Kláštor klarisiek v Trnave je významnou historickou pamiatkou. Jeho výstavba siaha do obdobia počiatkov mesta, na začiatok 13. storočia. Dnes je súčasťou Západoslovenského múzea v Trnave.
Kláštor Klarisiek v Trnave.
Svätá Klára z Assisi a Vznik Rádu Klarisiek
Klarisky ako ženská vetva františkánov sa v Trnave prvýkrát spomínajú v roku 1239, teda ešte počas života sv. Kláry, zakladateľky rehole. Uvádzajú sa ako mníšky rehole sv. Damiána, podľa ich prvého kláštora zasväteného práve tomuto svätcovi.
Podobne ako o tri storočia neskôr zakladateľ Spoločnosti Ježišovej (1540), aj František bol v mladosti dobrodruhom, bažiacim po vojnovej sláve. František najprv vykonal púť do Ríma. Rozhodol sa pre absolútnu chudobu, bosý a v šatách žobráka pomáhať biednym a malomocným.
Vzniknú františkáni - Rehoľa menších bratov. O tri roky neskôr sa proti vôli svojich rodičov, Ortolane a Favorinovi Sciffovcom, ku skupinke františkánov, žijúcich v kostolíku v lese za mestom, pridá aj s priateľkou ich najstaršia, 18-ročná Klára, tiež z Assisi ako František.
Spôsob Františkovo zbožného a asketického života a jeho žiakov chcú čoskoro prijať aj ďalšie dievčatá, medzi nimi i mladšia Klárina sestra Agnes. Biskup v Assisi ženskej časti novoutvárajúcej sa františkánskej rehole dáva do užívania kostol zasvätený Damiánovi s priľahlým domom.
V roku 1215 sa asi 21-ročná Klára stáva v novom kláštore predstavenou spoločenstva „chudobných uzavretých dám sv. Damiána“ (v roku 1226 František zomiera, nie mučeníckou smrťou, ako si želal, ale na podlomené zdravie z vyčerpania a asketického spôsobu života). Františkánky - damiánky sa po smrti svojej predstavenej, ktorej v tom istom roku (1253) stihol pápež Inocent IV. (1243-1254) odobriť ňou inovované Františkove regule rádu, začali nazývať klariskami.
Sestry, neskôr nazývané klarisky, usádzali sa tam, kde už pôsobili bratia františkáni. Tí im boli nápomocní pri zakladaní kláštorov a v prípade potreby ich zastupovali na verejnosti. Klarisky totiž patrili k reholiam s veľmi prísnou klauzúrou. Za múrmi kláštora v úplnom odlúčení od okolia prežili zvyšok svojho života rozjímaním, modlitbou či drobnými ručnými prácami.
Predstavu o prísnych rehoľných pravidlách poskytuje úprava regúl pápežom Inocentom IV., ktorou mníškam povolil nosiť v zime kožušinový odev.
Kláštor s kostolom začali stavať krátko po príchode do mesta. Pôvodný jednoloďový kostol so štvorcovou svätyňou bol v 14. storočí čiastočne upravený, neskôr, v 17. storočí, bol zväčšený o časť s refektárom na prízemí a s oratóriom na poschodí, teda tribúnou, na ktorej mohli byť sestry účastné.
SVÄTÁ KLARA Z ASSISI: „TEN INÝ FRANTIŠEK“
História Kláštora Klarisiek v Trnave
Pre nás je však dôležité (a skoro neuveriteľné), že už počas jej života, v roku 1239 sú členky tohto nového rádu už usadené aj v Trnave, o čom svedčí listina pápeža Gregora IX. (1227-1241). V roku 1240 im uhorský panovník Belo IV. (1235-1270) udeľuje dôchodky z dediny Boleráz, v roku 1247 im daruje aj majetok Boleráz, čo predstavovalo veľkú oblasť medzi Dolnou Krupou, Smolenicami, Bukovou, Prievalmi a Bolerázom. V roku 1251, teda dva roky pred smrťou Kláry, trnavské damiánky berie pápež pod svoju ochranu.
V roku 1255 pápež Alexander IV. (1254-1261), ktorý tohoto roku vyhlásil Kláru za svätú, vyzýva kráľa Bela IV., aby trnavským damiankám pomohol pri zabezpečovaní ich potrieb. Konečne v roku 1263 pápež Urban IV. (1261-1264) zjednocuje názov rádu na Rád svätej Kláry.
Prísne pravidlá Rádu sv. Kláry nedovoľovali týmto františkánkam komunikovať s vonkajším svetom. Svetské kontakty im zabezpečovali františkáni. Hoci sa títo v Trnave spomínajú až v roku 1299 (v súvislosti s porus ostrihomskou kapitulou), do Trnavy museli prísť ak nie pred damiánkami-klariskami a rokom 1239, tak aspoň súčasne s nimi.
Ešte v stredoveku prišlo k viacerým zmenám kostola, dobudované boli ďalšie obytné krídla, čím vzniklo vnútorné nádvorie so stĺporadím, teda akýsi rajský dvor s obežným ambitom, so studňou, iste aj záhonmi kvetín.
Od 16. do začiatku 19. storočia bola Trnava sídlom arcibiskupstva pre veľkú časť Uhorska. V 17. storočí založil arcibiskup Péter Pázmány v Trnave univerzitu.
Sedemnáste storočie výrazne zmenilo siluetu mesta. Dovtedajšie dominanty najmä sakrálneho charakteru taktiež podľahli módnej prestavbe, tentoraz v barokovom slohu.
Počas renovácie v 17. storočí ku kostolu pristavili vežu a loď v dvoch podlažiach predĺžili o prízemné refektórium a zvýšené oratórium (chór rehoľných sestier). Bohatú štukovú a reliéfnu výzdobu oratória v roku 1690 realizoval maliar Carlo Antonio Neurone. Z 18. storočia pochádza vstupná kovaná brána osadená v staršom gotickom portáli.
Zrušenie Kláštora a Súčasnosť
12. januára 1782 vyšlo nariadenie Jozefa II. o zrušení kláštorov, 18. apríla v kláštore klarisiek kráľovská komisia na čele spodžupanom Michalom Anibrom vyhlásila príkaz na opustenie kláštora, bez možnosti odvolania. Presne o 5 mesiacov, po zhabaní hnuteľného i nehnuteľného majetku rádu, 18. septembra 1782 trnavské klarisky opúšťajú kláštor.
S tým, s čím prišli pred takmer 550 rokmi - s prázdnymi rukami, ibaže tentoraz v civilných šatách. Odchádza 34 sestier, 10 laických sestier a 3 novicky. Niektoré z nich vstúpili do iných rádov, iné sa vrátili do civilu.
Budova bola upravená na vojenskú nemocnicu, na tieto účely slúžila až do roku 1945. Od roku 1956 slúžia priestory kláštora ako múzeum, dodnes v ňom sídli Západoslovenské múzeum v Trnave.
V súčasnosti tvorí kláštorný komplex budova s dvomi nádvoriami a kostol. Kláštor s kostolom bol viackrát prestavaný a rozširovaný. Za najstaršiu zachovanú časť je považované stredné kláštorné krídlo medzi dvomi rajskými dvormi. Súčasný vzhľad najviac ovplyvnila prestavba v 17. storočí po veľkom požiari.
V roku 1996 bolo zreštaurované oratórium a v roku 2006 bol zrenovovaný exteriér veže kostola.
V nasledujúcej tabuľke sú zhrnuté dôležité míľniky v histórii kláštora klarisiek v Trnave:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1239 | Prvá zmienka o klariskách v Trnave |
| 1282 | Úmrtie svätej Anežky Českej |
| 1782 | Zrušenie kláštora Jozefom II. |
| 1956 | Priestory kláštora slúžia ako múzeum |
Význam Kostola svätej Kláry Dnes
Vlastne, až tu, v šere rozpadnutých drevených oltárov, skrinky na monštranciu, pri obitých stenách, freskách a sochách, bez ilúzie mramorových stĺpov a podstavcov, s olúpanou polychrómiou anjelských perutí, bez žiariacich kryštálových lustrov, si očitý svedok uvedomí, že nie všetko je zlato, čo sa blyští. V kostole, do ktorého sa vchádza labyrintom (aspoň pre mňa) chodieb Západoslovenského múzea, kedysi kláštora klarisiek, bolo vidno nedávne záchranné zásahy pamiatkarov.
Budova múzea na Múzejnom námestí č.3 Expozície, výstavné priestory, nádvoria prístupné pre návštevníkov. Pracoviská múzea. Imobilný návštevník môže navštíviť expozície na I. poschodí: ETNOGRAFIA - MATERIÁLNA KULTÚRA TRNAVSKÉHO VIDIEKA, ĽUDOVÝ TEXTIL TRNAVSKÉHO REGIÓNU, PRÍRODA MALÝCH KARPÁT Na II. poschodí: DEJINY TRNAVY OD STREDOVEKU DO KONCA 18.
Mimoriadny vstup do jedného z najstarších trnavských kostolov sa uskutoční pri príležitosti podujatia Dni európskeho kultúrneho dedičstva v nedeľu 7. septembra 2025 o 15:00 v Západoslovenskom múzeu. Z kapacitných dôvodov je počet účastníkov prehliadky limitovaný.