Svätý Pavol z Tarzu: Život, obrátenie a vplyv

Apoštol Pavol, či hebrejským menom Saul z Tarzu, je dodnes považovaný za jedného z najvplyvnejších mysliteľov v dejinách našej civilizácie. Mnohí ho považujú za zakladateľa kresťanstva, čím zmenil svet. Je to jedna z najlepších kníh od jedného z najvýznamnejších teológov súčasnosti.Prof. Holzner opisuje Pavlov život mimoriadne živo a dôkladne. Udivujúco dôkladne, pútavo, príťažlivo a presvedčivo. A zasvätene. Mnoho skúmal a poprechodil mnohé krajiny, po ktorých Pavol kráčal. Celú Malú Áziu, Grécko i Rím. A preštudoval ich staré dejiny, kultúru aj ich vtedajšiu prítomnosť. To všetko zabudoval do krásnej knihy o živote a pôsobení sv. Pavla.

Sv. Pavol sa narodil niekedy v rokoch 5-10 po Kristovi v Tarze v Cilícii (južné Turecko) v židovskej rodine, ktorá požívala práva rímskeho občianstva. Rodičia mu dali dve mená: Šavol (Saulus - meno prvého židovského kráľa) a Pavol (Paulus - malý). Dostal vynikajúce vzdelanie, najprv v samotnom Tarze v helenistickej škole a neskôr v Jeruzaleme pri nohách slávneho učiteľa Gamaliela. Popritom - ako správny Žid - sa vyučil stanárskemu remeslu.

Obrátenie svätého Pavla

Sv. Pavol z Tarzu je známy najmä svojim obrátením, keď sa mu na ceste do Damasku zjavil Ježiš Kristus a oslovil ho jeho prvým menom Šavol. V prvom rade však ostal dôsledným, až fanatickým farizejom. Zahorel nenávisťou proti novému učeniu, ktoré hlásal Ježiš Kristus a jeho apoštoli. Bol pri kameňovaní sv. Štefana. Nekameňoval ho síce priamo, ale strážil šaty katom. Potom si vymohol dovolenie na prenasledovanie kresťanov aj v Damasku. No na ceste do tohto mesta sa mu zjavil sám Ježiš Kristus.

Na tri dni z toho oslepol, ale potom sa dal pokrstiť a niekoľko dní nato už ohlasoval v synagógach Ježiša Krista a rozprával o tom, čo sa mu prihodilo. Židom sa to nepáčilo a chceli ho zabiť. On im však ušiel (jeho učeníci ho spustili v koši cez hradby - Sk 9,19-25) a odišiel na juh do púšte, ktorá siaha až do Arábie, aby sa pripravil na apoštolský úrad. Asi po troch rokoch sa vrátil späť do Damasku a odtiaľ do Jeruzalema, aby vyhľadal apoštolov. Avšak každý sa ho bál - kvôli jeho povesti prenasledovateľa kresťanov. Vtedy sa ho ujal Barnabáš, zaviedol ho k apoštolom Petrovi a Jakubovi a porozprával im, ako si Pavol počínal v Ježišovom mene. Z Jeruzalema odišiel Pavol asi na štyri roky do Tarzu.

Misijné cesty svätého Pavla

V Antiochii dostal milosť, že bol „uchvátený až do tretieho neba“. Aby však nespyšnel, bol mu daný do tela osteň, satanov posol, aby sa nevyvyšoval. (2 Kor 12) Z Antiochie sa potom vrátil do Jeruzalema, kde bol spolu s Barnabášom „oddelený“, to znamená, že ich oficiálne poverili hlásať evanjelium. „Oddeliť“ znamená v našom zmysle vysvätiť.

• V roku 47-48 spolu s Jánom Markom (Marek evanjelista) a Barnabášom vykonal prvú misijnú cestu na Cyprus a do južných provincií Malej Ázie (Antiochia v Pizídii, Ikónium, Lystra, Derbe). Založili nové cirkevné spoločenstvá, ale zakúsili aj veľa prenasledovania.
• Druhá misijná cesta sa udiala v rokoch 49-52 v spoločnosti Sílasa do Malej Ázie a na európskom kontinente (Filipy, Solún, Atény a Korint).
• Počas tretej misijnej cesty (53-58) sa tri roky zdržal v Efeze. Prostredníctvom spolupracovníkov založil kresťanské spoločenstvá v Kolosách, v Laodicei a v Hierapole.

Kvôli prenasledovaniu musel z Efezu odísť cez Macedónsko do Korintu. Späť do Jeruzalema sa vrátil cez Macedónsko, Troadu, Milét, Týrus a Cézareu. Zažil mnoho utrpenia, sklamania, ale aj radosti z apoštolátu a služby Bohu (2 Kor 11,16-33). V Ríme bol vo väzení, jeho jediným verným spoločníkom bol Lukáš (evanjelista).

Smrť svätého Pavla

Posledné roky jeho života sú však pre nás zahalené tajomstvom. Pravdepodobne ho v Ríme z väzenia prepustili, počas Nerónovho prenasledovania kresťanov asi nebol v Ríme, snáď bol vtedy v Španielsku alebo na Východe. Bol v Macedónsku, Efeze, v Miléte, v Troade, na Kréte a zrejme aj v Nikapole, kde ho asi znovu uväznili a odviedli do Ríma (asi r. 67). Je s ním iba Lukáš. Po odsúdení ho sťali mečom pravdepodobne na mieste v blízkosti Ostijskej cesty. Toto miesto sa volá Tre Fontane a dnes tam stojí kostol a kláštor trapistov. Podľa tradície ho pochovali na cintoríne pri Ostijskej ceste na ľavom brehu rieky Tiber. Cisár Konštantín Veľký dal nad jeho hrobom vystavať menšiu baziliku. Namiesto nej tam teraz stojí nádherná bazilika sv. Pavla, ktorá bola dokončená r.

Udalosť	Dátum	Miesto
Narodenie	5-10 po Kr.	Tarz, Cilícia
Obrátenie	Neznámy	Cesta do Damasku
Prvá misijná cesta	47-48	Cyprus, Malá Ázia
Druhá misijná cesta	49-52	Malá Ázia, Európa
Tretia misijná cesta	53-58	Efez, Macedónsko, Korint
Smrť	cca 67	Rím

Dedičstvo svätého Pavla

Sv. Pavol je vyobrazovaný s mečom a knihou a vďaka jeho mnohým misijným cestám sa v súčasnosti označuje aj za apoštola národov. Ústredným bodom Pavlovho posolstva je postava Krista, to, čo urobil pre spásu ľudí. Pavol začínal svoje misijné pôsobenie medzi Židmi v Rímskej ríši, najprv v ich synagógach v celej Malej Ázii, v dnešnom Turecku, potom v gréckych a iných mestách. Odvolával sa vždy na splnené proroctvá. Najviac zdôrazňoval smrť na kríži ako „obetu za hriechy sveta“ a potom vzkriesenie, ktoré sám spoznal v zjavení pred Damaskom.

tags: #svaty #pavol #z #tarzu