Pamiatka posvätenia chrámu Kazaň ECAV a jeho história na Slovensku

Evanjelické kostoly na Slovensku sú svedkami bohatej histórie a kultúrneho dedičstva. Cirkevné zbory si pripomínajú významné výročia posviacky svojich chrámov, ktoré sú nielen miestami bohoslužieb, ale aj symbolmi viery, jednoty a spoločenstva. V tomto článku sa pozrieme na niektoré z týchto udalostí a na históriu evanjelických cirkevných zborov na Slovensku.

Evanjelický kostol Svätej Trojice v Prešove

Oslavy a spomienky na významné udalosti

Krížová Ves si pripomenula 50. výročie posvätenia chrámu

V 13. nedeľu po Svätej Trojici, 6. septembra 2020, sa v obci Krížová Ves konali slávnostné služby Božie pri príležitosti 50. výročia posvätenia Evanjelického a. v. chrámu Božieho. Úvodným slovom všetkých prítomných privítal Radovan Krempaský, zástupca zborového dozorcu Cirkevného zboru ECAV na Slovensku Spišská Belá. Osobitne privítal aj vzácnych hostí - brata generálneho biskupa ECAV na Slovensku Ivana Eľka, brata zborového farára CZ Giraltovce Martina Fečka, sestru námestnú farárku CZ Slovenská Ves Ľubicu Sobanskú, ako aj starostu obce Krížová Ves pána Jozefa Grivalského.

Následne prítomných oslovil i brat generálny biskup, ktorý v krátkom príhovore vyjadril radosť a poďakovanie za pozvanie a pripomenul dôvod konania dnešných slávnostných služieb Božích - že presne pred 50-timi rokmi bolo zavŕšené dielo a snaha cirkevníkov v Krížovej Vsi a s Božou pomocou bola dokončená stavba ich murovaného kostola, ktorá nahradila ich dovtedajší drevený kostol. A presne pred 50 rokmi, v nedeľu 6. septembra roku 1970, bol posvätený tento chrám, a dnes z Božej milosti máme možnosť sa i napriek zložitej a náročnej spoločenskej situácii kvôli COVID-19 opäť zísť v tomto chráme a pripomenúť si túto vzácnu udalosť.

Zároveň spomenul i ďalšie významné výročie, a to, že pred 475 rokmi v roku 1545 bol v Spišskej Belej založený cirkevný zbor evanjelickej cirkvi zásluhou Lutherovho študenta Lorenza Quendela, ktorého fíliou dnes je Krížová Ves. Služby Božie pokračovali slávnostným poriadkom a ich celkovú atmosféru umocnil fakt, že sa spievali i piesne, ktoré boli podľa dostupných archívnych záznamov spievané aj v onú slávnostnú nedeľu v roku 1970. Kázňou slova Božieho poslúžil brat generálny biskup a za jej základ si zvolil slová z druhej kapitoly 1. listu apoštola Pavla Tesalonickým. Hneď v úvode kázne Božieho slova vyjadril i svoje osobné potešenie z nostalgie, že ako biskup môže konečne kázať Božie slovo v chráme, v ktorom ako kazateľňa slúži pultík na úrovni otlára, na aký bol zvyknutý zo svojho 19-ročného pôsobenia v CZ Nitra.

Po kázni nasledovali pozdravy prítomných hostí. Krátkym príhovorom sa poďakoval za pozvanie aj starosta obce pán Jozef Grivalský. Za neprítomných bratov farárov a sestru farárku Jaroslava Matysa, Helenu Benkovú, Romana Porubäna, Jakuba Gricha, Pavla Kušníra, Ondreja Koča a Zdenka Zachera vyslovila poďakovanie za pozvanie a ospravedlnenie neprítomnosti zo zdravotných či pracovných dôvodov domáca sestra farárka Eva Germanová a odovzdala nám ich pozdravy či prečítala milé slová povzbudenia do ďalších rokov činnosti v tomto zbore.

Ako býva zvykom, že k narodeninám sa dostávajú darčeky, bolo to tak aj v Krížovej Vsi. Obdarovaný bol jubilant, chrám Boží - novým rúchom a svojou podobizňou na obraze a jubilejnej pohľadnici, aby ako pamiatka pripomínali súčasným členom i budúcim generáciám tohto zboru toto krásne okrúhle výročie. Taktiež boli prijaté aj milodary, za ktoré ďakujeme a obec Krížová Ves finančne prispela na výmenu vchodových dverí kostola.

Dejinami CZ ECAV na Slovensku Spišská Belá i fílie Krížová Ves a stavby evanjelického kostola v tejto obci nás slovne previedla sestra Zdenka Krempaská. Po zborových oznamoch nasledovala záverečná liturgia a ako to býva zvykom pri významných udalostiach, záver služieb Božích patril hymne ECAV na Slovensku Hrad prepevný. S podaním rúk a poprianím si ešte krásneho zvyšku tohto dňa sme sa rozlúčili a rozišli do svojich domovov určite plní dojmov a myšlienok na toto vzácne dielo, ktoré tu pre nás zanechali generácie minulé a my ich s radosťou odovzdáme ďalej tým budúcim.

Pretože je dôležité tak ako kedysi, i dnes a aj v budúcnosti nezabúdať oslavovať Pána Boha, Jemu ďakovať za všetko požehnanie, ochranu a vedenie každodenným životom a taktiež si neustále pripomínať vyjadrovať uznanie a vďaku za snahu a dielo rúk našich predkov pod Božím vedením a jeho otcovským požehnaním, ktoré nám zo svojej milosti udelil.

Mengusovce a ich bohatá história

Cirkevný zbor ECAV na Slovensku Mengusovce patrí medzi zbory pod Tatrami, kde sa semienko reformácie ujalo hneď od jej počiatku. Reformácia tu našla dobrú pôdu, nakoľko tu boli živé husitské tradície. Následkom toho sa reformačné evanjelické vierovyznanie rozšírilo aj do našich končín. Počas protireformácie je v r.1673 kostol sv. Tomáša evanjelikom nasilu odobraný a zač. r.1710 ho zapadnutím Rákocziho slávy definitívne strácajú, aj keď v dedine je len jedna katolícka rodina.

Mengusovce prestávajú byť matkocirkvou a farár Mikuláš Máday odchádza na uprázdnenú batizovskú kňazskú stanicu. Mengusovčania sa v tom čase zhromažďovali potajme a po Tolerančnom patente (r.1781) sa v zime stretávajú v Sedliakovej starej izbe a v lete v Sedliakovej stodole. V r.1789 boli Mengusovce pričlenené ku batizovskej artikulárnej cirkvi ako fília spolu so Štôlou. V r. 1794 so zvolením zemepána Mariássyho si Mengusovčania postavili na obecnom pozemku v strede obce drevenú modlitebňu (na jej mieste stojí dnes zvonica) so štyrmi oblokmi, jednými dverami, v ktorej mali dva chóry, štvorregistrový organ, oltár zdobený obrazom Ukrižovaného Krista a kazateľnicu s nápisom „Káž slovo Boží“.

Po 22 rokoch kostol rozšírili a naň postavili malú vežičku, keďže Mariássovci darovali zvony. Po štyridsiatich rokoch sa drevený kostolík na starých základoch začína búrať a preto sa Mengusovčania rozhodli vyhlásiť zbierku a postaviť nový chrám Boží. V r.1801 žije v Mengusovciach 305 evanjelikov. V historických dokumentoch spracovaných p. učiteľom Jánom Michalkom čítame, že v r.1825 žije v Mengusovciach 349 obyvateľov, 55 rodín a všetci sú evanjelici. Stavba kostola je teda vecou celej dediny. V r.1831 je v Mengusovciach už 357 evanjelikov.

Základný kameň je položený 27.mája 1838, v nedeľu po Vstúpení. Časť z uloženej zakladacej listiny znie takto: "S vdečnosti proti Pánu Bohu, který nám posávad pomáhal a y buducne pomáhati bude a nákladom y pomocú štedrou Jeho Excelencyi ... Na jeseň v r.1840 bol kostol dokončený a v nedeľu po Michale slávnostne posvätený podtatranským seniorom Michalom Wittchenom z Veľkej Lomnice. Kázeň mal miestny farár Ondrej Škultéty, ktorý pri tejto vzácnej príležitosti zložil aj dve nábožné piesne.

Kostol bol postavený podľa Toleračných predpisov: z ohňovzdorného materiálu, bez veže, von z dediny, vchod obrátený k Tatrám. Veža bola postavená až v r.1885. Na oltári bol pôvodne obraz „Angelus“ - Premenenie Pána, z r.1781 od Michala Polónyiho, ale od roku 1940 je tento obraz za oltárom a terajší oltárny obraz Kristus v Getsemane od akademického maliara Alojza Pardubského z Prahy zakúpila evanjelická mládež z prostriedkov z divadelného predstavenia za 400 Kčs. Krstiteľnica spočiatku nebola, nadobudla sa až v roku 1869 z Popradu.

V r. 1905 bol do Mengusoviec zakúpený terajší klasicistický organ, ktorý zhotovili Franz a Otto Riegerovci. Matkocirkvou pre Lučivnú a Štôlu a samostatnou kňazskou stanicou sa Mengusovce stali znova až v r.1954 (po 244 rokoch), keď sa uznesením konventu ECAV v Batizovciach zo dňa 20.6.1948 odčlenujú Mengusovce od Batizoviec. Zbor má v tom čase 650 duší a horlivo spravuje a opatruje zverený chrám a cirkevné budovy, ťažko ale s láskou nadobudnuté dedičstvo otcov.

Oslavy vo Vyšnej Kamenici

V nedeľný sviatočný deň 28.8.2022 sa v obci Vyšná Kamenica uskutočnilo jedno sakrálne a jedno svetské podujatie. V ranných hodinách sa konali Slávnostné Služby Božie pri príležitosti pamiatky posvätenia chrámu Božieho a 600. výročia prvej písomnej zmienky o obci Vyšná Kamenica. V popoludňajších hodinách sa uskutočnilo podujatie Deň obce Vyšná Kamenica, ktoré bolo svetským vyvrcholením významnej pripomienky 600. výročia prvej písomnej zmienky o tejto obci.

Podujatia sa zúčastnila aj riaditeľka Domu Matice slovenskej v Košiciach Mgr. V rámci Slávnostných Služieb Božích vystúpil poslanec obecného zastupiteľstva Mgr. Ladislav Vangor, ktorý prítomných oboznámil s históriou obce Vyšná Kamenica. O informáciách týkajúcich sa obce informoval starosta Ján Mikloš. Kázeň mal senior Košického seniorátu ECAV na Slovensku Mgr. Samuel Linkesch. Ten sa zamyslel nad dlhou 600-ročnou existenciou obce a načrtol paralelu života predtým a v dnešnej dobe.

Spomenul, že dnes sme tu síce prítomní z rozličných cirkví vo vzájomnom rešpekte a častokrát aj vo vzájomnej ekumenickej spolupráci, no v minulosti tomu tak nebolo. Dôležité je vždy nájsť to, čo nás spája a nie to čo nás rozdeľuje. V ďalšej časti kázne sa hovorilo o nemennosti boha: „Ja som do Vašej staroby ten istý“. Ako všetci veľmi dobre poznáme sú dni, v ktorých prepadneme chmurným myšlienkam, kedy sa dostaneme do fázy úplnej frustrácie a dezilúzie, sme smutní, že sme niečo robili a nepodarilo sa nám to a nedokážeme práve v tom momente už veriť a mať nádej. A v takýchto chvíľach by sme mali o to viac cítiť Božskú prítomnosť.

Po kázni svoju reč za mikroregión „Pod Mošníkom“ predniesol starosta obce Svinica Ing. Ľubomír Šimko a následne s príhovorom vystúpil gréckokatolícky farár Mgr. Ján Ducár. Farár PhDr. PaedDr. Ján Hruška ozrejmil trojicu zástav (ECAV, Matica slovenská, Obec V. Kamenica) nachádzajúcich sa v chráme a spätosť národných myšlienok v minulosti s presahom do dnešných dní s dôležitou úlohou Matice slovenskej.

Kultúrny program bol pestrý a každý jeden si v ňom našiel to svoje. Na úvod nám krásne básničky zarecitovali detičky z Vyšnej Kamenice a mladícky elán prevládal u dievčat a chlapcov pri tanci a speve. Po týchto vystúpeniach nasledoval príhovor starostu obce Vyšná Kamenica, ktorý všetkých srdečne privítal a následne odovzdal slovo riaditeľke Domu Matice slovenskej v Košiciach Mgr. Martine Matečkovej.

Nakoľko bol v obci Vyšná Kamenica založený miestny odbor, prítomným priblížila Maticu slovenskú a jej vznik na ekumenickom princípe moysesovsko-kuzmányovskej tradície. Toto zoskupenie sa môže popýšiť tým, že je najstaršou ľudovou hudbou z okresu Stará Ľubovňa. Ich repertoár tvorí bohatá studnica goralských piesní. V bohatom programe sa myslelo aj na najmenších. Deti sa vybláznili na skákacom hrade, prezreli si ukážku hasiacej techniky, penovú show, vychutnali si sladkú cukrovú vatu a oči žiarili pri jazde na koníku.

Evanjelický kostol v Mengusovciach

Význam posvätenia chrámu

Dnes si pripomíname pamiatku posvätenia chrámu. Vyjadrujeme predovšetkým vďaku Pánu Bohu za to, že tento Boží chrám máme. S vďačnosťou a uznaním myslíme na tých, ktorí ho stavali, ktorí pomáhali finančnými milodarmi a prácou. Ďakujeme Pánu Bohu za ľudí, ktorí sa i dnes o tento chrám Boží starajú a v ňom pôsobia, ďakujeme za ľudí, ktorí sa milodarmi a prácou podieľajú na tom, aby mohol i naďalej slúžiť všetkým, ktorí majú záujem o počúvanie Božieho slova, prijímanie sviatostí, o spoločenstvo s veriacimi bratmi a sestrami.

Prosíme Pána Boha, aby sa aj v budúcnosti našli ochotní ľudia, ktorí budú cítiť za tento chrám zodpovednosť, aby sme tak budúcej generácii mohli odovzdať dedičstvo, ktoré sme my prijali od predkov. Predovšetkým prosíme, aby sa vždy, aj v budúcnosti našli ľudia so živým záujmom o to, čo sa v chráme deje a ponúka, aby bolo v ňom čím menej prázdnych, neobsadených miest.

Židia boli pevne zakorenení vo svojich náboženských a národných dejinách. Sebe a svojim deťom pravidelne rozprávali - najmä na sviatky - o veľkých udalostiach, ktoré sa v týchto dejinách odohrali. Oni duchovne žili z tejto minulosti a čerpali z nej silu pre prítomnosť a zároveň aj nádej do budúcnosti. Nám treba tiež takto pozerať na dejiny našej cirkvi. Spomínať na predkov, ktorí v ťažkých a veľmi ťažkých dobách aj napriek ťažkostiam a prenasledovaniu vytrvali pri viere otcov. Myslieť na martýrov kresťanstva, na martýrov evanjelickej cirkvi, ktorí pre vernosť evanjeliu obetovali mnoho, v nejednom prípade aj vlastný život.

Myslieť na artikulárne chrámy, do ktorých na služby Božie putovali naši predkovia mnoho hodín. Myslieť na tolerančné chrámy, keď po dlhej dobe útlaku a prenasledovania sa rýchlo začalo rozvíjať to, čo bolo za dlhý čas deptané, potláčané, skrývané. Myšlienky na to, čo je najsvetlejšie v našich dejinách, a to aj v spojitosti s Božími chrámami, aj v spojitosti s týmto naším chrámom - to nás zaväzuje.

Evanjelické kostoly v Bratislave

Evanjelická Bratislava a jej kostoly majú bohatú históriu, ktorá sa začala písať už v 17. storočí. Evanjelický cirkevný zbor v Bratislave, oficiálne vzniknutý v roku 1606, prešiel v priebehu histórie veľkými skúškami. Najťažšou bolo odobratie prvých dvoch chrámov v roku 1672. Dnešné dva kostoly v starom meste Bratislavy na Panenskej ulici sú už treťou dvojicou kostolov. Po vzniku bratislavského ev. zboru v roku 1606 striedali úspechy v jeho raste neúspechy. Vplyv na tento stav mala predovšetkým situácia v Európe, protireformačný boj nadobúdal čoraz väčšie rozmery.

Na základe kráľovského povolenia 1636 začali evanjelici stavať svoje prvé dva kostoly. Napriek obmedzeniam a pod nohy hádzaným brvnám sa im ich podarilo dokončiť a dodnes stoja na svojich miestach, pravda patriace už niekomu inému. Kostol slovensko-maďarského ev. zboru na Uršulínskej ulici (postavený v r. 1658) zhabali podobne ako kostol pri Hlavnom námestí (postavený v r. 1638) za dramatických okolností v roku 1672. Prvý dostal rád uršulínok, druhý rád jezuitov.

Po Šopronskom sneme na ktorom prijali čiastkové ústupky evanjelikom výmenou za spoločný postup v boji proti Turkom, mohli síce evanjelici stavať nové kostoly, no ich počet bol značne obmedzený. Namiesto odobratých 888 chrámov, smeli postaviť cca 50 kostolov, po dva v každej župe a kráľovskom meste. Značne oklieštená a zdevastovaná evanjelická cirkev však nedisponovala dostatočnými financiami ani ľudskou silou a tak dostavali len 38 kostolov.

Veľký kostol na Panenskej ulici

Veľký evanjelický kostol v Bratislave na Panenskej ulici, pôvodne Nemecký evanjelický kostol, postavil staviteľ Matej Walch v rokoch 1774 - 1776 v strohom slohu barokového klasicizmu. Nakoľko drevený kostol, ktorý stál na mieste dnešného Malého kostola už nepostačoval a nakoľko syn Márie Terézie Jozef II. bol naklonený reformácii, dovolili si bratislavskí nemeckí evanjelici požiadať o výstavbu nového kostola.

Ešte pred prijatím Tolerančného patentu (1781), ktorý prakticky ukončil protireformačné ťaženie, podarilo sa 24. mája 1774 získať povolenie na stavbu Veľkého kostola pôvodne Nemeckého evanjelického kostola, od panovníčky Márie Terézie. Bol vystavený podľa cisárskeho povolenia s podmienkami aby nemal vežu a nesmel byť ani výstavný. 30. novembra 1776 v ňom odbavil evanjelický duchovný Michal Klein prvé Služby Božie a na nasledujúci deň bol kostol posvätený.

Malý kostol na Panenskej ulici

Dnešný Malý kostol pre slovensko-maďarskú časť zboru postavili na mieste zbúraného nemeckého artikulárneho dreveného kostola. Panovníčka Mária Terézia dovolila po Veľkom kostole postaviť aj druhý (Malý) kostol, ktorý podľa projektov M. Walcha zrealizoval František Römisch.

Nový kostol na Legionárskej ulici

Po vzniku Československej republiky rastúcemu počtu Slovákov nestačil Malý kostol a aj politická situácia spôsobila, že si slovenská časť zboru r. 1933 postavila Nový kostol na Legionárskej ul. podľa projektov Michala Milana Harminca. Architektúra kostola s tehlovým kabrincovým povrchom, s asymetricky umiestnenou vežou, plochou strechou a prísnym interiérom je kvalitným funkcionalistickým dielom, zapísaným do zoznamu DOCOMOMO.

Prehľad evanjelických kostolov v Bratislave:

Poznámka: Okrem uvedených kostolov sa v Bratislave nachádzajú aj ďalšie evanjelické kostoly - v Petržalke, Prievoze a v Rači.

Nech už bola história kostolov akokoľvek búrlivá, stretávajme sa v nich v duchu pokoja, lásky a viery. Práve v týchto chrámoch môžeme nájsť útočisko a silu pre každodenný život.

tags: #pamiatka #posvatenie #chramu #kazen #ecav