V živote každého človeka zohráva dôležitú úlohu viera a duchovné presvedčenie. Dnes by sme chceli zhrnúť to, čo sme doposiaľ pri našich úvahách prebrali. Modlitba je jedným z veľkých tém Biblie.
Keď sa človek hriechom od Boha odcudzil, Boh zvolil modlitbu ako prostriedok priamej komunikácie medzi ľuďmi a sebou. Modlitba je rozhovor človeka s Bohom; človek Bohu povie o svojich myšlienkach a čaká na Božiu odpoveď. Ježiš Kristus nám svojím príkladom a výkladom ukázal na podstatu aj na význam modlitby.
Modlitba je vzácne spoločenstvo medzi obyčajným človekom a majestátom vesmíru, Stvoriteľom sveta. V modlitbe prežívame Božiu prítomnosť tu na zemi.
Ako sa skutočne modliť jednoducho a účinne
Ak sa chceme modliť modlitbu Pánovu, nestačí, ak ju opakujeme. Potrebujeme vedieť, čo tie jednotlivé prosby znamenajú. To znamená poctivé štúdium Biblie. Čítaš Bibliu? Rozmýšľaš o Bohu a naplňuješ Jeho slovom svoju myseľ? Vieš sa zastaviť nad každou prosbou a pokrývaš ňou celý svoj život? Sú situácie, keď sa ju nemodlíš celú. Keď si chorý, tak sa modlíš „daj mi chlieb“. Daj mi prežiť. Keď si v pokušení, začneš druhou časťou: „Vysloboď ma zo zlého.“ Keď chceš uctievať Boha a tešíš sa z Jeho prítomnosti, tak voláš „Otec, ktorý si v nebi“. Stále sa modlíš modlitbu Otče náš, aj keď nie celú. O to v tejto modlitbe ide. Aby sme sa modlili inteligentne, s prežívaním toho, čo hovoríme a s vierou.
Oslovenie "Otec" a Zachraňujúca Viera
V oslovení „Otec“ vyjadrujeme zachraňujúcu vieru. Ten, kto chce naozaj osloviť Boha ako Otca, nemôže to povedať bezmyšlienkovite. Musí vedieť, čo je to zachraňujúca viera. Musí poznať Rim 5:1-2, kde Pavol hovorí o tom, kedy máme prístup k Bohu ako k Otcovi. Je tam napísané: „Ospravedlnení sme teda z viery, máme pokoj s Bohom skrze nášho Pána Ježiša Krista. Skrze neho sme vierou získali prístup k milosti, v ktorej stojíme, a chválime sa nádejou na Božiu slávu.“ Vieš, keď oslovuješ Otca, že si ospravedlnený vierou?
Pavol si tu uvedomuje, že sa modlí k Otcovi. Apoštol Pavol hovorí: „Skláňam svoje kolená pred Otcom nášho Pána Ježiša Krista, z ktorého má každá rodina na zemi svoje meno.“ Môj význam, moja existencia, moja totožnosť, to, že niekým som, závisí na tom, že mám nebeského Otca. Jedna najzákladnejšia z potrieb ľudských bytostí je mať pocit, že niekto som, že mám cenu. Že nie som vygumovaná existencia, ktorá nemá žiaden zmysel.
Nie je absolútne nevyhnutné k spáse, aby človek čítal Bibliu. Človek môže byť negramotný alebo slepý a predsa mať Krista vo svojom srdci. Nie je absolútne nevyhnutné, aby človek počul verejné kázanie evanjelia. Môže žiť na mieste, kde sa evanjelium nekáže, môže byť pripútaný na lôžko alebo hluchý. To však nemôžeme povedať o modlitbe.
Posväť sa Tvoje Meno a Žiarlivá Láska
„Posväť sa Tvoje meno“ hovorí o žiarlivej láske. Keď sa niečo posväcuje, tak sa to oddeľuje od bežného používania. „Posväť sa Tvoje meno“ znamená, že chcem, aby Boh bol bytosť absolútne nedotknuteľná v mojej mysli. V mojom živote si na Boha nikto nič nemôže dovoliť. A keď ma napadla zlá myšlienka, tak sa hanbím a prosím ho, aby mi odpustil, že ma čosi také mohlo napadnúť. V každom z nás sa objavujú zlé myšlienky o Bohu.
Príď Tvoje Kráľovstvo a Čakanie na Večnosť
„Príď Tvoje kráľovstvo“ znamená, že čakáme večnosť. Kresťania sú povolaní modliť sa a pracovať pre neustály rozvoj Božieho kráľovstva na zemi (druhá prosba; pozrite poznámku k Mt 6:9-13). Prítomnosť Božieho kráľovstva v tomto veku sa vzťahuje na vládu Krista v srdciach a životoch veriacich a na vládnucu prítomnosť Krista v jeho tele, v cirkvi - aby čoraz viac odrážali jeho lásku, dodržiavali jeho zákony, ctili ho, konali dobro pre všetkých ľudí a ohlasovali dobrú správu o kráľovstve.
Staň sa Tvoja Vôľa a Absolútna Odovzdanosť
„Staň sa Tvoja vôľa“ hovorí o absolútnej odovzdanosti Bohu. Odovzdanie svojej vôle na oltár a zomretie sebe. To nie je: Bože, staň sa Tvoja vôľa, ale podľa môjho plánu. Staň sa Tvoja vôľa, ale nejako to vsuň do mojich predstáv. „Staň sa tvoja vôľa“ je pre nás často iba obyčajná fráza.
Z tejto prosby vzniklo v dejinách cirkvi veľa nedorozumenia. Pri tejto prosbe sa veľa kresťanov pomýlilo a mysleli si, že keď sa má stať Božia vôľa, tak ja už vôbec žiadnu vôľu nemusím mať. Chcem varovať ľudí, ktorí majú tendenciu k pasivite a k úplnému zrušeniu svojej vlastnej vôle. To nie je Božia cesta. To je pokušenie, ktoré dáva satan.
Odovzdanie svojej vôle Božej vôli neznamená negovanie seba samého. Znamená to len ochotu v každej chvíli sa jej vzdať a aktívne plniť Božiu vôľu. Znamená to takú lásku k Bohu, že Jeho vôľa sa stáva vašou vôľou. Staň sa Tvoja vôľa znamená aktívne konať Božiu vôľu. Ježiš hovoril: „Mojim pokrmom je to, aby som činil vôľu Toho, ktorý ma poslal.“ Ježiš mal radosť z toho, že mohol robiť Otcovu vôľu. To bolo jeho jedlo. To, čím sa sýtilo Jeho vnútro.
My vieme, aké mal Ježiš poslanie na tejto zemi. On vedel od počiatku, že bude ukrižovaný a bude trpieť. A vtedy, v tých vnútorných mukách povedal, nie moja, ale tvoja vôľa sa staň.
Vzťah k Svetu a Základné Témy
Druhá časť modlitby definuje náš vzťah k svetu a má niekoľko zásadných tém: „Daj nám chlieb“ - Prvá téma nášho vzťahu k svetu je vyjadrená prosbou „daj nám chlieb“. Otče, daj mi dnes jesť. Ak nedržíte pôst, tak chcete jesť. Jedlo patrí medzi najzákladnejšie telesné potreby človeka. Pane, daj mi to, čo potrebujem pre svoj každodenný život, pre moje prežitie. Aby som mal kde spať, mal si čo obliecť, mal prácu. Je v tom vyjadrená naša túžba žiť. Náš vzťah k okoliu.
„Odpusť, ako ja odpúšťam“ - Druhá vec, ktorú potrebujeme, je každodenné očistenie. „Odpusť, ako ja odpúšťam.“ Radšej by som skoro povedal: „Pane odpusť mi lepšie, ako ja viem odpúšťať.“ Lenže nemáme právo opravovať modlitbu Pánovu. Asi každý z nás by povedal, Pane ja nie som až taký dobrý v odpúšťaní a chvíľu to trvá, kým odpustím. Často slnko zapadá nad mojím hnevom.
Oslobodenie od Zlého - Posledná prosba je o slobode. Je to oslobodenie od moci sveta, od moci zlých ľudí, od moci démonov a všetkých hriešnych žiadosti.
Každodenná Dôvera a Zbavovanie sa Starostí
Apoštol Peter nám hovorí: „Každú svoju starosť uhoďte na Neho.“ Viete čo to znamená odhodiť? Že sa toho naozaj zbavíte. Tam nejde o starosti v zmysle, že sa o nič nebudeme starať, na nič myslieť. My všetci vieme, aký je rozdiel, keď si povieme: „No, o šiestej musím byť v robote.“ To je starosť. Ale vôbec sa toho nebojíte, ako sa tam dostanete. Viete, že zamestnanie je zabezpečené. Ráno o šiestej tam budem. To je starosť. Ustaranosť začína vtedy, keď začnem preberať všetky možné problémy, ktoré sa môžu s tým vyskytnúť. Či sa tam dostanem? Či pôjd autobus? Či nebude havária, či ma ešte príjmu. Nevyhodia ma? Začnem sa trápiť. To je ustaranosť.
Biblia nám nehovorí, že o nič sa nemáme starať v zmysle na nič nemyslieť. Biblia nám hovorí, že sa o nič nemáme trápiť.
Každodenné Očisťovanie a Vyznávanie Hriechov
Ďalší bod, na ktorý chcem upriamiť našu pozornosť je naše každodenné očisťovanie. Biblia nám hovorí, ako sa máme zbavovať hriechov. Apoštol Ján hovorí: „Ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý. Odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti.“ On tam hovorí, že Boh je spravodlivý, aby nám odpustil. Preto je spravodlivý, lebo za to bolo zaplatené. On nerobí protekciu, keď vám odpúšťa hriechy. On je spravodlivý, lebo hovorí: „Dobre, tuto je tvoja dlžoba a zaplatil ju už Ježiš. Je to vyrovnané.“ Preto sa tam hovorí, že je spravodlivý. Ale apoštol Jakub tiež hovorí, že „vyznávajte navzájom jeden druhému hriechy“. To znamená bratom, sestrám, ktorým sa môžem zdôveriť. Očisťovanie znamená vyznávanie. Vieme, že robíme zle, ale potrebujeme odpustenie.
Prosba o Vyslobodenie zo Zlého a Vyhýbanie sa Pokušeniu
Keď prosíme „zbav nás zlého a neuveď nás do pokušenia“, tak chceme, aby sme nemuseli myslieť na zlé. Žiaľ, že kresťanstvo podlieha jednej ilúzii. To je tá, že stačí nerobiť zlé. Ak myslíte na zlé a predstavujete si seba v nejakom zlom skutku, napr. pozeráte televízor a vžívate sa do toho, kto tam niečo robí zle. Zvádza vás to robiť to isté, čo oni. Môžeme hrešiť vo svojej mysli a uvádzať sa do pokušenia, lebo nám je to príjemné.
Pokora tejto modlitby hovorí: „Pane, pomôž mi, aby som sa s pokušením nestretol. Aby som sa mu dokázal vyhýbať.“ Asi cítite aké je to ťažké v dnešnom svete, kde by ste sa takmer na nič nemohli pozrieť, ak nechcete vidieť navádzanie na hriech.
Aj modlitba má svoje zákonitosti a podmienky, ktoré je treba dodržať. Boh nás neprijíma pre našu dobrotu, dokonalosť a úprimnosť. Preto Pán Ježiš povedal: „A čokoľvek budete prosiť v mojom mene, učiním to, aby bol Otec oslávený v Synovi. Keď budete niečo prosiť v mojom mene, ja učiním.“ (Ján 14,13 14) Ježiš Kristus nás dnes zastupuje u nebeského Otca a stal sa naším zástupcom pred Bohom a Božím súdom. Preto svoje modlitby adresujme Otcovi prostredníctvom Ježiša Krista a uveďme ich do súladu s jeho vôľou. Len tak ich bude môcť podporiť a odporučiť.
Aj keď v modlitbe Bohu predkladáme nesebeckú, dobre premyslenú prosbu za niečo alebo za niekoho, pripojme to Kristovo „nie moja vôľa, ale tvoja nech sa stane“ (Luk 2ľ,42). Sami nevieme, čo je pre nás najlepšie, a preto ponechajme na Boha, nech naše modlitby splní podľa svojho uváženia. On v našom živote sleduje ďaleko významnejšie ciele ako časný prospech. Vidí náš život z večnej perspektívy. Umenie stotožniť sa s Božou vôľou nie je vôbec ľahké. Ďakovať Bohu za to, že našu prosbu splní inak alebo nesplní vôbec, je ťažké.
Dôležitosť Viery v Modlitbe
„A bez viery nie je možné ľúbiť sa Bohu. Lebo ten, kto prichádza k Bohu, musí veriť, že je, a že tým, ktorí ho snažne hľadajú, je odplatiteľom.“ (Žid 11,6) Viera je vnútorným presvedčením o tom, že Boh existuje, ale aj o tom, že nás má rád, že nás v živote chce viesť, že s nami chce udržiavať priateľstvo. Viera je rukou, ktorou prijímame Božie dary. Viera je osobným priateľským vzťahom k Bohu, ktorý človeka vedie aj tam, kde už oči, uši a hmat nič neregistrujú. Viera je spojivom medzi svetom viditeľným, časným, večným a duchovným. K viere sa pripája aj opravdivosť pri „hľadaní“ Boha. Modlitba nesmie byť náhradou poslušnosti.
Poriadok a Pravidelnosť v Modlitbe
Určitý poriadok a pravidelnosť sú prospešné v každej veci i modlitbe. Pán Ježiš nám svojím príkladom ukázal, že je dobré sa modliť „v súkromí“ a „ráno“ (Mat 6,6; Mar 1,35). Kto nemá svoj čas pre modlitby, ten sa nemodlí. Hneď ráno je dobré povzniesť svoju myseľ k Bohu v modlitbe a nechať sa inšpirovať pre denné povinnosti štúdiom Biblie. V tejto krátkej rannej modlitbe človek získava duchovnú silu pre celý deň. Potom lepšie plníme svoje úlohy, obstojíme v pokušeniach, vernejšie slúžime iným, zodpovednejšie sa rozhodujeme. Je dobré pri súkromnej modlitbe pokľaknúť, pri spoločnej modlitbe zostať stáť (Dan 6,10; 1 Kráľ 8,22). Nie je zlým zvykom pri modlitbe zavrieť oči a zopnúť ruky.
Ďakovanie a Príhovorné Modlitby
V prvom rade by sme mali Bohu oveľa viac ďakovať a chváliť ho. Príliš veľa vecí v živote berieme ako samozrejmosť. To, že žijeme, sme zdraví, môžeme pracovať, že je mier, že poznáme Boha, že nám pomohol pri denných povinnostiach, to nie je samozrejmosť. Ďakujme Bohu a premýšľajme, za čo všetko máme byť vďační. Vďačnosť vedie k radosti, k ozdraveniu vzťahov.
Potom máme Boha prosiť. Treťou kategóriou modlitieb sú príhovory „za všetkých ľudí, za vládcov…“ (1 Tim 2,1). Ježiš Kristus predniesol krátko pred ukrižovaním nádhernú príhovornú modlitbu (Ján 17). Ukázal v nej, ako mu záleží na tom, aby boli zachránení všetci ľudia. Modlime sa za našich milých, za našich známych, za všetkých, aby sa im Boh nechal poznať. Tým dokážeme, že nám na ostatných ľuďoch záleží a že sme sami ochotní pre ich záchranu niečo urobiť.