Bizarné vianočné tradície, ktoré sa dodržiavajú dodnes
Vianoce sa po celom svete oslavujú nespočetne rôznymi spôsobmi. Niektoré národy a regióny sa pýšia tradíciami, ktoré môžu prísť v iných kútoch sveta zvláštne.
- Japonsko a KFC: V Japonsku si na Vianoce tradičného moriaka či vianočný koláč nevychutnáte, no americký vplyv tu zanechal nezmazateľnú stopu - a to v podobe špeciálneho vianočného menu v KFC. Tento netradičný zvyk vznikol v 70. rokoch, keď reťazec spustil geniálnu marketingovú kampaň „Kurisumasu ni wa kentakkii!“ - v preklade „KFC na Vianoce!“ Kombinácia malých japonských rúr a presvedčivej reklamy, ktorá vykreslila KFC ako tradičnú americkú sviatočnú pochúťku, urobila svoje. Výsledkom je, že na Štedrý deň si Japonci v KFC rezervujú miesto už v predstihu.
- Island a jólabókaflóð: Islanďania si na Vianociach dávajú darčeky, ktoré sú plné príbehov a zážitkov, vďaka jedinečnej tradícii, ktorá spája sviatočnú atmosféru s láskou ku knihám. Tento krásny zvyk, známy ako „jólabókaflóð“, má svoje korene v druhej svetovej vojne, keď Island čelil obmedzeným zahraničným dovozom. Papier však bol dostupný, a tak sa knihy stali vianočnými darčekmi číslo jedna. Od tej doby sa tradícia každoročného darovania kníh počas Vianoc na Islande udržiava a je stále živá.
- Švédska vianočná koza: Táto nezvyčajná tradícia má naozaj dlhú históriu. Svoje korene má už v 11. storočí, keď sa spomína „koza veľkosti človeka“, ktorá sprevádzala svätého Mikuláša. Po celom Švédsku sa každoročne na začiatku adventu stavajú vianočné kozy, pričom najznámejšia z nich sa nachádza v meste Gävle. Táto obrovská slamená konštrukcia, ktorá dosahuje výšku až 12 metrov, je symbolom vianočnej tradície a miestnej kultúry. Napriek svojej impozantnosti sa často stáva cieľom nelegálnych pokusov o jej zapálenie, čím sa z nej stáva obrovská vatra.
- Mexický sviatok reďkoviek: Fascinujúci mexický sviatok, ktorý sa každoročne koná 23. decembra v meste Oaxaca. Táto oslava je zmesou kreativity, kultúry, tradícií a… reďkovky! Sviatok má korene v 16. storočí, keď španielski misionári do regiónu priviezli reďkovky. Miestni pestovatelia začali na trhoch svoje produkty tvarovať do rôznych podôb, aby prilákali kupcov. Tento zvyk sa neskôr transformoval do oficiálneho podujatia, ktoré mesto Oaxaca prvýkrát zorganizovalo v roku 1897. Počas sviatku miestni obyvatelia vytvárajú ohromujúce scény, legendy a postavy z reďkoviek. Tieto reďkovky sú vyrezávané do rôznych tvarov a zobrazujú vianočné témy.
- Katalánske Caga Tió: Jednou z najzaujímavejších a najzábavnejších vianočných tradícií je tá zo španielskeho regiónu Katalánsko, kde majú zvláštnu vianočnú tradíciu zvanú Caga Tió alebo „kakajúce polienko„. Caga Tió je drevené polienko, ktoré má tvár namaľovanú na jednom konci, často zdobenú veselým úsmevom a nosí tradičnú katalánsku čiapku nazývanú barretina. Telo býva zakryté dekou, aby „neprechladol“. Po vytvorení polienka ho rodiny dva týždne „kŕmia“ ovocím, orechmi a sladkosťami - aby zosilnel a pripravil sa na veľký deň. Na Štedrý večer deti bijú poleno palicami a spievajú mu tradičnú pieseň, kým „nevykaká“ všetky darčeky.
- Nórske skrývanie metiel: Nóri veria, že Štedrý večer sa zhoduje s príchodom zlých duchov a čarodejníc. Je preto logické, že v nórskych domácnostiach si pred spaním pre istotu schovajú všetky svoje metly a nezabudnú ani na mopy - aj na tých sa predsa dobre lieta! Zvyk pochádza zo stredoveku, kedy sa v Nórsku verilo, že na Štedrý večer sú čarodejnice a zlí duchovia najaktívnejší. Predstavovali hrozbu, pretože podľa poverčivých predstáv mohli ukradnúť metly a lietať na nich po oblohe, aby páchali zlo. Aby sa tomu zabránilo, ľudia začali metly ukrývať na bezpečné miesta, napríklad do skríň, pivníc alebo na miesta, kde ich duchovia a čarodejnice nemohli nájsť. Rodiny niekedy dokonca pália smrekové polená v kozube, aby zabránili zlým duchom vstúpiť do domu cez komín.
Staré Vianočné zvyky na Slovensku
Vianoce na Hrade Stará Ľubovňa majú svoje neopakovateľné a magické čaro. Vzácny čas nabáda na pohľad do minulosti, keď mnohé zvyky vznikali a ich odkaz pretrváva doposiaľ.
Vianočné zvyky.na Slovensku
Prípravy a zvyky v domácnosti
- Čistota a príprava: V domácnosti a v celom gazdovstve (čiže aj dvor, maštaľ, humno…) muselo byť na Vianoce všetko čisté. Vyčistila sa pec, interiéry domu sa vybielili vápnom, hlinené podlahy sa nanovo namazali, obloky sa umyli. Nerobilo sa to pre návštevy živých, ale pre mŕtvych. Pripravovala sa zásoba narúbaného dreva, zásoby sena pre dobytok, nanosilo sa dostatok vody. Cez Kračún platil tabu niektorých činností - pradenie, šitie, tkanie, rúbanie dreva. Iné práce bolo nutné vykonávať aj počas zimných sviatkov, ale iba v nevyhnutnej miere. Čiže sa pre zvieratá a domácnosť nachystalo, čo sa dalo. Práca s ostrými predmetmi mohla zraniť duše predkov, ktoré sa vtedy neviditeľné prechádzali po svete živých.
- Vianočný stromček: Vianočný stromček sa objavil až v novovekom Nemecku a na Slovensko prišiel najskôr do miest, kde sa na pôvodné duchovno zabúdalo najrýchlejšie. Na vidieku sa stromčeky začali objavovať až kolo roku 1900 a spočiatku bol stromček maličký. Bol to iba vrcholček stromu, ktorý visel z povaly nad štedrovečerným stolom. V starých časoch bola rozšírená viera, že duše zosnulých môžu prebývať v stromoch. Preto Slovania pôvodne pochovávali svojich predkov v hájoch a dokonca im na hroby stromy vysádzali. Úspech vianočného stromčeka v našich oblastiach spôsobila staršia tradícia, ktorá si vyžadovala prítomnosť zelených vetvičiek, prútov alebo inej zelene v domácnostiach. Pichľavé ihličie malo ochrániť ľudí i zvieratá pred škodlivými zásahmi zlých síl a mŕtvych duší. Stromček bol skromne ozdobený neskorými jablkami, sušeným ovocím, neskôr medovníčkami, či ozdobami, ktoré si domáci vyrábali sami zo slamy a šúpolia.
- Štedrý deň: Noc na Štedrý deň bola časom, keď gazdinky začali piecť chlieb, či (staršia vrstva zvyku) obradné koláče, aby boli do východu Slnka hotové. Platila tu mágia začiatku - čo sa urobilo na Štedrý deň, tak bolo po celý rok. Tým si gazdinky zabezpečili, že budú mať napečené ešte pred východom Slnka. Na vodu (väčšinou potôčik pri dome) sa púšťali orechové škrupiny s horiacou sviečkou uprostred. Išlo o rituál veštenia. Ak loďka doplávala ďaleko, mohol sa jej tvorca tešiť na úspešné plány. Keď zostala na brehu, nič významné tvorcu nečakalo. Ak sa loďka točila v kruhu, znamenalo to, že sa človek nevie rozhodnúť. Ale ak skončila medzi ostatnými loďami, človek bude potrebovať v nasledujúcom roku ochranu a pomoc. Ak sa loď potopila hneď po spustení na vodu, znamenalo to, neúspech v snahách. Gazdovia zavčas ráno nanosili vodu, aby nemuseli túto prácu vykonávať cez sviatky.
Štedrovečerný stôl a večera
- Príprava stola: Stôl musel byť na Štedrý večer vyumývaný. Pod obrus sa vkladali strukoviny (šošovica, hrach, fazuľa). Na Štedrú večeru prichádzali z druhého sveta aj duše predkov. Dávali im preto na stôl osobitný tanier, z každého jedla prvú lyžicu a odrobinky ponechali na stole. Slovania nemali pochybnosti o tom, že ich predkovia v tomto čase v dome. Na štedrovečernom stole musia byť všetky plodiny, ktoré sa v danej domácnosti urodili, či potrebovali (tradične med, soľ, cesnak, korenie). Všetky veci, ktoré boli na štedrovečernom stole, mali posilnenú čarovnú moc. Gazdiné ich odkladali a používali po celý ďalší rok na liečenie a ochranu. Soľ sa nechávala pre včely, korenie pre gunára, alebo kohúta, aby boli výkonnejší. Kto mal pri sebe cesnak zo štedrovečerného stola, tomu sa darilo.
- Oheň a symbolika: Prítomnosť živého ohňa bola nevyhnutná, pretože ten počas dlhej noci - či počas celého kračúnovského obdobia, do troch kráľov - chránil príbytok pred neprajnými silami z druhého sveta. V časoch, keď sa žilo inak, sa pálil v dome badnjak. Ostrie pod stolom počas Štedrej večere malo zabezpečiť silné (železné) zdravie pre všetkých členov rodiny.
- Štedrovečerná hostina: Príprave štedrovečernej hostiny sa venovala patričná pozornosť. Charakter jedál, poradie a počet chodov symbolizovali predovšetkým želanú hojnosť v rodine a hospodárstve. Až cirkevné nariadenia zaviedli pôstny charakter večere, v pôvodnom duchovne sa jedlo aj mäso. Na východnom Slovensku venovali zvláštnu pozornosť obradovému koláču kračun, ktorý zostával na stole nedotknutý do konca Vianočného obdobia. Súčasťou štedrej večere bývalo ovocie, čerstvé, sušené alebo uvarené. Na stole nesmeli chýbať jablká a orechy. Čerstvé ryby sa jedli varené, alebo sa kupovali nakladané kyslé ryby. Súčasťou štedrej večere boli aj alkoholické nápoje, predovšetkým pálenka, teplá pálenka - hriate alebo víno. Pre deti sa varil odvar zo sušeného ovocia. Starí Slovania samozrejme pálenku nemali (tá sa začala vyrábať omnoho neskôr).
- Priebeh večere: Staré Vianočné zvyky nepripisovali čarovnú moc iba jedlám, ale aj počtu chodov štedrej večere. Skladala sa z troch, siedmich, dvanástich, alebo deviatich chodov. Niekde bolo zvykom jesť iba tri sústa z každého jedla. Keď bolo všetko nachystané, mohlo sa začať s večerou. Na Slovenských dedinách však najskôr jedli zvieratá. Gazda im šiel zaniesť kúsok z každého jedla. Večera sa začínala prípitkom. Dospelý pili alkohol, pre deti sa varil odvar zo sušeného ovocia. Prvý „dúšok“ vyliaty na zem bol určený pre duchov. Počas večere obsluhoval iba jeden človek, zvyčajne gazdiná. Orechy sa hádzali do rohov v miestnosti, kde sa večeralo. Krájalo sa jabĺčko a z jadrovníka sa veštila budúcnosť. Ak mal jadrovník tvar hviezdy, znamenalo to šťastie a majetok. Ak mal tvar kríža, očakávala sa choroba, či až smrť. Červivý jadrovník predpovedal chorobu a smolu. Ak v jadrovníku chýbalo jadro, niekto z členov rodiny odíde. Zo stola sa nesmelo nič vyhodiť. Všetky veci, ktoré boli počas štedrej večere na stole, mali pozitívnu čarovnú moc. Tá sa používala hlavne na liečenie. Odrobinkami sa napríklad počas roka liečili chorý dobytok.
- Po večeri: Po štedrej večeri sa spať nešlo, ale bdelo sa v rodinnom kruhu do rána. Kresťania čakali na polnočnú omšu, ale v pôvodnom duchovne sa čakalo na to najdôležitejšie - na znovuzrodenie slnka. V záznamoch je dochované, že južní Slovania bdeli pri ohni do rána.
Knižné tipy na Vianoce
- Pohodové Vianoce: Kniha plná pokoja, vôní a tradícií, ktorá vám pomôže pripraviť tie najkrajšie sviatky bez veľkého naháňania sa. Obsahuje recepty na adventné a vianočné koláčiky, rady, tipy a množstvo zlepšovákov, ktoré vám ušetria čas aj peniaze. Kniha začína praktickými tipmi na pár dní pred adventom, a každý adventný týždeň ponúka recepty na vianočné dobroty - od tých, ktoré potrebujú dlhšie zrieť, až po tie, ktoré sú najlepšie čerstvé.
- Slovenské hrady, zámky a kaštiele z neba: Je viac než len kniha. Objavte nezabudnuteľné pohľady na Slovensko z vtáčej perspektívy! To vám prinesie kniha Slovensko z neba - 3. aktualizované vydanie. Túto knihu sa nebudete hanbiť darovať ani anglickému kráľovi! Jedná sa o vlajkovú loď edície Slovensko z neba.
- Kniha Čarovné Hory a Lesy Slovenska: Je poetickým putovaním do najkrajších zákutí našej krajiny. Limitovaná zberateľská publikácia plná fotografií a výhľadov z jedného z najkrajších slovenských národných parkov - Veľká Fatra.
Ďalšie produkty s tematikou Slovenska
- Odevy a doplnky: Objavte MAPyčko - originálne funkčné tričko s mapou Vysokých Tatier. Štýlové, praktické a vyrobené na Slovensku. Ideálne pre turistov a milovníkov hôr. Dokonalá kombinácia štýlu, originality a pohodlia z kolekcie PEAK Collection. Biele bavlnené tričko zdobí elegantný nápis "Kamzík" s unikátnym mapovým motívom. Jednoduchosť, štýl, elegancia a pohodlie z kolekcie MAP Fashion. Objavuj kopce, doliny aj vlastné hranice v jedinečnom cyklodrese - MAPdrese s mapou Veľkej Fatry. Jedinečná čelenka s maľovanou mapou Vysokých Tatier - buďte v centre pozornosti počas svojich outdoorových výletov!
- Spoločenské hry: Spoločenská hra Rýchle ruky, bystré oči zlepší váš postreh a vycibrí cit pre farby. Spoločenská hra Čo som kto som je určená pre deti od 3 rokov. Má jednoduché pravidlá.
Betlehem - symbol Vianoc
Tá siaha až do roku 1223, keď František z Assisi v talianskom mestečku Greccio vytvoril prvý živý Betlehem. Sv. František bol inšpirovaný svojou nedávnou návštevou do svätej zeme, kde na vlastné oči videl miesto narodenia Ježiša. Snažil sa dať väčší dôraz na uctievanie Krista, než na druhotný materializmus a obdarovávanie. Onedlho na to sa Betlehem rozšíril do všetkých kresťanských krajín. Postupne ľudí nahradili neživé figúrky. Verí sa, že najstarší Betlehem bol vyrobený z mramoru, medzi rokmi 1284 - 1289 sochárom Arnolfom di Cambiom. Jasličky s Betlehemom sú pre veriacich po celom svete symbolom Vianoc a pripomínajú nám skutočný význam týchto sviatkov, tak ako to aj sv.
