sú budúci majitelia a obyvatelia predmetných domov. Podľa dostupných dát z webstránky projektu Košice 2.0 v období rokov 2013 až 2021 pribudlo v tejto mestskej časti 66 dokončených bytov v rodinných domoch a zároveň bolo evidovaných 45 rozostavaných bytov v rodinných domoch ku dátumu 1.1.2021. Podľa uvedenej štatistiky v počte dokončených bytov v rodinných domoch v sledovanom období síce Šaca nedosahovala také čísla ako napr. PhDr.
Rokokový kaštieľ v Šaci.