V dnešnom článku sa pozrieme na jedno z najfascinujúcejších miest v Českej republike - Kutnú Horu. Konkrétne sa zameriame na Kostnicu Sedlec a jej slávne strieborné bane, ktoré prezentujú bohatú históriu tohto centra baníckeho priemyslu a dôležitého centra pre výrobu striebra v stredoveku. Objavíme fascinujúce príbehy a zaujímavosti spojené s týmito miestami a ich významom v histórii.
Kutná Hora a susedné mesto Sedlec patria do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Historické skvosty Kutnej Hory, vrátane Kostnice a Chrámu svätej Barbory, zaraďujú toto magické mesto medzi najnavštevovanejšie v rámci českého kultúrneho dedičstva.
História a vznik Kostnice Sedlec
Kostnica Sedlec je jedinečný kostol v Česku, známy svojou nezvyčajnou výzdobou. Tento kostol sa nachádza v Sedleci, časti mesta Kutná Hora v Českej republike. Kostnica Sedlec je považovaná za jednu z najznámejších a najnavštevovanejších kostníc na svete.
História tohto miesta siaha až do 13. storočia, kedy bolo pôvodne vybudované ako cintorín pre obete morových epidémií a vojnových zajatcov. V Sedleci pri Kutnej Hore totiž fungoval od roku 1142 cisterciánsky kláštor. Podľa legendy v období stredoveku poslali jedného zo sedleckých opátov s diplomatickým posolstvom do Jeruzalema. Pri svojej ceste navštívil aj podzemnú kaplnku na jeruzalemskom poli Hakeldama. Na tomto mieste pochovávali mŕtvych pútnikov.
Práve z tohto poľa priniesol opát hrste svätej zeme, ktorú rozprášil v okolí kláštorného cintorína. Tým vyvolal veľký záujem o pochovávanie na Svätom poli, ako domáci nazvali cintorín. Po morovej epidémii v roku 1318 na tomto mieste pochovali viac ako 30 tisíc mŕtvych. Husitské vojny sem poslali na večný odpočinok ďalších desať tisíc nebožtíkov.
Na konci 15. storočia bol cintorín zrušený a exhumované kosti v roku 1511 uložili do podzemnej kaplnky. V roku 1870 bol rezbár František Rint poverený opätovným usporiadaním kostí a výsledok bol podľa webu Sedlec Ossuary šokujúci. Vytvoril z nich prepracované sochy, lustre či svietniky.
Keď sa po veľkej obnove v baroku v druhej polovici 18. storočia kláštor ocitol v dlhoch, cisár Jozef II. kláštor zrušil a väčšinu majetku skúpila šľachtická rodina Schwarzenbergovcov. Tí v 19. storočí financovali opravu budovy aj výzdobu z kostí a pozvali do Sedleca rezbára Františka Rinta z Českej Skalice, ktorý barokovú výzdobu ešte dotvoril. Z kostí vyrobil luster a doplnil aj schwarzenberský erb, do výzdoby zakomponoval svoje meno.
Fascinujúce pozadie Kostnice Sedlec
Fascinujúce pozadie Kostnice Sedlec spočíva v tom, že jej interiér je kompletný vyzdobený kosťami ľudí. Priestor podzemnej kaplnky je vyzdobený dekoráciami z ľudských kostrových pozostatkov a lebiek. Nájdete tu veľký luster s rozsiahlou stropnou výzdobou, Schwarzenberský erb a pyramídy z lebiek. Kosti použité na výzdobu sú vydezinfikované a vybielené. Kostnica vďačí za svoj dnešný vzhľad architektovi J. Santinimu a autorom nezvyčajnej výzdoby je František Rint.
Jeho temná sláva spočíva v unikátnej výzdobe, ktorú tvorí približne 40 000 až 60 000 kostrových pozostatkov. Hoci je luster z kostí a kostrové pyramídy obostreté tajomstvom, vieme, že výzdobu vytvoril drevorezbár František Rint na objednávku rodiny Schwarzenbergovcov v roku 1870. Kosti patria obetiam morových epidémií v 14. storočí a husitských vojen.
Reťaze z lebiek ako ornamenty na stenách a veľké pyramídy kostí s akýmisi chodbami s ukrytým zdrojom svetla, tak to je skutočne temná gotika plných kostier.
Každoročne sem prúdi vyše 400 000 turistov z celého sveta.
Výzdoba Kostnice
V Kostnici nájdete veľký luster s rozsiahlou stropnou výzdobou, Schwarzenberský erb a pyramídy z lebiek. Každá pyramída je vysoká zhruba päť metrov, tvorí ju 15-tisíc kostí poukladaných na sebe a 1 500 lebiek. O lustri sa hovorí, že ho zhotovili využívajúc každú jednu kosť z kostry človeka. A nielen z jedného... Dovedna sa v kaplnke nachádzajú pozostatky najmenej 40-tisíc ľudí, z 30 hromadných, ale aj individuálnych hrobov.
Autorom lustru z kostí je František Rint. Luster váži 150 kíl. Kosti použité na výzdobu sú vydezinfikované a vybielené. Reštaurátor Tomáš Král používa rovnakú metódu ako František Rint - namáča kosti do kúpeľa z vápenného mlieka, čo ich vybieli.
Ponurá výzdoba je v skutočnosti oslavou viery a života, má pripomínať jeho pominuteľnosť a hodnotu večnosti. „Memento mori - pamätaj na smrť. To je aj zmysel výzdoby,“ objasňuje sprievodkyňa. „Kaplnke dominujú štyri mohutné pyramídy z kostí, predstavujúce nebeskú horu, a zlatá koruna nad nimi je bránou do nebeského kráľovstva. Luster a svietniky symbolizujú svetlo a nádej. Anjeli vznášajúci sa pod stropom zasa sprevádzajú človeka k Božiemu súdu. Kostnica je teda miestom nádeje, že mŕtvi budú vzkriesení k večnému životu.“
Nejde teda o extravagantnú atrakciu, ale ani múzeum, rímskokatolícky kostol je stále funkčný a pravidelne v ňom celebrujú omše.
„Úcta k mŕtvym. To je hlavné. Aj preto sme tu museli vyhlásiť prísny zákaz fotografovania. Snímky návštevníkov pri ľudských pozostatkoch zverejňované na sociálnych sieťach totiž s úctou nemali nič spoločné. Kto chce fotografiu, musí si kúpiť knihu alebo aspoň pohľadnicu.
Prvky výzdoby a ich popis
V nasledujúcej tabuľke je prehľad prvkov výzdoby Kostnice Sedlec:
| Prvok výzdoby | Popis | Počet kostí/lebiek |
|---|---|---|
| Pyramídy | Mohutné pyramídy z kostí a lebiek | 15 000 kostí a 1 500 lebiek na pyramídu |
| Luster | Obrovský luster zložený zo všetkých kostí ľudského tela | - |
| Erb Schwarzenbergovcov | Erb šľachtického rodu vytvorený z kostí | - |
Kostnice v Sedlci - Kostel z lidských kostí! (Průvodce po Praze / Česku)
Turizmus a súčasnosť
Turizmus sa začal rozvíjať v 20. storočí: „Socialistické školstvo zrazu posielalo tretinu českého národa v detskom veku na exkurzie a školské výlety medzi kosti. Dodnes sa stretávam s turistami vo veku nad 75 rokov, ktorí mi rozprávajú svoje zážitky.
Sprievodkyňa Holá, pôvodom zo Slovenska, popisuje, ako sa zmenilo naše vnímanie toho, čo považujeme za normálne: „Mnohým sa nezdá cestovný ruch na cintoríne, no na druhej strane potrebujeme peniaze na opravu kultúrnej pamiatky. Covid všetko vyriešil, až sme mali obavu, že nedokončíme rekonštrukciu. Dnes sa tešíme, že popri rekonštrukcii stíhame výstavy, koncerty, nočné prehliadky a prezentáciu umelcov, ako bol barokový Santini. Niektorí ľudia vravia: ja do kostnice nejdem, len na Santiniho.
Kostnica v Sedleci sa stala nielen turistickou atrakciou, ale aj miestom reflexie a meditácie. Pre mnohých návštevníkov predstavuje príležitosť hlbšie sa zamyslieť nad významom života a smrti a nad tým, ako môže byť smrť inšpiráciou pre umenie.
Ďalšie zaujímavosti v Kutnej Hore
Ak sa vyberiete do tejto časti Českej republiky a nechcete sa stále sťahovať, odporúčame „základňu“ v Kutnej Hore. Je v nej množstvo turistických atrakcií a navštíviť ich možno po celý deň. Bývalé najbohatšie mesto českého kráľovstva má magickú atmosféru najmä večer, keď sa rozsvietia pouličné lampy.
Chrám svätej Barbory
Hoci vo svojej dobe veľkoleposťou konkuroval pražskej Katedrále svätého Víta a je najočividnejším dôkazom rivality Prahy a Kutnej Hory, nevznikol na podnet cirkevných inštitúcií ani ich hodnostárov. Naopak, chrám dali v roku 1388 postaviť bohatí mešťania. Zaujímavé je, že tri typické stanové strechy chrám dostal až po rekonštrukcii na prelome 19. a 20. storočia.
Strieborné štôlne
Za návštevu rozhodne stojí aj podzemie Kutnej Hory. Návšteva baní je súčasťou prehliadky II. okruhu múzea na Hrádku, ktoré patrí pod České múzeum striebra.
Ak sa rozhodnete navštíviť Kostnicu Sedlec, nezabudnite si pripomenúť jej zaujímavú históriu a fascinujúce pozadie, ktoré ju robia takým jedinečným miestom. Ak sa rozhodnete navštíviť Kostnicu Sedlec, nezabudnite si, že je to sväté miesto a že je dôležité prejavovať úctu a úctu k tomuto miestu.
Otváracia doba: Momentálne, do konca septembra, je kostol otvorený každý deň od 09:00 do 18:00. Vstupné sa pre dospelých pohybuje okolo 6,50 € (160Kč).