Chrám Matky Ustavičnej Pomoci v Snine: História a Význam

Prvá nedeľa v mariánskom mesiaci máji bola pre gréckokatolíckych veriacich v Snine veľmi slávnostná. Slávnostná preto, že patrila posviacke gréckokatolíckeho Chrámu blahoslaveného hieromučeníka Vasiľa Hopka v Snine v lokalite Brehy.

Chrám blahoslaveného hieromučeníka Vasiľa Hopka v Snine

Posviacka Chrámu blahoslaveného hieromučeníka Vasiľa Hopka

Prešovský arcibiskup a metropolita Mons. Ján Babjak SJ síce archijerejskou svätou liturgiou otvoril nový gréckokatolícky chrám už vlani 21. decembra, aby veriaci mohli sláviť sviatky Narodenia Pána už v novom chráme, ale slávnostná posviacka sa uskutočnila tak, ako bola plánovaná v nedeľu 3. mája 2015. Veriaci privítali Mons. Jána Babjaka chlebom a soľou.

Sviatosť začala posviackou prestolu a následne celého chrámu zvnútra aj zvonku. V homílii svätej liturgie sa k veriacim prihovoril Mons. Ján Babjak a zdôraznil, že v tomto chráme budú môcť veriaci prijímať dar viery, kde ich viera bude rásť, kde im kňaz bude ohlasovať Božie slovo. Ponúkne im sviatosti, tu budú môcť Boha chváliť a odprosovať ho.

Boh veriacim dáva tento chrám ako dar nielen pre súčasných obyvateľov, ale aj pre ich potomkov detí, vnukov a pravnukov. Ako náhradu za tie zatopené chrámy pod vodnou nádržou Starina, ktoré museli opustiť v osemdesiatych rokoch a mnohí prišli práve tu do Sniny, dodal arcibiskup a metropolita.

Slávnostnej archijerejskej svätej liturgie sa zúčastnili aj mons. Ján Eugen Kočiš, emeritný pomocný pražský biskup, protosynkel bratislavskej eparchie o. Vladimír Skyba, bývalý farár vo farnosti Matky ustavičnej pomoci tu v Snine, protopresbyter grécko-kat. protopresbyteriátu otec Maroš Prejsa, dekan rím.-kat. farnosti Povýšenia sv. Kríža vdp. Allan Tomáš, správca rím.-kat. farnosti Božieho Milosrdenstva vdp. Anton Matina a mnohí gréckokatolícki kňazi, ako aj poslanci mestského zastupiteľstva a ostatní pozvaní hostia a niekoľko stoviek gréckokatolíckych veriacich zo Sniny a regiónu. V Snine sú dve gréckokatolícke farnosti, za gr.- kat.

Gréckokatolícka farnosť v Stakčíne

Gréckokatolícka farnosť v Stakčíne, patriaca pod Protopresbyteriát Snina, je významnou súčasťou náboženského života v regióne. Farnosť, so svojím Farským chrámom Ochrany Presvätej Bohorodičky (1994), obsluhuje 2477 obyvateľov, z ktorých je 350 gréckokatolíkov.

K farnosti patria aj filiálky:

• Jalová - Sv. Juraja veľkomučeníka, 1792
• Stakčínska Roztoka - Narodenia Presvätej Bohorodičky, 1812

Celkový počet gréckokatolíkov vo farnosti je 673.

Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky v Stakčíne

Geografická poloha Stakčína

Obec Stakčín sa nachádza v údolí rieky Cirochy medzi Sninou a Starinou, pri sútoku potokov Ternovec a Oľchovec v nadmorskej výške 257 metrov, v doline medzi horskými celkami Nízkych Beskýd, Bukovských vrchov a Vihorlatu. Najvyššiu nadmorskú výšku dosahuje na vrchole Konského (999 m n. m.). Pre obec je charakteristický horský hrebeň Nastaz s najvyšším Porochnačovým vrchom (801 m n. m.).

Chotár obce na severe hraničí s Poľskom, na juhu s južným úpätím masívu Nastas, ktorý je súčasťou Bukovských vrchov a tiahne sa až k slovensko-ukrajinským hraniciam. Na juhozápade hraničí s mestom Snina, na východe s Bukovskými vrchmi. Stakčín je s rozlohou 16774 ha najväčšou obcou na Slovensku.

Historický prehľad názvov obce

• 1567 Ztaxin
• 1773 Strakcsin
• 1786 Stakcschin
• 1808 Stakčín, Sztakcsin, Stassčín
• 1863 Sztaktsin
• 1873 - 1902 Sztakcsin
• 1907 - 1913, 1939 - 1945 Takcsány
• 1920 - 1939, 1945 - Stakčín

Z dejín farnosti

Prvý záznam o farárovi v Stakčíne pochádza z urbára humenského panstva z roku 1601, ktorý bol pravoslávneho vyznania. Po vyhlásení Užhorodskej únie (1646) obyvatelia Stakčína najneskôr na prelome 17. a 18. storočia prijali katolícke vierovyznanie.

Písomné zmienky o gréckokatolíckej farnosti v Stakčíne sú súčasťou záznamov latinských jágerských biskupov z 18. storočia. V roku 1726 podpísal stakčínsky farár Prokop Grinevič (Horenovics, Hrinyovics), text tzv. Zamočského vyznania viery a akceptoval závery spomenutej synody, ktorá sa konala v roku 1720 v meste Zamość. V súpise chrámov a fár časti severného Zemplína Jágerského biskupstva z roku 1733 je zmienka o tom, že v obci sa nachádza „väčší drevený chrám, vybavený najpotrebnejším“.

V podobnom súpise farností Šariša a Zemplína z roku 1746 sa opäť spomína drevený chrám, ktorý je v dobrom stave, stakčínskym farárom bol v tom čase Alexej Csanás, ktorý tu pôsobil už od roku 1731.

Podľa kanonickej vizitácie mukačevského biskupa M. M. Olšavského z roku 1750 tu bol stále farárom Alexej Csanás chrám bol drevený, zasvätený bol sviatku Narodenia Ježiša Krista, v dobrom stave s dvoma zvonmi. Na spoveď chodilo 282 veriacich, gazdov bolo 30.

V roku 1772 bol v Stakčíne postavený nový murovaný chrám, pričom zároveň došlo aj k zmene patrocínia, ktoré ostalo až do súčasnosti: Ochrany Presvätej Bohorodičky. Chrám bol vybudovaný z darov miestnych veriacich a patróna grófa Stephana Wenckheima.

V roku 1796 bol štátnou správou prevádzaný tzv. jozefínsky regulačný súpis farností, v ktorom sa uvádza, že farnosť v Stakčíne „existuje od nepamäti“, je začlenená do hostovického dekanátu, patronátne právo nad farnosťou má Ladislav Szirmay. Chrám je murovaný drevený (!), s kapacitou 500 ľudí. Fara je drevená, postavená v roku 1782.

V rokoch 1814 - 1815 prebehlo tzv. „predprešovské zisťovanie“, tzn. súpis gréckokatolíckych farností pred vznikom Prešovského gréckokatolíckeho biskupstva, ktoré na základe kráľovského príkazu inicioval košický rímskokatolícky biskup. Tento súpis opakuje a dopĺňa predchádzajúce súpisy, v prípade Stakčína prináša nasledujúce údaje: Patronátne právo nad farnosťou má Andrej Dessöwffy. Chrám je gréckokatolíckeho obradu, bol postavený starostlivosťou gréckokatolíkov, má dva zvony, ktoré boli taktiež zadovážené vlastnou starostlivosťou a nákladmi miestnych farníkov. V obci pôsobí iba gréckokatolícky farár, všetci veriaci sú gréckokatolíci okrem 14. rímskokatolíkov ustanovených na desiatkovej stanici.

Začiatkom 19. storočia sa tu usadzujú obyvatelia rímskokatolíckeho vierovyznania, ktorí pracovali predovšetkým na majeri, lesnej správe a v sklárni. Ich počet narástol po prvej svetovej vojne príchodom poľských robotníkov na parnú pílu. Veľmi silnú komunitu tvorili obyvatelia židovského vierovyznania.

Počas celej existencie Prešovského gréckokatolíckeho biskupstva bol Stakčín gréckokatolíckou farnosťou s dvoma filiálkami - Jalová a Stakčínska Roztoka. Po vzniku Československa sa v obci v 20. rokoch prejavilo pravoslávne hnutie. Iniciátormi boli nespokojní veriaci farnosti, ktorí protestovali proti spôsobu výberu kobliny a rokoviny miestnym gréckokatolíckym kňazom Alexijom Petrašovičom. V roku 1925 väčšia časť pôvodne gréckokatolíckych veriacich pod vedením starostu a členov obecnej rady vystúpilo vo farnosti stabilizovala, a aj keď časť obyvateľov ostala pravoslávna, veľká časť sa vrátila naspäť do gréckokatolíckej cirkvi.

Po skončení II. svetovej vojny sa však v Stakčíne opäť skomplikovala náboženská situácia. V júni roku 1945 pravoslávni veriaci v Stakčíne násilne odobrali gréckokatolíkom ich chrám, pričom na pravoslávie opätovne prestúpilo viacero gréckokatolíckych veriacich.

Keďže pravoslávni chrám nevrátili ani po viacerých výzvach gréckokatolíckeho biskupského ordinariátu, biskup P. Gojdič sa dokonca v tejto záležitosti obrátil aj na Okresný národný výbor v Snine. Ten však na jeho žiadosť vôbec nereagoval, preto biskup následne o vzniknutej situácii informoval Povereníctvo SNR pre školstvo a osvetu. Podobný obsah mal aj ďalší list biskupa, ktorý zaslal Povereníctvu SNR 24. júna 1945. V tomto liste biskup Povereníctvo prosí, aby sa zasadilo za urýchlene riešenie situácie v Stakčíne, pretože podobné prípady nezákonného zaberania gréckokatolíckych chrámov a majetku sa rozšírili do ďalších obcí v sninskom okrese, ako napr. v Pčolinnoma Pichniach.

Aj keď bol gréckokatolícky chrám opätovne vrátený, nebol to trvalý stav. Dňa 22. marca 1950 Okresný národný výbor v Snine zverejnil výmer, v ktorom rozhodol, že dáva Pravoslávnej cirkvi v Stakčíne k užívaniu gréckokatolícku bohoslužobnú miestnosť a to so všetkým zariadením bez náhrady.

Hneď o mesiac prebehol smutne známy tzv. Prešovský sobor, po ktorom bola gréckokatolícka cirkev násilne zlikvidovaná a postavená mimo zákon. Celý majetok gréckokatolíckej cirkvi v Stakčíne (ako vlastne aj celej Gréckokatolíckej cirkvi v Československu) pripadol Pravoslávnej cirkvi.

Posledný gréckokatolícky farár, ktorý pôsobil v obci pred Prešovským soborom, bol Mikuláš Vladimír (1947 - 1950). Ten už 18. apríla 1950 dostal rozhodnutie štátnych orgánov o urýchlenom vysťahovaní sa z fary.

K obnove gréckokatolíckej farnosti v Stakčíne došlo až po celospoločenských zmenách v Československu po roku 1990. Stakčínskych veriacich, ktorí sa stále hlásili ku gréckokatolíckemu vierovyznaniu, postupne spravovali excurendo kňazi z blízkej Kolonice: Štefan Ištvaník CSsR (1990), Štefan Kitľan CSsR (1991 - 1992) a Peter Geletka (1992 - 1994).

Vývoj počtu gréckokatolíckych veriacich v Stakčíne

Tabuľka zobrazuje vývoj počtu gréckokatolíckych veriacich v Stakčíne (v celej farnosti Stakčín):

Sakrálne stavby

Prvý murovaný gréckokatolícky chrám s patrocíniom Ochrany Presvätej Bohorodičky bol postavený v roku 1772 bez veže. V tomto roku bola postavená aj fara. Veža k chrámu bola pristavaná na začiatku 19. storočia, v roku 1872 bol chrám rekonštruovaný. V druhej svetovej vojne bol chrám v značnej miere poškodený, predovšetkým vonkajšie múry, ako to vyplýva z protokolu dekanskej vizitácie farnosti zo dňa 17. marca 1948. Po likvidácii gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950 bol chrám v roku 1957 zbúraný. Na jeho pôvodných základoch bol postavený nový gréckokatolícky chrám až v roku 1994, opäť zasvätený Ochrane (Pokrovu) Presvätej Bohorodičky.

V roku 1928 bol v miestnej časti obce postavený drevený pravoslávny chrám zasvätený sviatku Pokrova Presvätej Bohorodičky. Aj tento chrám zanikol po druhej svetovej vojne. V roku 1955 bol dokončený nový murovaný pravoslávny chrám s patrocíniom Sošestvije Svjatovo Ducha.

V roku 1995 bol v obci postavený rímskokatolícky chrám zasvätený svätému Piovi X.

Okrem týchto existujúcich a doložených sakrálnych stavbách v obci, sa traduje, že na území katastra Stakčína sa v minulosti nachádzali ďalšie 2 sakrálne stavby. Prvú zachytáva Lazarova mapa Uhorska z roku 1528, predpokladá sa, že by mohlo ísť o zaniknutý Kláštor svätej Kataríny na mieste, zvanom Monastyrec (kláštorisko) nad obcou. Druhou je kaplnka, zakreslená na mape obce z roku 1866 - po prvej svetovej vojne bola rozobratá.

Zoznam kňazov, ktorí pôsobili vo farnosti Matky Ustavičnej Pomoci v Snine:

• 1612 - 1612 Lukáš
• 1982 - 1998 Ivan Saraka
• 1997 - 1999 Miroslav Bartoš
• 1999 - 2003 Vladimír Skyba
• 2003 - 2009 Peter Tremko
• 2009 - ?
• 1996 - 1998 Peter Komanický
• 1998 - 2001 Štefan Paločko
• 2001 - 2003 Milan Jasik
• 2003 - 2004 Ondrej Hricuta - s rezidovaním v Ladomirove
• 2003 - 2004 Rastislav Lišivka
• 2004 - 2005 Peter Calko
• 2005 - 2006 Jozef Harvilko
• 2006 - 2008 Ján Bočkaj
• 2008 - 2008 Jozef Šofranko
• 2010 - 2011 Róbert Krolak
• 2011 - 2014 Slavomír Nergeš
• 2014 - 2015 Pavol Burda
• 2015 - 2018 Rastislav Zápach
• 2018 - 2019 Marek Čan
• 2019 - 2021 Matej Buk
• 2021 - 2023 Dávid Rybovič
• 2023 - ? Peter Ščerba
• 2024 - ?
• 1998 - 1999 Ivan Saraka
• 1998 - 2000 Alexej Janočko
• 2000 - 2003 Miroslav Pindroch
• 2004 - 2008 Miroslav Pindroch
• 2008 - 2012 Jozef Šofranko
• 2009 - ? Juraj Kuchtanin
• 2019 - ? Miroslav Pindroch
• 2020 - ?

Okrem Chrámu Matky Ustavičnej Pomoci v Snine, na východnom Slovensku nájdeme aj ďalšie významné sakrálne stavby:

• Bardejov - Bazilika sv. Egídia
• Bardejov - rímskokatolícky Kostol sv. Františka z Assisi
• Buková Hôrka - gréckokatolícky Chrám Povýšenia sv. Kríža z 18. storočia
• Bystré - rímskokatolícky Kostol sv. Urbana zo 14. storočia
• Družstevná pri Hornáde - pútnický rímskokatolícky Kostol narodenia Panny Márie z roku 1803 v miestnej časti Malá Vieska, súčasťou jeho oltára je kópia milostivej ikony Panny Márie.
• Gaboltov - rímskokatolícky Kostol sv.
• Hervartov - drevený rímskokatolícky Kostol sv.
• Kostoľany nad Hornádom - rímskokatolícky Kostol sv. Štefana z roku 1480 bol v druhej polovici 18. storočia barokovo upravený.
• Košice - Dóm sv. Alžbety je významnou gotickou pamiatkou zo začiatku 16. storočia.
• Košice - gotická Kaplnka sv. Michala zo 14. storočia.
• Košice - seminárny Kostol sv.
• Košice - Kostol Sedembolestnej Panny Márie na kalvárii bol postavený v rokoch 1737 až 1758.
• Košice - rímskokatolícky Kostol sv.
• Ladomirová - gréckokatolícky Chrám sv.
• Levoča - gréckokatolícka drevená kaplnka na Mariánskej hore z polovice 19. storočia.
• Lipany - rímskokatolícky Kostol sv. Martina pochádza z prvej polovice 14. storočia, neskôr bol upravený v renesančnom slohu v 16. a barokovo v 18. storočí.
• Matiašovce - rímskokatolícky Kostol sv. Petra a Pavla zo 14. storočia.
• Prešov - rímskokatolícka Konkatedrála sv. Mikuláša z polovice 14. storočia.
• Prešov - gréckokatolícka Katedrála sv. Jána Krstiteľa z 15. storočia.
• Prešov - františkánsky Kostol sv.
• Prešov - rímskokatolícky Kostol sv. Kríža z polovice 18. storočia.
• Rudník - Kaplnka sv.
• Sabinov - rímskokatolícky Kostol mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa zo začiatku 14. storočia.
• Spišská Kapitula - biskupská Katedrála sv. Martina z rokov 1245 až 1273. Sídlo Spišskej diecézy je zapísané aj do zoznamu UNESCO.
• Spišská Kapitula - Kaplnka sv.
• Spišská Nová Ves - rímskokatolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie zo 14. storočia.
• Svidník - pravoslávny Chrám sv.
• Veľký Šariš - rímskokatolícky Kostol sv. Jakuba z druhej polovice 13. storočia.
• Vislava - gréckokatolícky Chrám sv.

tags: #snina #kostol #chram #matky #ustavicnej #pomoci