Petrohrad je mesto mostov a riek, dlhého dňa aj dlhej noci; najsevernejšie položené veľké mesto sveta; právom prezývané Benátky severu. V Petropavlovskej pevnosti objavíme Chrám sv. Petra a Pavla s hrobkou ruských panovníkov. Mesto založil roku 1703 Peter I. Od roku 1712 do 1918 bol Sankt Peterburg hlavným mestom Ruského impéria.

Petropavlovská katedrála v Petrohrade
História a Vývoj Názvu Mesta
Petrohrad (-slovenský normovaný názov; rus. Санкт-Петербург - Sankt-Peterburg) je druhé najvýznamnejšie ruské mesto po Moskve, ekonomické, priemyselné, vedecké a kultúrne centrum, dopravný uzol ležiaci na severozápade Ruska, administratívne centrum Leningradskej oblasti a Severozápadného federálneho okruhu.
- 1. polovica 18. storočia - cca 1725: Санктъ-Петербургъ - Sankt-Peterburg (doslova z nemčiny: svätý Petrohrad)
- cca. 1725 - 31. 8. 1914: Петербургъ - Peterburg
- 31. augusta 1914 - 26. januára 1924: Петроград - Petrograd
- 26. januára 1924 - 6. septembra 1991: Ленинград - Leningrad
- od 6. septembra 1991: Санкт-Петербург - Sankt-Peterburg
Slovo Peter v pôvodnom názve (1703) neznamená Petra Veľkého, ale je podľa katedrály sv. Petra a Pavla v Petropavlovskej pevnosti na Zajačom ostrove, resp. teda podľa svätého Petra, patróna Petra Veľkého.
Architektonické Skvosty Petropavlovskej Pevnosti
Vznešený výzor Sankt Peterburgu predstavuje architektonické skvosty, široké a rovné ulice, priestranné námestia, sady a parky, rieky, množstvo kanálov, mosty, ozdobné ploty, monumentálne a dekoratívne sochy. Okrem iného je to budova Admirality, Petropavlovská pevnosť, Lavra Alexandra Nevského, Inštitút Smoľnyj, Smoľnyj sobor, Palácové námestie, Zimný palác, Nevský prospekt, Katedrála svätého Petra a svätého Pavla, Kazanská katedrála, Chrám Kristovho vzkriesenia, Chrám svätého Izáka, Chrám svätého Andreja, Česmenský kostol, Vladimírsky chrám, Chrám Najsvätejšej Trojice, Chrám svätého Sampsona, Kostol svätej Kataríny (arménsky), katolícky Chrám sv. Kataríny Alexandrijskej, Chrám Matky Božej Lurdskej (Petrohrad), Kostol svätých Petra a Pavla (luteránsky), Vasilievský ostrov s budovou Burzy, Námestie dekabristov s pamätníkom Petra I (Medený jazdec), Ostrovského námestie.
Petropavlovská Katedrála
Katedrála svätého Petra a Pavla je jednou z architektonických dominánt mesta. Je postavená v štýle petrovského baroka. Pôsobí ako ústredná budova Petropavlovskej pevnosti. Jej štíhla veža so zlatou kupolou a anjelom na vrchole je jedným z najznámejších symbolov Petrohradu.

Interiér Petropavlovskej katedrály
Hrobky Ruských Panovníkov
V katedrále sa nachádzajú hrobky takmer všetkých ruských panovníkov od Petra Veľkého až po Mikuláša II. a jeho rodinu, ktorí boli zavraždení v roku 1918 a neskôr prevezení do Petrohradu a pochovaní v katedrále v roku 1998.
Vatikán: Tajemná Architektura ve službách Církve...Dokument CZ
Obyvateľstvo Petrohradu
Rusi - predstavujú stabilne najväčšiu zložku obyvateľov mesta. Tvoria 84,72 % obyvateľov (v roku 1897 86,49 %). Ukrajinci - tvoria 1,87 % obyvateľov mesta (v roku 1897 0,41 %). Sťahovali sa tu už počas cárskej vlády. Intenzívnejšie sa tu začali sťahovať v období sovietskeho štátu. Bielorusi - predstavujú 1,17 % obyvateľov a prisťahovali sa tu najmä počas sovietskej éry. Židia - tvoria 0,78 % obyvateľov Petrohradu (v roku 1897 0,95 %). Do mesta prichádzali už v cárskom období, hlavne z Poľska a Nemecka. Tatári - tvoria 0,76 % obyvateľov (v roku 1897 0,39 %). Tatári sa ako poddaní ruského cára sťahovali do Petrohradu už pred rokom 1917. Arméni - reprezentujú 0,41 % obyvateľov mesta. Do mesta prichádzali ako obchodníci už od čias Petra I. Pre svoje náboženské potreby si už za čias Kataríny II. Gruzínci - predstavujú 0,22 % obyvateľstva. Do mesta prichádzali už počas cárskeho režimu. Poliaci - tvoria 0,10 % obyvateľov (v roku 1897 až 2,91 %). Sú prevažne rímski katolíci. Sťahovali sa tu hlavne do roku 1917, keď bolo Poľsko súčasťou Ruského impéria (po tzv. Nemci - predstavujú 0,08 % obyvateľov, v roku 1897 tvorili 4,01 % obyvateľov mesta. Predstavovali hlavne aristokratickú časť obyvateľstva mesta. Prichádzali na cársky dvor. Aj mnoho manželiek ruských imperátorov malo nemecký pôvod, napr. aj imperátorka Katarína II. Hlásili sa najmä k evanjelikom a. v., menej k rímskym katolíkom.
| Národnosť | Podiel v % |
|---|---|
| Rusi | 84,72 |
| Ukrajinci | 1,87 |
| Bielorusi | 1,17 |
| Židia | 0,78 |
| Tatári | 0,76 |
| Arméni | 0,41 |
| Gruzínci | 0,22 |
| Poliaci | 0,10 |
| Nemci | 0,08 |
tags: #katedrala #v #petrohradskej #petropavlovskej #pevnosti