Evanjelická cirkev augsburského vyznania v Sučanoch: História a vývoj

História Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v Sučanoch je bohatá a siaha až do obdobia pred Reformáciou. Musíme začať obdobím ešte pred Reformáciou.

Mapa Európy v roku 1600

Obdobie pred Reformáciou

V 15. storočí bol rímsko-katolícky kostol dominantným náboženstvom. Reformačné myšlienky sa šírili rôznymi cestami aj na Slovensko.

Presné správy o tom, kedy prenikla reformácia do Sučian, nemáme. Prenikanie bolo podmienené aj rozpormi medzi Michalom Belsom, mestským plebánom a Michalom Domom, predavačom odpustkov. So šírením reformácie súviseli aj rozpory medzi Michalom Belsom, mestským plebánom a Michalom Domom, predavačom odpustkov.

V tejto fáze reformačného úsilia išlo predovšetkým o získavanie stúpencov a menej o vnútorné cirkevné reformy. Reformačné učenie sa v tom čase obmedzovalo v cirkevných obradoch na kázanie na základe evanjelií a na prijímanie pod obojím spôsobom.

Šírenie reformácie a prevzatie kostola

Od Reformácie po r. 1530 terajší rímsko-katolícky kostol prevzali evanjelici. Pôsobením mestských kňazov Antona Transilvana a Bartolomeja Bognera, o ktorých v zápise prešovskej rím. kat. fary stojí: „1531. Antonius et Bartholomeus iam apostate.“ (Anton a Bartolomej sú už odpadlíci.)

Podľa jednej zápisnice prešiel rímskokatolícky kostol okolo r. 1570 do rúk evanjelikom. Prvým sučianskym evanjelickým farárom bol Peter Bendinus.

Proti Lutherovmu učeniu najmä o Večeri Pánovej vystúpili niektorí odchodným učením (napr. Karlstadt, Oecolampadius a i., vo Švajčiarsku Zwingli a Calvin).

Proti luteránstvu sa prvý ozval szatmársky arcibiskup, ktorý už r. 1521 zvolal do Ostrihomu cirkevnú sinodu. Proti Lutherovej cirkevnej reforme a proti šíreniu jeho učenia v Uhorsku vysokí predstavitelia katolíckej cirkvi si uvedomovali nebezpečenstvo a čoskoro sa obranne aktivizovali. Hodno poznamenať, že kráľ Ľudovít nariadením z r. 1525 prikazuje prešovskej mestskej vrchnosti, aby dala pochytať luteránov, keby takých bolo na okolí a aby ich poslali do Jágru pred biskupského námestníka na prísne potrestanie.

Obdobie protireformácie a náboženského útlaku

V 17. storočí nastali pre evanjelikov ťažké časy. Počas prenasledovania v rokoch 1673-1682 musel odísť z fary. Posledným farárom bol Ján Simonides, ktorý sa vrátil z tureckého zajatia.

Jeho pôsobenie spadá do najťažšieho obdobia pre evanjelikov. Mnohí sa vzdali svojho presvedčenia alebo sa utiahli a pestovali tzv. „súkromnú“ vieru. Veľa ťažkostí, keď o.i. František Révay III. dosadil katolíckeho kňaza.

V roku 1683 boli evanjelici predvolaní do Prešporku na mimoriadny súd. Získali chrám a tak si k Službám Božím pripravili Ratauz.

Sinapius bol v kostole v Príbovciach zvolený turčianskym bratstvom za seniora. V roku 1687 snem priznal jezuitom domovské právo v Uhorsku, uznal supremáciu katolíckej cirkvi, ale ponechal určité práva aj protestantom (nemali byť nútený ku katolicizmu).

Nariadení, aby sa od 22. júna v ôsmych dní vysťahovali, bohoslužobný život v Sučanoch a na okolí zanikol. Výnimkou bola Turčianska Štiavnička, kde grófi Michal Révay ml. mali svojich domácich kazateľov, napriek tomu, že to bolo zakázané.

Tolerančný patent Jozefa II. a obnova zboru

Roku 1780 nastúpil na trón syn Márie Terézie Jozef II. O rok neskôr, 25. októbra 1781podpísal vo Viedni Tolerančný patent, ktorý zaručoval náboženskú slobodu evanjelikom augsburského vyznania, evanjelikom helvétskeho vyznania a nezjednoteným grékom. Tolerančný patent znamenal pre evanjelikov čiastočné náboženské slobody v Uhorsku.

Jozef II.

Články Tolerančného patentu zaručujú právo na služby Božie súkromné všade aj v dcérocirkvách (čl. 14), bez obmedzovania (čl. 16) aj s prístupom do kaplniek súkromných príbytkov veľmožov a šľachticov (čl. 11) s možnosťou stavať kostoly, modlitebnice bez veží, zvonov a bez vchodu do ulice; fary, školy (čl. 12), kde je aspoň 100 rodín a to aj nové, ale bez priveľkého obťaženia ľudu, aby sa neohrozila schopnosť platiť dane (čl. 13). Kňazi majú právo navštevovať aj chorých, aj v žalároch (čl. 15) a sprevádzať na popravisko, navštevovať dcérocirkvi (čl. 16). Oslobodzujú sa od vizitácií rímsko-katolíckych biskupov a povoľuje sa vizitovanie ich vlastnými superintendentmi. Môžu mať zhromaždenia, synodu (čl. 17).

Nekatolíkom sa zabezpečujú občianske práva v dosiahnutí verejného úradu, akademických hodností, majstrovského a majetkového vlastníctva (čl. 3), oslobodení sú od katolíckej prísahy (čl. 4) a od účasti na katolíckych obradoch aj v cechoch (čl. 5). Pre náboženstvo nesmie byť nikto trestaný (čl. 6).

Tolerančný patent potreboval vysvetlenia a spresnenia. Tie boli dané vo viacerých nariadeniach. Podľa intimátu z 1. augusta 1786 smeli evanjelici používať zvony. Intimát z 2. januára 1787 dovolil evanjelikom stavať veže.

Tolerančnými kostolmi nazývame tie, ktoré boli postavené v rokoch 1781-1800. Bolo to v novozriadených 151 zboroch 131 kostolov. Boli to zväčša jednoduché chudobné, spočiatku iba modlitebne bez veže, bez zvláštneho slohu. Povolenia získavali neľahko. Žiadatelia museli dokázať, že majú dostatočný počet evanjelických rodín, dostačujúce finančné prostriedky, nemajú dlh na dani a sú aspoň 1 hodinu cesty od najbližšieho evanjelického kostola. Sučany, Podhradie, Konské, Turčianske Kľačany a Lipovec sa rozhodli postaviť kostol.

Sučiansky pán, ktorý bol advokátom Šimona Révaya, napísal v roku 1783 žiadosť, v ktorej prosil o povolenie obnoviť evanjelický zbor a postaviť kostol. Na základe jej hodnotenia Kráľovská rada povolila 17. júna 1785 obnovenie cirkevného zboru a postaviť kostol.

Evanjelický kostol v Sučanoch

Evanjelický a.v. kostol stojaci na námestí, pochádza z roku 1783. Kostol je druhou najvýznamnejšou umelecko-historickou stavbou Sučian.

Základy kostola boli položené 15. mája 1785 na mieste soľného skladu, ktorý patril rímsko-katolíčke Anne Mayerovej, rod. Bôcikovej.

Základy evanjelického kostola boli položené 15. mája 1783 a ešte v tom istom roku na jeseň bol kostol posvätený a odovzdaný do užívania. Súčasne s kostolom vznikla v Sučanoch aj škola. Kostol bol postavený na základe Tolerančného patentu, teda bez veže, zvonov a bez hlavného vchodu z námestia. Vnútorné zariadenie bolo rozostavané naopak ako dnes - oltár bol na strane od námestia (kde je dnes organ).

Evanjelický kostol v Sučanoch

Ďalšie úpravy a prestavby

Začiatkom r. 1801 bola pristavaná malá drevená vežička, na ktorú zavesili dva zvony. Neskôr postavili väčší kostol aj vežu. Podľa intimátu z 1. augusta 1786 smeli evanjelici používať zvony. Intimát z 2. januára 1787 dovolil evanjelikom stavať veže. Postavili drevenú vežičku, kam preniesli oba zvony.

Počas povodne v roku 1813 bol kostol útočiskom mnohých cirkevníkov. Pri požiari v roku 1842 časť kostola aj s vežou zhorela, no ešte väčšiu skazu aj na vnútornom vybavení napáchal požiar v roku 1858.

Pri požiari 1. mája 1858 kostol zhorel - zhorelo aj vnútorné zariadenie a zostali len múry. Po požiari 1. mája 1858 kostol zhorel - zhorelo aj vnútorné zariadenie a zostali len múry. Pri obnove dostavali vežu a bol upravený v klasicistickom duchu.

V roku 1859 veriaci na mieste starého kostola položili základy nového. Základy nového kostola boli položené 15. mája 1859 na mieste starého kostola na námestí. Stavba s rozmermi: dĺžka 30m, šírka 13m, výška 12m a veža 39m bola dokončená v r. 1860. Dvojitý kríž staroslovanského slohu, ktorý umiestnili na vežu, meria 2 m.

Kostol bol však posvätený a odovzdaný do užívania až v r. 1863 za prítomnosti superintendenta Dr. Karola Kuzmányho.

V roku 1903 bola okolo kostola urobená nová železná ohrada, a to aj vďaka Sučancom žijúcim v Amerike. Na bráne bol nápis: „Dar od rodákov v Amerike v roku 1903.“

Obraz na oltári znázorňuje Ježiša ako žehná svojich učeníkov pred vstúpením na nebesá. Namaľoval ho prof. Jozef Klemens. Okrem hlavného obrazu je na oltári kópia Liebscherovho obrazu - pastieri prinášajú Ježišovi dary.

V rokoch 1882-1883 okolo kostola a školy drevenú ohradu. Z pôvodných dal uliať nový zvon a tak od roku 1885 boli na veži štyri zvony. Ku dvom zvonom dali sučianski evanjelici pri 100. obnovenia cirkevného zboru a pri 400. výročí narodenia Dr. zhotoviť ďalšie tri.

Prvá svetová vojna a obdobie po nej

Počas 1. svetovej vojny boli evanjelické kostoly zatvorené. Zvony evanjelického kostola boli počas prvej svetovej vojny zrekvirované, zostal len jeden, dnes označovaný ako „Starý“.

Významné osobnosti spojené s cirkevným zborom

V cirkevnom zbore pôsobil Ján Konvit, ktorý bol 28. seniorom Turčianskeho seniorátu až do r. 1992. Doležal (1783-1802) bol z nejlepších sučianskych farárov (1630-1653).

Daniel Horčička-Sinapius, syn farára Michala Horčičku, bol profesorom filozofie a matematiky na lýceu v Kežmarku. Pôsobil tiež ako rektor Kolégia v Prešove.

Ďurko Langsfeld prišiel s Hurbanom a Štúrom agitovať do Sučian. Rozsudok bol vykonaný 22. júna 1849. Dr. Milan Hodža sa zaslúžil o povznesenie národa a zároveň dokázal získať úctu aj svojich odporcov.

Po odchode Jána M. Ruppeldt (1918-1921), ktorý bol od r. 1916 v Sučanoch kaplánom, nastúpil Vojtech Hruška (1925-1948).

Osobnosti a ich pôsobenie:

Súčasnosť

Cieľom je rozbehnúť nové aktivity, ktoré boli pre cirkevný zbor oživením. Aktivity sú zamerané na rozvoj duchovného života a šírenie kresťanstva. V súčasnosti sa v Liptove konajú rôzne aktivity pre deti, mládež aj dospelých, a to vďaka práci farárov a kaplánok.

Ján Konvit bol nielen seniorom, ale aj človekom, ktorý viedol veriacich ku láske voči blížnym. Získal najvyššie obecné ocenenie - Čestný občan obce Sučany.

Kontakt:

Evanjelická cirkev augsburského vyznania, Cirkevný zbor Sučany Evanjelický a. v. farský úrad, Nám. SNP 22, 038 52 Sučany.

tags: #evanielicka #cirkev #augsburskeho #vyznania #sucany